"Flóra, ona ma odmietla " počúvala žalostný nárek svojho manžela signora Mastroianni v telefóne, " a to aj napriek tomu, že ty si s tým súhlasila ! Musím zomrieť ! "Takto horekoval do telefónu slávny Marcello, ignorujúc dohováranie svojej manželky, aby sa miesto telefonovania z Paríža vrátil domov do rodného Ríma.

Ešte v tú istú noc sa Mastroianni, pripomínajúci zbitého psa, hral a lízal si rany v kruhu svojej rodiny, ktorú nezlomila ani jedna z jeho častých avantúr. A treba povedať, že ich bolo za celý batalión. Ale ak je manžel taký neobyčajný krásavec a ešte miláčik publika, tak žene, ktorá je do neho zaľúbená až do bezvedomia, neostáva nič iné, len byť rozumnou. Flóra, jeho manželka, už v mladosti pochopila, že Marcello jednoducho nie je schopný byť verný jednej žene a tak mu odpúšťala všetky jeho avantúry, aj tie budúce. Stála sa pre manžela skôr priateľom a aj poradcom. Pričom Flóra veľmi dobre poznala ľudovú múdrosť : Talian môže klamať svoju ženu, ľahko si získavať milenky, ale v skutočnosti miluje len jednu ženu - svoju matku".

S poslednou láskou Marcella - Katrin Denevue " tou cudzinkou ", ako ju nazvala Flóra sa veci mali troška inak. Prvý raz za dvadsať rokov manželstva Flóra pochopila, že manžel pre túto ženu urobí všetko, to znamená je ochotný zanechať manželku a dcéru. Mastroianni takmer šesť mesiacov kľačal na kolenách pred svojou manželkou, aby súhlasila s rozvodom. Flóra však nechcela ustúpiť, poukazovala na jeho svedomie, hrozila, prosila, nakoniec sa pozerala na románik cez prsty a vyplakávala sa na pleciach susediek. On pozeral na ňu s ustrašeným pohľadom malého nevinného chlapčeka - a to už mal 49 rokov - stále opakoval.: Flóra , nech ma, ja nemôžem bez nej žiť. Nakoniec to Flóra vzdala.

A čo sa nestalo. Táto hrdopýška odmietla jej muža. Teraz sa Flóra rozčuľovala nad touto realitou, tak ako ešte nedávno nad tým, , aby nechala svojho muža jej. " Možno nie je normálna "- opáčila racionálna signora Mastroianni, " čo , iné možno čakať od francúzskej. žienky", smútila spolu s manželom. Marcello len ťažko vzdychal a rozhadzoval rukami, vôbec mu neišlo do hlavy, ako sa takto mohol skonči ich románik bez obláčka na oblohe.
Prvý raz uvidel Katrin v roku 1970 pri nakrúcaní filmu Nadji Ttrentignan " To sa stáva len iným". Profesionálna kráska - povedal Marcello, keď sa pozrel na klasické črty tváre a perfektnú postavu. Ale jedno ho vtedy predsa len zaujalo, aróma voňavky, veľmi zvláštnej a nezvyklej. Mastroianni sa vždy vyznačoval zvláštnym vzťahom k vôňam, dokonca si pamätal po vôni aj svojho otca. V tom čase práve prežíval rozchod s herečkou Fay Dunaway. Svoj žiaľ nad rozchodom ani neskrýval, nechal sa ostrihať nakrátko, nosil čierne okuliare, aby režiséri a producenti pamätali na jeho žiaľ, zamkýnal sa vo svojom prívese, odkiaľ ho bolo len veľmi ťažko vytiahnuť a by pracoval.

O jeho partnerke 27-ročnú Katrin Denevue mu priatelia porozprávali, hoci o to nikoho nežiadal. Ukázalo sa, že ona tiež smúti nad režisérom Truffautom, ale Mastroianniho upozornili, ak sa chce priateliť s Katrin nemal by jej dávať otázky o jej súkromnom živote. Tejto herečke totiž prischli prezývky ! " utajená " a " chladná ". Jednoducho plný protiklad Mastroianniho. Po filme Dáždniky zo Cherbrougu Francúzi vyhlásili Katrin za vzor ženskosti, hoci v nej zostávalo nemálo záhadných čŕt, hlavne však veľká zdržanlivosť. Lenže práve jej výzor, dlhé vlasy s bronzovým prelivom, jemný úsmev a istá dávka sebavedomia naznačovali, že tu kdesi niet skladu pre chladnosť. A práve tento kontrast bol pre Marcella doslova erotickým. " Netreba sa báť, ja to roztopím ", hovoril skúsený lamač ženských sŕdc a rozhodol sa ľahko " uderiť"

Ich vzťahy s sa rýchlo zmenili v čase nakrúcania jednej epizódy vo filme, kde hrali manželov, ktorí stratili dieťa. Aby scéna bola dokonalá režisérka Nadja Trentignan na niekoľko hodín nechala hercov v prázdnej polotmavej izbe bez nábytku, bez telefónu, bez kníh a časopisov, televízora a s trochu jedla. Zostali tam sami. Keď sa " zatknutie " skončilo vyšli na svetlo Božie s akýmsi nedefinovateľných leskom v očiach a celkom zmučení. Scénu urobili na prvý raz, ale " samota" hercov mala svoju dohru. Keď raz v prívese, kde Katrin trávila voľné chvíle medzi nakrúcaním vypli vodu a elektrinu, herečka dlho nepremýšľala, zobrala svoje veci a nasťahovala sa do prívesu Mastroianniho. Tajomstvo, o ktorom už mnohí vedeli sa stalo zjavným. Kým sa Katrin udomácňovala, Marcello nechcel veriť svojim očiam, prečo Katrin taká uzamknutá, nedostupná, rozhodla sa verejne priznať ich vzťah. Samoľúby herec to pripisoval samozrejme svojmu neodolateľnému čaru a preto ho doslova prevalcoval komentár Katrin " Najlepšou obranou je útok, je rozumnejšie, keď mi sami otvoríme svoje vzťahy, ako keby niekto o tom za našim chrbtom klebetil." Mastroianni vtedy nedocenil skutočný zmysel slova " obrana "., prišiel na to až neskôr. Ale v objatí na všetko zabudli. " Našli sme nový zdroj sily a energie, ktorý spočíval len a len v láske a v ničom inom ", spomína na tieto časy Marcello.

On žije v Ríme a ona v Paríži. Každý deň jej telefonuje, vymýšľa si tisíce nežných mien vo francúzskom jazyku, dožaduje sa stretnutí, chce, aby prerušila nakrúcanie " Každý deň som kupoval kytice kvetov, vždy inakšie, narcisy, astry, trhal som ich lístky a hádal -miluje, nemiluje. V Ríme sa nevedeli vynačudovať, Mastroianni chodí po ulici a trhá lístky kvetov pričom sa nepozerá ani na pravo ani naľavo a nič neregistruje. A jeho zdržanlivá a tajomná Katrin hovorí do telefónu " Stretnúť sa zajtra ? Prídeš mimoriadnym vlakom. Ja nemôžem prísť, nakrúcam. Kedy budem voľná. Až o týždeň. Marcello, prečo si ticho, cítiš sa zle ? Po trojminutovej pauze Marcello odpovedá " Je mi dobre. Umrel som". Po nociach zostáva Marcellovi len vdychovať omamné vône podušky s voňavkami Katrin a očakávať málo časté stretnutia a jej skúpu lásku , čo samozrejme pridávalo na zaľúbenosti Taliana, ktorý nikdy predtým nemal do činenia s podobnou ženou. Jeho prechádzajúce lásky boli temperamentné ženy, podobne Fay Dunaway . Tajomná a nedostupná Katrin doslova zakladala požiar v jeho srdci. Atak si prenajal byt v Latinskej štvrti Paríža, jeho žena Flóra len mávla rukou a povedala " Do skorého videnia. Teraz bol Marcello oveľa bližšie svojej láske a ich stretnutia sa stali častejšími.

Okrem nakrúcania sa stal problémom pre stretnutia aj 7- ročný Kristian, ktorého Katrin vychovávala sama. Mastroianni mal deti veľmi rád, rád sa hral s chlapčekom, kupoval mu hračky a nemohol pochopiť, prečo tieto dary Katrin prijíma veľmi zdržanlivo a nechce, aby sa so synom zoznámil. V rozhovore s priateľom Fellinim si Marcello aj humorne posťažoval, či Katrin vraj nemá v skrini nejakého skrytého pologramotného muža, ktorého skrýva. Jeho zaľúbenosť však predsa len spôsobila svoje. Večne uzatvorená a chrániaca sa spoločnosti Katrin sa predsa len stala očividné veselšou, jej melanchólia sa zmenila a dokonca začala aj koketovať. Herečku stále častejšie bolo vídať v reštauráciách, na stretnutiach či v dancingoch. Herec Michael Piccoli spomína, aký úžas vzbudili Marcello a Katrin na bankete pri premiére jedného filmu.

V rozkošnej miestnosti jednej parížskej reštaurácie Marcello pozval Katrin do tanca. Neuveriteľné bolo už to, vidieť Katrin tancovať a ako tancovala. Nielen všetci v reštaurácii ale aj muzikanti pozerali len na túto dvojicu, spomína Piccoli. Katrin v šatách do Saint-Lorana s bielym závojom a dlhou cigaretou v ruke, to bol pohľad, ktorý všetkým mužom vyrazil dych. Mastroianni bol na vrchole blaženosti - neprístupná kráľovná potvrdila pred všetkými, je to pravda, on ju dobyl. Prešlo niekoľko dní a Mastroianni sa veľmi nahneval na Sofiu Lorenovú, talianska diva mu pri obede povedala, že jeho láska je spokojná sama so sebou a vôbec nie je zamilovaná. Je zamilovaná - vrčal Mastroianni na Sofiu, lebo mi pripravuje moje obľúbenú jedlo - fazuľu. Viete si predstaviť - ONA a FAZUĽA.? tvrdil herec. Marcello, ktorý bol zvyknutý na domácu kuchyňu manželky Flóry si myslel, že práve toto je najdôležitejším dôkazom lásky. Čo je pravda, je pravda - Katrin, ktorá nenávidela varenie si osvojila dokonca 34 druhov receptov prípravy fazule.

Nekonečne šťastný Marcello si myslel, že najlepšie, ako dokázať svojej láske oddanosť sú darčeky. Ibaže teraz sa musel učiť nanovo. Na rozdiel od množstva iných žien, Katrin nikdy o nič nežiadala. Každú vec pochválila len tak mimochodom a na rozdiel od iných žien horekovala nad tým, či to nebolo drahé, že to nebolo treba tak utrácať, že to ani nepotrebuje a bez toho sa obíde. Samoľúbemu hercovi to nebolo po chuti a pociťoval to skôr ako studenú sprchu. Najväčší dar jej však dal k narodeninám, rozkošnú vilu v Nicce, stojac neďaleko od mora v hustej zeleni, ktorá pripomínala malý zámok. Marcello sa nádejal, že vila sa stane ich hniezdočkom lásky. Ale nebola by to ona, aby nepovedala : prečo si tak veľmi utrácal. Ale keď sa vrátili do Paríža, našiel Marcello pred domom dar od Katrin, prekrásneho novučičkého " jaguara". O takom vždy sníval, autá boli totiž jeho slabosťou. Len tak nevdojak mu prebleskla hlavou myšlienka, či to nie je iba vrátený dar za vilu.

Napriek tomu v Nicce boli obaja šťastní, zabudli na všetko a patrili len jeden druhému. Len jedna vec bránila dokonalému šťastiu, Katrin nemala rada hostí a pre Marcella radovánky so šampanským boli jednoducho neodmysliteľné. Pri takýchto spoločenských večierkoch pani domu presedela celý večer na stoličke a neprehovorila ani slovo. Na druhý deň bola rovnako mlčanlivá a to bola situácia, ktorej sa Mastroianni obával najviac. " povedz mi čo som ti urobil, čím som sa previnil, veď na tvoju počesť som 3O raz pripil a vyprázdnil som celú svoju fantáziu, aby som ti urobil čo najviac komplimentov". Marcello behal po dome, búchal päsťou do stola, rozčuľoval s v obidvoch jazykoch, francúzskom i talianskom ale prekrásna tvár pani domu zostala kamenná, sedela naďalej ako socha a slovka neprehovorila. Nakoniec sa priznala : Ja neznášam ľudí, ktorí majú vypité. Páchne z nich agresia, nenávidím túto vôňu. Raz v mladosti ma znásilnil opitý muž a od tých čias sa ich jednoducho bojím ". Ona sa naozaj stránila opitých ľudí, rovnako ako novinárov a fotografov. Raz v jednom klube prišiel k ním reportér a nevinne sa spýtal " Kedy plánujete svadbu ? Signora Mastroianni predsa povedala pre tlač, že dáva súhlas na rozvod." Marcello nikdy nezabudol na ten pohľad, ktorý vrhla Katrin na novinára, ohodnotil ho však ako návod na čin.

Dobre naladený s predtuche veľkého šťatia prichádza Mastroianni k ich vile v Nicce. Červený jaguár sa ľahko nesie po ceste, Marcello si spieva veselú taliansku pesničku a pozerá sa do zrkadla v aute. V kufri sa vezú dve debničky drahého šampanského, zadné sedadlo je plné kvetov a vo vrecku má briliantový prsteň. O niekoľko minút už vysúkal zo seba slová, ktoré si po ceste opakoval, lenže netušil, že namiesto šťastného výrazu sa na tvári jeho milovanej objaví úžas, či dokonca strach. Ako keby ju ani neprišiel požiadať o ruku, ale skôr ju napadnúť, ako ten opitý , čo ju znásilnil. Ešte polhodinu po tom vyznaní lásky Mastroianni hádzal po jednom kvety do blízkeho potoka a so slzami v očiach pozoroval ako ich odnáša prúd. Katrin totiž bez akéhokoľvek rozmýšľania odpovedala " To nie je možné ". A vzápätí naštartovala svoje auto a odišla do Paríža. Ani jednej zo svojich mileniek predtým Marcello ani raz nepredložil podobný návrh. S herečkou Fay Dunaway sa rozišiel preto, lebo sa dožadovala aby legalizoval ich vzťah. Nevedel pochopiť, že teraz prišiel on ponúknuť manželstvo a ona to odmietla.

Toto odmietnutie doslova rozpálilo nielen Marcella, ale nemohla ho pochopiť ani chudinka Flóra.. Keď sa po tomto " zauchu "vrátil k rodine, signora Mastroianni si myslela, že nakoniec zostane pri jej sukni a umúdri sa. Marcello si však doma len vylízal rany a vyliečil splašené srdce a znova sa rozbehol do Paríža k svojej Katrin, pričom porušil všetky zmluvy, dohovory či plánované nakrúcania.
Vtedy už však bola na svete/ v roku 1971 /hlavná senzácia , Katrin nosí pod srdcom dieťa Marcella Mastroianniho. Gulieta Massina, len čo túto novinku počula, povedala svojmu Fellinimu : Chudák Marcello vymyslel poslednú možnosť, aby dobyl baštu francúzskej nezávislosti. Ten však žiaril šťastím. O to viac, že šťastie pociťovala aj Katrin. Nikdy predtým ju nevidel takú milú a otvorenú. A nielen on. Jej sestra Sylvia Dorleac hovorila, že naposledy ju v takom stave blaženosti videla vtedy, keď sa spolu v detstve hrávali na bulvári Marata. Obidvaja spolu chodili po obchodoch a kupovali všetko čo sa im páčilo. Predavačky veľkých obchodov sa zbiehali pozerať, ako šťastný párik vyberá plienky, šatočky, topánočky. Katrin len kývnutím hlavy ukazovala na detské veci a Marcello okamžite nechal vec napísať na svoj účet. Ani na sekundu nenechával Katrin samotnú, sprevádzal ju aj k lekárovi. Budúci otec počúval lekárov, vypytoval sa na podrobnosti. Keď odchádzali od lekárov čakali ich stovky novinárov a reportérov a Mastroianni sa s nimi ochotne podelil o nové skúsenosti. Vedľa stojaca Katrin obyčajne mlčala, ale čo bolo nezvyklé, dokázala sa usmievať.

Dvadsiateho ôsmeho mája 1971 prišla na svete Chiara- Šarlotta Mastroianni, jej otec mal vtedy už 50 rokov ale na počesť narodenia svojej dcéry pripravil taliansky sviatok, kúpil niekoľko debničiek šampanského a na ulici hostil všetkých, ktorí prechádzali okolo. " Narodila sa mi dcéra ", veselo pokrikoval na okoloidúcich v celej štvrti. Prečo práve narodenia dcéry spôsobilo taký ošiaľ radosti ? Až do smrti herca v roku 1996 zostala jeho miláčikom, hoci Marcello mal dcéru so zákonitou manželkou a nezistený počet nezákonných detí, ale vždy dievčat. Na sklonku života sa mu plietli všetky mená. Príčinu svojej otcovskej radosti ku Chiare nakoniec priznal " Ja som dobyl matku tohto dieťaťa.

Marcello však dobre vedel, že Katrin nedobyl. A nič ani nepochopil. Pre neho vychovaného v biednej rodine( bol synom stolára(, ale poriadkumilovnej talianskej rodine, ženské " áno " mohlo zaznieť len pod vencom. A Katrin od začiatku si bránila svoju nezávislosť. Pod rúškom tejto nezávislosti bolo však cítiť strach, Katrin tvrdila, že druhou stranou každej lásky je bolesť. Zaľúbený Marcello to nepochopil, ani vtedy nie, keď raj matka malého Kristiana nútila, aby čítal a Mastroianni sa ho vtedy zastával, lebo ani jemu sa nechcelo nikdy čítať, vraj pritom upadal do driemot. " Poďme sa radšej hrať", hovoril Kristianovi, Marcello. Vtedy Katrin povedala plnú pravdu : " Nezavádzaj chlapca, ty nakoniec odídeš a my sa budeme trápiť sami". Keď to Mastroianni povedal Fellinimu ten kategoricky povedal : "Ak ju nechceš stratiť, musíš sa s ňou čím skôr oženiť". Radu od priateľa zobral vážne, myslel si, že keď prišla na svet dcéra, bude Katrin povoľnejšia a bude s manželstvom súhlasiť. Pri najbližšej príležitosti, keď obidvaja cestovali autom do vily v Nicce, Marcello sa spýtal priamo :" Súhlasíš, aby si sa stala mojou ženou ?" Katrin znova odmietla a vtedy Marcello volal celý rozčúlený manželke Flóre" " Ona ma odmietla".

Po tomto druhom odmietnutí upadol Marcello do stavu letargie, obidvaja však žijú naďalej spolu, ale on už neveril v jej lásku. Herec začína stále viac piť a stále častejšie sa zdôveruje priateľom, že sa mu chce zomrieť. Raz sa na jednom večierku opil do nemoty a jeho priateľ Michael Piccoli mu len s vypätím všetkých síl zabránil, aby skočil do mora. Novinári tomuto vzťahu predpovedali takú istú budúcnosť, ako vzťahu Katrin s režisérom Rogerom Vadimom. Tomu Katrin v roku 1963 porodila syna Kristiana a tiež odmietla ponuku k sobášu. Bol to však R. Vadim, ktorý objavil 17-ročné dievča na tancovačke a urobil z nej hviezdu, ktorú poznal celý svet. Svadba bola na spadnutie, obidvaja odišli dokonca na Tahiti. Tam ich však zastihol telefonát zákonitej manželky režiséra. Katrin si vypočula jej vyhrážky, že ak sa Roger ožení, stratí možnosť stretávať sa s dcérou. A vtedy Katrin povedala známu vetu :"Ja nechcem byť príčinou bolesti kohokoľvek". Marcello sa o tom dozvedel z jedného časopisu a vtedy si uvedomil, že v podobnej situácii sa ocitli s Katrin tiež, keď Flóra povedala do telefónu to isté a Katrin to počula.

Vzťahy medzi obidvoma aktérmi veľkej lásky sa postupne zhoršovali a vyvrcholili ich poslednom spoločnom filme. Keď Chiare pominul jeden rok v spálni vily v Nicce, kde ešte nedávno boli takí šťastní Katrin povedala: " Náš vzťah skončil. Ja už nechcel v tento avantúre ďalej pokračovať. Všetko skončilo ". Viac nepovedala ani slovo, pobalila si veci a odišla do Paríža. Samozrejme nikdy nezakázala Marcellovi, aby sa stretával s dcérou. Raz zobral Mastroianni dcéru na film v ktorom hrala Katrin. Po pár minútach malé dievčatko poprosilo otca " Otecko, poďme radšej preč, je mi ťa ľúto, lebo celý čas len plačeš".
Po rozchode sa život obidvoch aktérov veľkej lásky vrátil do normálnych koľají., Marcella prijala verná Flóra a Katrin sama vychovávala svoje dve deti. Mastroianniho však často vídavali v Paríži, ako tajne pozoruje, keď jeho dcéra odchádza zo školy, nasadá do autobusu a spolu s matkou držiac sa za ruky prechádzajú sa po parku. Veľký milovník nikdy nevynechal možnosť aspoň tajne spočinúť pohľadom na žene, ktorá odmietla jeho lásku.

______________________________________________

Svätoboj Clementis