Ukazuje sa, že štáty, ktoré sa oslobodili spod kolonializmu, nie sú schopné samostatne existovať, nieto ešte prosperovať. Takto si, na základe vlastnej trpkej skúsenosti, tretí svet uvedomí, že biely svet, to nie sú len vypočítaví a bezohladní zlodeji, čo im všetko ukradli, ale že práve tomu svetu vďačia za svoje pozdvihnutie, ktoré neboli schopní oceniť.
Tieto krajiny nie sú schopné držať sa načrtnutého kurzu a vyšších štandardov - kvôli svojej lenivosti a neochoty zbaviť sa minulosti, kedy sa o nich starali druhí a oni nemali žiadne zodpovednosti. Tá je očividne pre nich pohodlnejšia. Radšej budú pracovať pre druhých, len aby nemuseli prebrať zodpovednosť za svoj vlastný osud.

Miami* Občianska vojna, chaos a ekonomický kolaps zase raz zahaľujú Haiti. Táto malá karibská krajina s 8, 5 miliónmi obyvateľov čoraz viac pripomína jej legendárnych nemŕtvych zombies, ako sa potácajú z jednej krízy do druhej.
Haiti sa nezdá byt dôležitou, ale tento tajomný ostrov... je tragickým symbolom toho, čo sa v tretom svete začalo vyvíjať zle.

V 18. storočí, keď na Haiti vládlo Francúzsko, otrocké plantáže tohto ostrova a jeho veľmi úrodná pôda ročne štyrikrát produkovali vzácne indigo, kávu, korenia a cukor. Haiti príjmami prevyšovala celú španielsku produkciu zlata a striebra v celej Latinskej Amerike.
V roku 1791 sa haitskí čierni otroci vzbúrili; viedol ich Toussaint l'Overture, pozoruhodná hrdinská postava. Ten porazil najlepšie francúzske armády a v roku 1804 oslobodil Haiti. Lenže po jeho smrti upadla krajina do politických nepokojov.

Oslobodení černosi začali vyrubovať bohaté haitské lesy na výrobu dreveného uhlia. Po storočí sústavného vyrubovania voda splavila do mora bohatú úrodnú pôdu, zanechávajúc po sebe len mŕtvu zem a zúfalých roľníkov. Dve tretiny ostrova sa potom odtrhli a vytvorila sa Dominikánska republika.

...V roku 1994 vtedajší prezident Bill Clinton v komickej show liberálneho siláctva vyslal na Haiti 21 tisíc amerických vojakov znovu nastoliť nečinného Aristida a predísť tak masovej invázii Floridy utečencami na loďkách z Haiti. Táto americká okupácia nič nedosiahla. Nikdy sa tu nevyvinula demokracia, stále tu zúrilo úplatkárstvo, korupcia a politické násilie. Prekvital obchod s kokaínom. Kávový, cukrový a turistický priemysel skolapsoval. Drogy a krádež zahraničnej výpomoci, to boli jedine zdroje príjmu Haiti. Ročný príjem na jedného obyvateľa poklesol na 380 dolárov a vidiek sa vrátil znovu k divočine, pripomínajúc Strednú Afriku.

Zatiaľčo Washington a Ottawa kázali o "obnovení demokracie" na Haiti, mestské gangy sa ruvali o príjmy z drog. Polícia zdegenerovala na zločincov. Haitskí mulati zobrali svoje peniaze a utiekli.
Roľníctvo prežívalo na pokraji vyhladovania, ničené AIDS-om, syfilisom a inými chorobami, aké tu nebolo vidieť 100 rokov. Za tri storočia sa Haiti premenila z najbohatšej krajiny v Západnej hemisfére na najbiednejšiu. Haiťania, kedysi známi ako najumeleckejšie založení, najgracióznejší a najkultúrnejší v Západnej Indii, sa premenili na žobrákov.

Haiti je príliš zruinovaná, aby mohla sama sebe vládnuť. Jediným riešením je zahraničná intervencia. Ale nie šaráda, akou bola Clintonova invázia "demokracie", ale trvala okupácia silami Organizácie amerických štátov a dúfajme, že aj Francúzska, ktoré tu záchrannú akciu môže viest. Spojené štáty sú momentálne príliš zaneprázdnené kolonizovaním Iraku, aby mohli Haiti pomôcť. Mnoho- národné sily by tu mali zostať, až kým sa Haiti znovu nezalesní a neobnovia sa jej základné inštitúcie - súdy, civilné služby, školy. Toto tútorstvo môže trvať desaťročie a bude to stáť milióny. Ale pre zúfalú Haiti tu inej šance niet, okrem agónie alebo marxistickej revolúcie Castrovho štýlu.

Eric Margolis, The Sunday Sun, Toronto
http://www.thesundaysun.com/

Chronológia udalostí na ostrove v Karibskom mori

16. decembra 1990: Aristide sa stáva prvým demokraticky zvoleným prezidentom Haiti po 30 rokoch diktatúry.

30. septembra 1991: Aristide po krvavom puči generála Raola Cedrasa uniká do exilu, najprv do Venezuely, potom do USA.

16. júna 1993: Bezpečnostná rada OSN uvaruje ropné a zbraňové embargo, rok po všeobecnom obchodnom embargu, s cieľom dostať' Aristida znovu k moci.

18. septembra 1994; Pod tlakom USA odstupuje vojenská vláda. Američanmi vedene 21-tisícové mnohonárodné sily sa rozmiestňujú na ostrove.

15. októbra 1994: Aristide sa vracia a ujíma sa funkcie prezidenta. OSN ruší sankcie.

6. (februára 1995: Aristide rozpúšťa armádu a používa civilnú políciu.

23. decembra 1995: René Preval, blízky priateľ" Aristida, je zvolený za prezidenta.

21. mája 2000: Aristidova strana víťazí v parlamentných voľbách.

26. novembra 2000: Aristide je zvolený za prezidenta po druhý raz

1. januára 2004: Počas osláv 200 rokov nezávislosti tisíce ľudí demonštrujú proti Aristidovi a vyzývajú ho na odstúpenie.

16. februára 2004: Rebeli ovládnu mesto Hinche.

18. februára 2004: Haitská vláda žiada zahraničné štáty o podporu.

21. februára 2004: Medzinárodná delegácia sa snaží o sprostredkovanie rozhovorov medzi Aristidom a opozíciou.

22. februára 2004: Povstalci dobýjajú Cap Haitien, druhé najväčšie mesto v krajine.

25. februára 2004: Francúzsko a o deň neskôr USA vyzývajú Aristida na odstúpenie

26. februára 2004; Les Cayes, tretie najväčšie mesto, padá do rúk rebelov.

29. februára 2004: Aristide opúšťa krajinu.

Nový deň, 2. 3. 2004