V článku vo švédskom denníku Ostgota Correspondenten sa píše, žešéfredaktor tohto denníka, ktorý uverejnil obrázok, kde diabol vykonáva telesnú potrebu na Ježiša,dostáva teraz veľmi nahnevané emaily, vrátane vyhrážok smrťou. Vraj jeden z čitateľov mu napísal, že rád by ho videl s podrezaným hrdlom a keď sa na to nikto nepodujme, tak to urobí sám Ježiš.

Obrázok uverejnili 1. marca ako súčasť pútača na punkový festival v Linkopingu v južnom Švédsku. Zamestnanci radnice krátko pred začiatkom festivalu obrázok odstránili a denník proti tomu protestoval a prehlásil to za neprípustnú "cenzúru". Šéfredaktor hovorí: "To bola naša povinnosť povedať, čo sa udialo - a aby sme to mohli urobiť, museli sme uverejniť aj obrázok, ktorého sa to týkalo."

Akože inak? Ľudská myseľ nemá s výhovorkami problém; racionálna myseľ vie vždy šikovne odôvodniť, prečo má právo provokovať, kaziť spoločnosť, zvádzať ľudí na scestie. Ale jedna vec je múdro bojovať proti náboženskému tmárstvu a poverčivosti - a druhou je neprípustné porušovanie najzákladnejších pravidiel slušnosti a urážanie úprimného náboženského citu u ľudí, na čo nikto nemá právo.

Vlani sme boli svedkami rozhorčenia moslimov, keď európske denníky akoby na povel uverejňovali obrázky, urážajúce islamskú vieru. Moslimská organizácia v Iraku vraj ponúkla odmenu, ak niekto zabije dvoch Švédov za obrázkom, kde je Mohamed zobrazený ako pes. Uverejnenie obrázku v Nerikes Allehanda 18. augusta vyvolalo v médiách zápalistú diskusiu o limitoch slobody prejavu a tiež protesty moslimov v západnom mestečku Oerebro - sídle tohto denníka.

Zástupcovia médií v takýchto prípadoch vždy argumentujú právom na slobodu prejavu. Ale prečo potom - aj ich zásluhou - sedia vo väzeniach Európania, ktorí toto svoje neodňateľné právo, vo všetkých európskych krajinách zaručené ústavou, uplatnili a opovážili sa kritizovať metódy židov a spochybňovať ich tvrdenia?

Keď ide o urážanie kresťanstva a islamu, vtedy je dovolené všetko. Ale ak sa niekto opováži kritizovať Izrael, židovské etnikum alebo poverčivú formu judaizmu, médiá proti nemu okamžite spúšťajú pošpiňovaciu kampaň a dožadujú sa prísneho trestu. Vtedy sa na zákonom zaručené právo jednotlivca otvorene sa vyjadrovať zabúda. Ale je toto európsky štandard?

Európske obyvateľstvo sa ani nestačí čudovať, kde sa medzi nimi odrazu vzalo toľko "učiteľov" a "mudrcov", ktorí v ich mene prostredníctvom médií poučujú svet o tom, čo je prípustné a čo nie, hoci žiadny z pôvodných európskych obyvateľov s takým názorom nesúhlasí.

Európske a americké médiá, ktoré sú dnes v rukách ne-Európanov, vedú systematickú kampaň, v rámci ktorej priamo alebo nepriamo poučujú druhý a tretí svet, že morálna skazenosť - homosexualita, pedofília, manželská nevera, rozvody, chamtivosť, obžerstvo, smilstvo - to je neodlučiteľná súčasť európskej kultúry, hoci každý rodený Európan vie, že opak je pravdou, ale ten nikde nenachádza priestor, kde by mohol svoj názor vyjadriť. Nečudo, že "demokracia", ako ju dnes predstavujú médiá, všade vo svete vzbudzuje len nechuť a odpor.

Ale to nemá nič spoločné s európskymi štandardmi a s európskou kultúrou. Tá mediálna kampaň sťahuje do morálnej priepasti všetkých - Európanov, aj ostatný svet. Nuž prečo to teda médiá robia, keď je to vyložené zlo?

Konšpiratívni teoretici by povedali, že médiá dostávajú inštrukcie z mocenských centrál a poslušne tak napomáhajú agende malej skupiny ľudí, ktorým ide o ovládnutie sveta. A keď človek sleduje tie kampane systematického morálneho rozvratu spoločnosti, nemôže si pomôcť a musí s nimi súhlasiť.
Veď keď chce tá malá skupinka bohatých toto dosiahnuť, musia svet morálne rozložiť. To je jediná cesta. Musia ľudí zmiasť a presvedčiť ich, že demokracia je vlastne nemožná - zvlášť tých, od ktorých im hrozí najväčšie nebezpečenstvo, Európanov. Tých je najťažšie oklamať. Tých musia teraz presvedčiť, že demokracia je len fantastická chiméra.

A tak nám potom hovoria, že keď má rozhodujúce slovo ľud, demokracia sa po čase automaticky zvrháva, lebo ľudje sprostý a nevedomý, nechce sa mu robiť, chce sa len ulievať a užívať si a je mu jedno, ak je to na účet niekoho druhého. Nevedomý dav sa nestará o dôsledky svojich rozhodnutí a činov. Ľud podľa nich potrebuje múdreho pána, ktorý by ho viedol, inak automaticky upadá. Lenže za ten súčasný morálny úpadok sveta nie je zodpovedný ľud; za to je zodpovedná skupina prisluhovačov, ochotná za peniaze robiť, čo je prikážu: ak treba, tak aj viesť ľudí na scestie a do morálneho bahna!

A toto dosvedčuje aj historická skúsenosť. V dejinách sa často vyskytli prípady, kedy ľudia nemali žiadneho pána - a pritom si dokázali vytvoriť dobre fungujúce komunity, kde každý vedel, čo má robiť a nikto si nerobil nárok na viac, než koľko mu prirodzene patrilo. V takých komunitách panoval pokoj, aký v ostatnom svete nepoznali. Podmienky sa všade úmerne zhoršovali s vynáraním sa takých, čo si robili nárok na vládnutie nad druhými a ktorí potom nastoľovali len svoje vlastné pravidlá a o názor druhých sa nestarali.

Demokracia nie je chiméra! Ale to si vyžaduje, aby si ju úprimne želali mať všetci. Aby všetci členovia komunity boli ochotní klásť svoj osobný a rodinný záujem až za záujem celku.
Ježiš farizejom a zákonníkom pred dvetisíc rokmi povedal, že nemajú morálne právo vyvyšovať sa nad druhých. Rešpekt a úctu druhých si môže jedinec získať len svojou skromnosťou, pokorou, morálnym správaním a múdrosťou. Takých si potom ľudia spomedzi seba vyberajú, aby za nich rozhodovali. Ale tí, čo by teraz chceli vládnuť celému svetu, takýmito cnosťami veru neoplývajú, skôr opak je pravdou.

Pavol Hriňovský, Kanada
Ostgota Correspondenten (Švédsko)
http://www.middle/east/online.com/english/culture/?id-24764