Z pohodlného kresla domácej obývačky sledujem prostredníctvom televízie našu planétu. A nestačím sa čudovať.  Virtuálny Bin Ládin  sa opäť (po koľký raz už?) trúfalo vyhráža USA, ale ani najmodernejšie špionážne satelity technologického obra ho nie sú schopné vypátrať, hoci ako uvádzajú viaceré  internetové portály... „dva týždne pred 11. septembrom ho v americkej nemocnici v Saudskej Arábii navštívil agent CIA!“   Buď je tento fantóm napojený na mimozemskú civilizáciu,  alebo Amíci  potrebujú pre svoje vojny podporu duchov...

Japonsko 20. storočia: Rýchlovlak Shinkansen, výkvet technologickej kultúry ľudstva uháňa po magnetických superkoľajniciach vyše 500 kilometrovou rýchlosťou, čím konkuruje aj lietadlám.  Najdlhší tunel sveta má názov Seikan, meria bezmála 54 kilometrov, čiže ak idete povolenou rýchlosťou 60 kilometrov, cestujete ním takmer hodinu! Je samozrejme v Japonsku. Najdlhší, najvyšší aj najdrahší visutý most na svete Akashi Kaikyo, ktorý stojí v zóne zemetrasení a tajfúnov dosahujúcich až 300 km rýchlosť za hodinu je tiež v krajine „vychádzajúceho slnka“. Most o ktorom sa tvrdilo, že sa nedá postaviť. A tiež  jediné letisko na svete, ktoré vybudoval  človek uprostred mora (na ostrove, ktorý sám stvoril!),  je – ako inak -  v Japonsku. Skrátka, túto obdivuhodnú  infraštruktúru, čo nevie odolať žiadnému revolučnému technickému výstrelku vytvorila civilizácia pozemského kozmického veku. A tu zrazu šok!

80-ročný taxikár v centre Tokya,  ktorý o sebe tvrdí, že musí robiť, aby uživil rodinu! Ale veď jeho rodina už musí mať vlastnú rodinu? Áno. Jeho rodina už má svoju vlastnú rodinu, čiže druhú, ba aj tretiu, či dokonca už aj štvrtú generáciu, ale deduško de fakto živí všetkých! Jeho dcéra vyštudovala medicínu, jej manžel je vo svojich päťdesiatich rokoch už päť rokov  nezamestnaný. Ich dcéra študuje voľajakú kozmetiku s neistou budúcnosťou a rodiny muža i ženy sú zadĺžené až po uši. Skrátka Japonský hospodársky zázrak. Alebo, žeby predsa len tvrdý kapitalistalický systém?

34-ročná Seiko skončila na psychiatrii s vážnymi poruchami osobnosti, lebo aj doma sa správala ako podriadená šéfovi. Jej pracovný čas bol takmer 16 hodín, ktoré ale neznamenali koniec „smeny“. Po práci od nej šéf vyžadoval ešte ďalšiu šichtu – pre seba! Nešlo o sex, chcel len maličkosť, aby mu doma prepisovala neaké dokumenty. Aj on bol pod „ekonomickým“ tlakom.
Japonská spoločnosť je založená na hierarchii. Šéf je šéf a podriadený jeho sluha. Aj rodinné väzby majú základ v nadradenosti najstaršieho - muža a podriadenosti všetkých ostatných. A tak Seiko nemohla z tejto hierarchie nijako uniknúť. Bola tu len na to, aby poslúchala nadriadeného a pracovala.

Z tejto kategórie „pracujúcich“ vzniká osobitný japonský syndróm náhlej smrti, tzv.  karoshi – smrť z prepracovanosti!
Pohľad na Japoncov ako cvičia v zamestnaní je úchvatný, ale len do chvíle, keď si uvedomíte, že ide prevažne o starších ľudí, približne po štyridsiatke, ktorých manažment firmy aj takýmto spôsobom núti ku kondičke, aby stačili v tempe mladým! A to už vôbec nie je o fizkuľtúre...
Prípad 76 ročného stavebného robotníka, ktorý si vraj v práci spieval ozrejmil psychiater: Áno, spieval si, ale len preto, aby sa udržal v tempe s mladšími. Pán doktor mu navyše poradil, že to je o.k. musí spievať aj preto, aby ten stres dostal zo seba! Chudák skočil z trinásteho poschodia...

Ale to nie je všetko. 24 ročná Išiko  tvrdí, že šéf od nich požadoval, aby sa každú hodinu prostredníctvom mobilného telefónu prezentovali že splnili úlohu. A čo viac, poisťovacie spoločnosti, ktoré sa priživujú na zdravotnom poistení, evidujú aj „zamestnancov“, ktorí nemajú predpoklady na zamestnanecké poistenie – kardiakov, imobilných ľudí pripútaných na lôžko a všetkých tých, ktorí nemajú šancu prežiť už len preto, že sú zdravotne ťažko hendikepovaní. Ak títo ľudia zomrú (s čím súkromné zdravotné poisťovne kalkulujú), potom celé poistenie, ktoré dotyčný poctivo platil pripadne týmto žralokom.

Ešte stále sa vám to zdá len ako japonská chiméra? Ale to predsa nie je nič aziatské, tento systém vykorisťovania človeka prevzali nielen všetky totalitné režimy, ale čuduj sa svete – aj demokratické trhové spoločnosti.
V mnohých končinách sveta sa podnes využíva lacná otrocká práca detí. Na obzore je otroctvo nelegálnych imigrantov i práca väzňov v súkromných väzniciach. Aj na Slovensku, kde sa chamtivci uchopili fabrík, (ktoré budovali generácie), za symbolickú korunu a potom ich nechali krachnúť sa vykorisťovanie stalo normou spoločenského správania, ktoré ani zákon nepostihuje. Ak takéto vykorisťovanie dosiahne stav, že i za normálnu prácu nedostanete výplatu, alebo len minimálnu mzdu na hranici prežitia, je to tiež otroctvo.
O šedinách penzistov sa zvykne hovoriť, že je to úctyhodná staroba. Teoreticky možno, ale asi to nemá nič spoločné s japonskými turistami v Bratislave...  

Marián Dudinský