rubrika: slovensko 2009

Na situáciu v médiách dopláca celá spoločnosť. Dostáva totiž informácie skreslené, účelové, dokonca nepravdivé. Odborníci z mediálnej oblasti stroho konštatujú, že stav je horší ako za bývalého režimu. Médiá prestali byť informátormi, slúžia úzkym záujmovým skupinám vydavateľov. PoSMEšne sa hovorí, že médiá dokážu politika vyrobiť, ale aj pochovať. Príkladov je naporúdzi dosť. Pod tlakom médií odstúpil minister výstavby a regionálneho rozvoja, zatiaľ tlaku médií odoláva generálny riaditeľ Slovenskej televízie.

Okamžite po nástupe Štefana Nižňanského do funkcie generálneho riaditeľa STV rozpútali médiá kampaň spochybňujúcu jeho profesionálnu schopnosť manažovať inštitúciu. Denník SME 20. 4. 2009 v článku Nižňanskému za rok STV padala o.i. uviedol: „Prepad STV je podľa predsedu Rady STV Martina Kákoša dôsledkom straty dôvery divákov spôsobeným medializovanými kauzami. Ak to Nižňanský nedokáže zastaviť, mal by podľa Kákoša uvoľniť miesto schopnejším.“ Takže medializované kauzy poškodili STV.

V tom istom článku, na inom mieste, popisuje autor vykonštruované udalosti, ktoré mali Nižňanského diskreditovať. Napríklad: „Odísť musela programová riaditeľka Petra Kolevská a hlavná kontrolórka Elena Šrámková. Audit im nedokázal žiadne pochybenia. Nižňanský odvolal aj svoju pravú ruku, riaditeľa výroby Juraja Dobiša. Rada ho obvinila z drahého zadávania výrob externým firmám.“

Audit teda nedokázal pochybenia Kolevskej a Šrámkovej, ibaže článok v SME vyšiel dvanásť dní po tom, čo Nižňanský na pracovných raňajkách s novinármi prezentoval výsledky forenzného auditu zameraného na právny, účtovný a ekonomický stav v spoločnosti, ktorý inicioval manažment televízie práve na základe medializovaných obvinení predovšetkým bývalými pracovníčkami televízie Kolevskej a Šrámkovej a bývalým predsedom Rady STV Bobockým. „Forenzným auditom neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali za následok podozrenie z páchania trestnej činnosti, alebo by naplnili skutkovú podstatu niektorého z trestných činov,“ uvádza sa v stanovisku k auditu. Ďalej sa v ňom konštatuje, že z predložených podkladov neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik škody na strane Slovenskej televízie a prípadne za ňu zodpovedné škody.“ Takže obvinenia bývalých pracovníčok mali charakter ohovárania a neboli podložené dôkazmi.

Okrem auditu generálny riaditeľ požiadal aj o poslanecký prieskum, ktorý nepreukázal obvinenia z nehospodárneho nakladania s finančnými zdrojmi a hroziacej platobnej neschopnosti, z čoho bol riaditeľ napádaný. „Nijaká škoda STV nevznikla a jasne odmietame tieto zavádzajúce tvrdenia, ku ktorým sa, pevne dúfame, nebudeme musieť viac vracať“, zdôraznil Štefan Nižňanský v písomnom stanovisku.
Na stretnutí s novinármi tiež pripomenul, že škandalizovanie manažmentu STV a špeciálne generálneho riaditeľa spôsobilo, že sa vedenie STV nemohlo sústrediť na prácu v prospech koncesionárov, ale muselo neustále venovať pozornosť útokom, ktoré napokon stáli televíziu aj nemalé finančné prostriedky. Za audit, ktorý bol televízii nanútený nezmyselnou ohováračskou kampaňou, inštitúcia zaplatila deväťstotisíc korún. Televízia dodnes rieši aj kauzy z čias po nástupe prvej Dzurindovej vlády, známe ako 28. poschodie. Dosiaľ STV stáli 30 až 35 miliónov korún a suma nie je konečná, pretože niektoré súdne spory ešte nie sú skončené.

Je zaujímavé a príznačné zároveň, že kým medializácii útokov proti novému manažmentu v STV venovali novinári obrovskú pozornosť, výsledky forenzného auditu sa neobjavili v nijakom denníku. Naopak, SME ešte aj takmer dva týždne po jeho zverejnení nabaľuje kauzu do nových útokov proti generálnemu riaditeľovi. „Rozpočet je veľmi napätý, preto riaditeľ musí zabojovať o to, aby zvládol tento rok a televízia nebola v strate,“ vyjadril sa pre SME Kákoš. Nikde sa však neobjavuje zmienka o tom, koľko finančných prostriedkov musela televízia obetovať za predchádzajúce zlé manažovanie televízie aj za škody spôsobené mediálnymi útokmi.

Najviac sa na poškodzovaní záujmov televízie podpísal bývalý predseda Rady STV Bohumír Bobocký, v súčasnosti člen rady. Nižňanský o ňom povedal, že chcel byť všade, keď nestačili výsledky dozornej komisie chcel zriadiť svoju vlastnú vyšetrovaciu, čo je v rozpore so zákonom. Český publicista Štěpan Kotrba v internetovom denníku Britské listy 17. februára tohto roku pod názvom „Túži Bobocký stále po kresle riaditeľa STV?“ o Bobockom, ako neúspešnom kandidátovi na funkciu generálneho riaditeľa v roku 2004 napísal, že „sa stále usiluje Nižňanského deptať, ale dosiaľ nepochopil, že riadiť televíziu je niečo iné, než do jej prevádzky kecať, hoci aj z pozície mocného člena Rady.“
Kotrba upriamuje pozornosť aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sa občan zo slovenskej tlače nedozvie. Píše: „Fakt, že Slovenská televízia je na tom zle, ba ešte horšie, zrejme nikoho na Slovensku, ale ani v Česku neprekvapí.

Chronická podfinancovanosť a zastaralosť technológií, nízke príjmy z koncesionárskych poplatkov, slabá disciplína občanov pri jeho platení a od toho sa odvíjajúca programová skromnosť. A v minulosti tiež rybníčkovské pravicové reformy, ktoré rozvrátili organizmus STV do tej miery, že z nich hľadá cestu už druhý manažment. Za takýchto okolností sa nedajú robiť zázraky.“ A ďalej: „Teraz mohla hroziť STV ďalšia rana, ak by nedostala príspevok od štátu. Likvidácia digitálneho kanála a rušenie výroby nových programov. STV by tak mala šancu definítivne sa stať reprízovou, zvyškovou televíziou. Minister kultúry Marek Maďarič (SMEr) ešte koncom roku 2008 akúkoľvek dotáciu pre STV odmietal s tým, že je to chyba riaditeľa Nižňanského, ktorý nedokáže vyjsť s dvoma miliardami korún. Hlúposť. Našťastie Maďarič už pochopil, že informácie, ktoré dostával od niektorých členov Rady STV, neboli najpresnejšie a podobali sa skôr ohováraniu. Bol to práve Maďarič, ktorý Radu ako jej podpredseda kedysi opustil na protest proti komercionalizácii a hromadnému prepúšťaniu v STV. Skôr, než sa neskôr stal ministrom kultúry. A k tomu najhoršiemu sa v STV schyľovalo aj teraz. Teraz na základe konečných výsledkov výberu poplatkov za rok 2008 minister rozhodol pomôcť televízii aspoň z najhoršieho.“

Kotrba si myslí, že ak by Maďarič nepodporil STV, bol by prvým ľavicovým ministrom kultúry v Európe, ktorý by prispel ku krachu média verejnej služby a jeho divokej privatizácii. Zrejme to je zámer všetkých, ktorí tak usilovne bojujú s Nižňanským a odvádzajú pozornosť i finančné prostriedky STV iným SMErom, len nie tam, kam patria. Kotrba píše aj o Českej televízii, ktorá prešla svojím peklom, ale nikdy „ČT nebola na tom tak zle, ako je to dlhodobo v STV. Nikdy v histórii totiž nemala tak dlho takého nekvalifikovaného riaditeľa, akým bol Richard Rybníček a voči médiám verejnej služby tak ľahostajnú vládu, ako bola vláda Mikuláša Dzurindu.“

Čo dodať? Richarda Rybníčka predstavil podpredseda KDH Daniel Lipšic na januárovej tlačovke svojej politickej iniciatívy ako jedného z úzkeho okruhu spolupracovníkov, ktorých chce presadiť do vedenia KDH na najbližšom sneme strany. Aj v tom prípade, ak by sa predsedom KDH stal Ján Figeľ. Kam majú namierené kritici súčasného vedenia nie je ťažké si domyslieť.

Eva Zelenayová