Autor Máhdí Dárius Nazemroja v článku pod názvom "Veľká hra": Eurázia a dejiny vojny" píše:
"Dejiny sa často opakujú. Tým, čo vďaka nevedomosti nie sú schopní poučiť sa z nich, je súdené znova sa dopúšťať chýb, akých sa dopustili v minulosti.

Kniha Samuela P. Huntingtona "Zrážka civilizácií" je vyložená kamufláž, ideologický nástroj, používaný na dosiahnutie geo-politických cieľov. Tento "pojem konfliktu" je súčasťou širokej stratégie, používanej v dejinách na rozdeľovanie, podmaňovanie si a panovanie.
Podľa ponímania Huntingtona obýva Euráziu deväť civilizácií; keď sa medzi nimi roznecuje konflikt, to je prostriedok kontroly nad nimi, čo napokon povedie k ich absorbovaniu v spencerskom zmysle vojny a sociálneho vývoja národných štátov a spoločností, t.j. tak, ako ich definoval britský sociológ Herbert Spencer.

Nuž pohýna sa teraz ľudstvo postupne k veľkej medzinárodnej vojne, podobnej II. svetovej, ako upozorňoval Rusov Vladimír Putin? Alebo len využívajú strach na to, aby donútili ľudí zmieriť sa s globálnou ekonomickou politikou? Ak k I. svetovej vojne viedlo zavraždenie arcivojvodu Franza Ferdinanda, dediča dvojitého rakúskeho a uhorského trónu 28. júna 1914, tak prečo sa potom o veľkej vojne v Európe hovorilo už v roku 1905?!

Práve v predvečer I. svetovej vojny sa urobili radikálne zmeny bankovníckeho systému v Spojených štátoch a v predvečer II. svetovej vojny sa zase uskutočnili v Británii ekonomické reformy, prv veľmi nepopulárne. Takže vojna umožňuje, aby sa domáce obyvateľstvo zmierilo s nepopulárnymi opatreniami; poskytuje im vhodnú zámienku na ich realizovanie v praxi.

Mackinderove upozornenia: Rozoštvávajte Eurázijcov!
Mackinder upozorňoval britských stratégov, že musia zabraňovať Eurázii, aby sa zjednotila; Británii prikazoval naisto sa postarať o to, aby sa to nikdy neuskutočnilo. Londýn si práve preto osvojil politiku balkanizácie - aby sa Eurázia nikdy nemohla zjednotiť. Mackinder si takisto všimol krátkodobú trvanlivosť eurázijských impérií, napríklad mongolských. ´Keď ruskí kozáci koncom stredoveku po prvý raz ovládali stepi, ovplyvnilo to veľkú revolúciu, pretože Tatári, podobne ako Arabi, nemali k dispozícii dostatok ľudí, na základe čoho možno založiť dlhotrvajúce impérium, lenže za kozákmi boli ruskí roľníci, ktorí sa dnes (v roku 1905) na úrodných planinách Čierneho a Baltického mora rozrástli na stá milióny.´

Takže populácia očividne zohráva dôležitú geo-strategickú rolu. Podľa tejto schémy videli v Rusku, v Číne a v Indii hrozbu. A práve preto sa Spojené štáty nikdy nevzdajú jadrových zbraní. Veď akoby bez tejto vojenskej výhody mohli riedko obývané krajiny NATO udržiavať mocenskú rovnováhu s takými husto obývanými štátmi? Jedným z dôvodov, že Európania si mohli dovoliť podmaňovať a kolonizovať iné krajiny, bola práve ich vtedajšia veľká (v relatívnom zmysle)ľudnatosť.

Rozoštvávanie, balkanizácia a finlandizácia Eurázie, od Východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu až po Blízky Východ a Indiu, to zodpovedá historickým cieľom Británie, vytýčeným dávno pred I. svetovou vojnou. Preto Británia, Francúzsko a Amerika poskytla pred I. svetovou vojnou azyl toľkým separatistickým hnutiam z Rakúsko-Uhorska, z Otomanskej ríše a z cárskeho Ruska. Dnes Spojené štáty a Británia chránia podobné politické skupiny, naladené proti Iránu, Sudánu, Turecku, Rusku, Srbsku, Číne a Indii. Nič sa nezmenilo. Len to, že teraz s takými upozorneniami prichádza Zbigniew Brzezinski a nie Halford Mackinder.

Poučenie z dejín: zabraňovanie, aby sa Nemecko nemohlo spojiť s Východom
V roku 1848 došlo v kostole sv. Pavla vo Frankfurte k pokusu vytvoriť jediný, veľký, stredo-východo-európsky a Nemcami ovládaný národ. Ten projekt sa vtedy neuskutočnil, až o storočie neskôr, a to kvôli tomu, že Habsburgova dynastia bola proti nemu a takisto kvôli rivalite medzi Pruskom a Rakúskom.

Británia sa vždy obávala nemeckého "Drang nach Osten" alebo "Ostbewegung". Ale toto nemecké pohýnanie sa smerom na Východ, ktoré sa začalo v roku 1200 s rozvojom obchodu s ďalekými krajinami, to nikdy nebol odraz nemeckých imperiálnych ambícií. Britské kruhy sa obávali, že dôjde k nejakej forme unifikácie dvoch dominantných mocností Eurázie, zvlášť k spojeniu Nemecka a Ruska. V 21. storočí sa zase obávajú unifikácie Ruska, Číny, Indie a Iránu.

Britskí stratégovia boli pred I. svetovou vojnou presvedčení, že Nemecko podniká dôležité kroky stať sa globálnou super-mocnosťou. K tomu už stačilo len získať priemyselnú kontrolu nad Ruskom a nad Otomanskou ríšou a to sa práve postupne uskutočňovalo. Nemecko si už prisvojovalo britské trhy a ekonomicky ohrozovalo Britániu a Spojené štáty.

Východná Európa bola stlačená medzi dvoma veľkými krajinami: Nemeckoma Ruskom. Po napoleonskej ére a do I. svetovej vojny jej dominovali Rusi a Nemci. Britskou stratégiou bolo oslabovať cárske Rusko, až kým by ho Nemecko nevystriedalo v roli dominantnej mocnosti Východnej Európy. Preto Briti a Francúzi podporovali otomanských Turkov vo vojnách proti Rusom.

Nemecký vplyv vo Východnej Európe zabezpečovalo partnerstvo medzi Maďarmi a Rakúšanmi. Ten takisto vzrastal ekonomicky, politicky a priemyselne vďaka prítomnosti otomanských Turkov na Blízkom východe. V cárskom Rusku pred I. svetovou vojnou bol nemecký politický a ekonomický vplyv veľmi významný. Hlavné mesto Ruska St. Petersburg, to bola germanizovaná oblasť ruského cárstva a mnohí ruskí aristokrati a šlachtici sa germanizovali a hovorili po nemecky. Aj na Ukrajine a na Kaukaze v rámci teritória cárskeho Ruska vznikli nemecké priemyselné kolónie a osídlenia. Nemecké osídlenia sa stavali takisto v Levante, v teritóriu otomanských Turkov. "Ostbewegung"bol viac ekonomický; tu išlo o vytvorenie jednotnej a silnej eurázijskej priemyselnej základne podkontrolou Nemecka a nie o mýtus nemeckej kolonizácie celej Eurázie. Ale o pol storočie neskôr sa nemecká ekonomická expanzia zmenila, keď sa v Berlíne dostal k moci Adolf Hitler, ktorý sa snažil vojenskými prostriedkami ustanoviť akúsi Nemeckom poháňanú formu globalizovanej Eurázie. Snažia sa o toto teraz aj tí, čo sú pri moci vo Washingtone a v Londýne?

Poučenie z dejín: manipulovanie Rusov a Nemcov do vzájomnej vojny
Ekonomická a priemyselná konkurencia bola skutočným kľúčom za napätiami, ktoré potom vyústili do I. svetovej vojny. Toto konštatuje aj Mackinder. Nemci sa ekonomicky expandovali smerom na Východ. V skutočnosti sa však informácie o nemeckom demografickom pohybe smerom na východ značne preháňali. Historicky tu bolo veľa prípadov, kedy východo-európske krajiny pozývali Nemcov ako obchodníkov a remeselníkov, napríklad Čechy alebo Maďarsko, ešte pred zjednotením Nemecka, za pruského ministerského predsedu kniežaťa Otta von Bismarcka. Mackinder a iní v Británii v tom videli súčasť trendu, ktorý by srdce Eurázie postupne zjednotil pod jediným mocným hráčom.

Kľúčom k tomu, aby sa tomuto predišlo, bolo rozvirovanie konfliktu medzi Nemcami a Rusmi: ´Vo Východnej Európe sa nachádzajú dva základné elementy:teutónsky (Nemci) a slovanský, ale zatiaľ sa medzi nimi nevytvorila taká rovnováha, ako medzirománskym a teutónskym elementom v západnej Európe.

Kľúčom k celej situácii vo Východnej Európe - a ide o fakt, o ktorom v súčasnosti nemožno hovoriť v pozitívnom zmysle - je tvrdenie Nemcov, že majú nárok na ovládnutie Slovanov. Viedeň a Berlín, hneď za hranicami Západnej Európy, sú postavené na teritóriu, ktoré v skorom stredoveku patrilo ešte Slovanom; tie reprezentujú prvý krok Nemcov zo svojej domoviny smerom na Východ v roli dobyvateľov.´ V očiach Británie bolo teda vitálne štvať Rusov a Nemcov proti sebe, aby sa nemohli spojiť.

Briti a Američania sa očividne vždy snažili zoslabovať Nemecko a cárske Rusko. To možno vidieť aj v tom, že Američania podporovali Japoncov, keď Británia obkolesila rusko-japonskú vojnu v rokoch 1904 - 1905 svojím námorníctvom. Anglo-americká aliancia medzi Spojenými štátmi a Britániou sa vytvorila už pred rusko-japonskou vojnou.

Stratégia rozpaľovania konfliktu medzi dvoma hlavnými hráčmi Eurázie vyústila do II. svetovej vojny. Nemecko, Francúzsko a Sovietsky zväz poštvali proti sebe rovnako, ako pred I. svetovou vojnou rozoštvali Nemecko, cárske Rusko a Otomanskú ríšu. Ale obe krajiny - Sovietsky zväz, i Nemecko - si uvedomovali povahu anglo-americkej politiky. Práve v reakcii naanglosaský postoj podpísali pred vojnou pakt o neútočení. Lenže vzájomná nedôvera napokon privodila kolaps tej aliancie. V súčasnosti používajú Spojené štáty rovnakú stretégiu proti Rusku, Číne, Iránu, Indii a iným eurázijským hráčom.

Korene strategickej balkanizácie: zabraňovanie unifikácie Eurázie
Mackinder bol toho názoru, že Eurázia sa začína vo Východnej Európe,na hranici s Nemeckom. Podľa neho práve z Východnej Európy možno vytvoriť oporný bod pre vchod do vnútrozemia Eurázie. Londýn sa vždy najviac obával zjednotenia Nemcov a Slovanov do nejakého jednotného eurázijského útvaru. Britská politika balkanizácie, to bola synergia koloniálnej a mocenskej politiky, ekonomiky a historického pozorovania.

Strategická balkanizácia sa pravdepodobne zrodila vtedy, keď sa Taliansko a Nemecko zjednotilo do unifikovaných národných štátov a Briti si uvedomili nebezpečenstvo, aké by mohli predstavovať centralizované a silné štáty v Európe. Aj v tomto bola hnacou silou ekonomika. Pred týmto obdobím používali balkanizáciu ako nástroj kolonizácie. Po vytvorení zjednoteného Nemecka a Talianska ju začali používať na likvidáciu potenciálnych britských rivalov."

Autor ďalej uvádza výrok českého historika Františka Palackého, ktorý sa nazdával, že keby Rakúsko-Uhorsko neexistovalo, tak by sa muselo vytvoriť - v záujme samotného ľudstva. Ďalej hovorí, že Palacký hájil Rakúsko-Uhorsko kvôli jeho multi-etnickému charakteru a že toto impérium predstavovalo regionálnu syntézu medzi Nemcami, Maďarmi a Slovanmi. Akoby bývalé Rakúsko-Uhorsko bolo vytúženým ideálom, ktorý raz naisto opäť povstane z prachu - a to svet zachráni. Práve v tomto bode autor otvorene vykladá karty na stôl.
Neinformovaný čitateľ sa nechá zlákať popisom úkladov anglo-saského sveta proti Nemcom a Slovanom a vrelo s ním súhlasí. A keď ho už má autor pekne na muške, začne ho ťahať z vody von, aby z neho vysal aj poslednú kvapku zdravého rozumu.

Pretože autor článku si očividne srdečne želá vytvorenie veľkého eurázijského celku, pozostávajúceho z EÚ, Ruska, Číny, Indie a Iránu. V jeho očiach by to bol vrchol vývoja, pretože by v ňom ko-existovali rôzne národy a národnosti a ľudia odlišných vierovyznaní. Píše o zamýšľaných úniách (čínsko-ruskej, stredzemnej, moslimskej, vrátane únie EÚ s Tureckom a Izraelom) ako o čomsi, čo by mohlo priniesť ľudstvu spásu. Podľa neho je zrejme každá únia dobrá - hlavná vec, že sa v nej ľudia miešajú a strácajú svoju identitu!

Keď ju stratia, potom už nebude ďaleko doba, kedy sa poslušne sklonia pod bičom útlaku a zmieria sa aj s celosvetovou vládou v presvedčení, že je to zrejme to najlepšie, čo môžu dostať. A keď sa predsa len nepodvolia nátlaku zvonka, tak je to, podľa autora, otázka len krátkeho času a bude musieť dôjsť k veľkej vojne medzi Oceániou a Euráziou.
Autor predtým píše, že Británia a USA strašia svet III. svetovou vojnou, aby ľudí donútili podrobiť sa ich geo-politickým cieľom. A čo robí tento autor? Presne to isté.

Robí to prefíkane, pod rúškom zápalistého hnevu proti zlému anglo-saskému svetu, odhodlanému rozdupať Nemcov a Slovanov, ale nás veru neoklame. Veď prečo otvorene nenapíše, prečo sa Hitler napokon pustil do vojny s Ruskom? Ten nikdy nemal v úmysle viesť vojnu proti ruskému národu, ale išlo mu o vyhladenie tamojšieho židovského boľševizmu, ktorý systematicky vyvražďoval ruských pravoslávnych kresťanov a vo svete nebolo tej moci, čo by ho dokázala zastaviť.

A pán Palacký? Keď s ním Ľudovít Štúr rokoval a ten mu začal vykladať svoje postoje a názory - presne zodpovedajúce želaniam cudzej aristokracie(!) - Štúr sa po hodine len ticho postavil a odišiel z miestnosti. Pochopil, že nemá cenu rokovať s človekom, ktorého prvoradým záujmom je poslušne slúžiť cudzím pánom a nie svojmu vlastnému národu.

Navonok zvrhnutá cudzia "aristokracia" (ktorá však nikdy nestratila moc a vyvíja vo svete snahy prostredníctvom západných tajných spoločností) sa na území Európy vždy snažila vytvárať veľké územné celky, zložené z rôznych národov, národností, ľudí rôzneho pôvodu a náboženského vierovyznania, pretože takým útvarom sa najľahšie vládne. Keď je to potrebné, je ľahké poštvať jednu skupinu proti druhej - a na iné problémy sa momentálne zabudne.

Ale títo páni nikdy nemali na zreteli záujem európskych (a žiadnych iných) národov;  osud ostatných je im ukradnutý, hoci tvrdia opak. Hlad po moci, chorobný chtíč mať nad celým svetom kontrolu a snaha o zabezpečenie pohodlného života len pre seba a pre svoje rodiny sa s takými záujmami nezhoduje. Otázne je, koľkí z tých, čo im dnes tak poslušne slúžia v presvedčení, že sa usilujú pre dobro celého ľudstva, si toto bude vedieť uvedomiť prv, kým nebude neskoro.

Pavol Hriňovský, Kanada
(článok Máhdího Dáriusa Nazemroju "Veľká hra: Eurázia a história vojny" možno nájsť na adrese:
http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=7064