rubrika: nábožensvá 2008

Tradíciu svätého Mikuláša, ktorého dobročinnosť si spoločnosť pripomínala každý rok dňa 6. decembra, kedysi poznalo každé slovenské dieťa. V kresťanskej tradícii to bol patrón detí a námorníkov.
Byzantský biskup Mikuláš sa do sŕdc všetkých zapísal svojou veľkodušnosťou, keď každý rok pred Vianocami chodil s plným košíkom po chudobných štvrtiach a rozdával deťom v nemajetných rodinách darčeky. Na základe toho ho katolícka cirkev a pravoslávie v 4. storočí n.l. letopočtu prehlásili za svätého.

Práve tento sv. Mikuláš symbolicky "nosil" darčeky všetkým kresťanským deťom, zvlášť v slovanských krajinách, ešte aj v 20. storočí, ale komunistický režim sa podobné zvyky snažil zo spoločnosti vykoreniť, a tak si v Rusku šikovne "požičali" rozprávkového Deda Mráza, aby sa zhostil jeho roly a ten koncept sa potom vnucoval aj v ostatných krajinách Východného bloku. Dedo Mráz sa zvyčajne viezol na saniach, prinášal so sebou do krajiny mráz a chlad a často si bral na výpomoc pri rozdávaní darčekov usilovnú asistentku v podobe Snehulienky. Ten však v Rusku nenosil darčeky 6. decembra alebo na Vianoce, ale až na Nový rok a v našich končinách sa tento koncept nikdy veľmi neujal. Našim deťom v súkromí (mimo školy a zamestnania rodičov), aj naďalej nosil darčeky pod vianočný stromček "Ježiško".

Zato teraz sa nám vtieravo vnucuje úplne iný vianočný "darca" - Santa Claus na americký spôsob. Vypasený dedulo s plným batohom všelijakých zbytočností sa na nás teraz škerí zo všetkých výkladov a adekvátne k tomu vyzerajú aj "túžby" našich detí. Kto by dnes "túžil" po ponožkách alebo po šáli, keď v obchodoch je toľko čarokrásnych technologických zázrakov od výmyslu sveta, na ktoré sa počas roka akosi nedostáva a ktoré pritom už všetci majú? Ber kde ber, ale pre pokoj v rodine to jednoducho musíš zohnať; náš potomok predsa nebude vyzerať pred ostatnými ako posledný žobrák! Preto sa nad skutočným zmyslom vianočných sviatkov dnes už takmer nikto nezamýšľa. A na pokoj a pohodu ani nie je čas. Ako hlboko môže ešte svet upadnúť?

Náš starších rodičia ešte učili, že na také sviatky, ako sú Vianoce, sa nepatrí zaoberať v mysli temnou stránkou existencie, ale snažiť sa vidieť to pozitívne a oživovať v sebe nádej, lásku k blížnemu a vieru, že všetko zlé sa vždy na dobré obráti - a potom to plným priehrštím rozdávať aj naokolo. Vravelo sa nám, že viera, nádej a láska v človeku nikdy celkom nezomiera, nech sa mu deje čokoľvek zlé. Niekedy je veľmi ťažké vydolovať také presvedčenie vo svojom vnútri, pretože nik nežije v izolácii a pred tým, čo sa deje naokolo, nemôžeme uniknúť, čo ako sa snažíme. Ale musíme sa naučiť odtrhnúť od toho ničivého víru sveta a nájsť v sebe energiu na vytvorenie adekvátnej vianočnej atmosféry v rodine a čas na dobré predsavzatia a pozitívne plány do budúcnosti. Ale dnes sa už takýchto rád málokto drží.

Tí jednoduchší slávia Vianoce tým, že si domov poznášajú dobroty od výmyslu sveta - a potom sa celé sviatky kŕmia ako prasatá, až niektorí z nich celkom nesviatkovo skončia v nemocnici so žlčníkovým záchvatom alebo s niečím horším. Iní sa dávajú dohromady s druhými, poriadajú rodinné návštevy, podnikové alebo iné zábavy a večierky - a potom sa často rozchádzajú pohnevaní, keďže alkohol im rozviazal jazyk a povedali si navzájom nepríjemné veci, ktoré v sebe dlho dusili. Ale čo tí, ktorých pozornosť nedokáže odlákať dobré jedlo, ani pitivo, ktoré by im na chvíľu zatemnilo mozog, aby zabudli na smutnú realitu naokolo?

Slušný a poctivý človek s otvorenými očami a pozornými ušami to dnes veru vôbec nemá ľahké. Takí slávia Vianoce zväčša mĺkvo a radšej len sami. Pretože nech by sa pohli kdekoľvek, nikde by nemohli nájsť atmosféru, akú cez Vianoce hľadajú a ktorú každý jedinec veľmi potrebuje, aby mohol opäť načerpať duševné sily a odvahu pasovať sa so životom. Ale pozitívne je, že aj takíto tu stále ešte sú. Dobro vo svete úplne zahrdúsiť nemožno.

Noc, ktorá nasleduje po Štedrom večeri, je najdlhšia z celého roka, ale potom sa už začína krátiť. Práve to predstavuje nádej, pretože po každej dlhej noci sa vždy dostaví uľava a deň sa opäť predĺži. Každá temnota sa raz skončí a zase svitne nový deň, preto neklesajme na duchu, vážení! Nič netrvá večne. A v jadre každej zloby sa už nachádza semeno jej vlastnej skazy.
Pokojné a šťastné Vianoce, priatelia!

Pavol Hriňovský, Kanada