30.11.2009

Pán Igor Cagáň a jeho druhovia,

Klaniam sa pred vami, pred vašou odvahou. To čo ste vykonali, je dôkazom odvahy, čestnosti, ľudskosti a vlastenectva.

Bohužiaľ, žijeme v dobe sionistickej, slobodomurárskej a nemorálnej.        
Kritika židovského štátu, židov, sionistov alebo oficiálnu verziu holokaustu sa stali v západnom svete tabu, ku ktorým sa málokto odváži dotknúť, bez toho aby seba nepostavil pred hrozbou obvinenia z antisemitizmu. A vôbec, kritizovanie židov, ich náboženstva alebo štátu Izrael je dnes považované v západných štátoch za najhorší morálny zločin. Židia sú najnedotknuteľnejší z nedotknuteľných a ktokoľvek, kto sa o nich zmieni čo i len jediným negatívnym slovom je hneď označený za antisemitu.

Otvorene a bez obáv môžete kritizovať všetko a všetkých, ale nie Izrael, židovstvo a židov ani sionizmus a sionistov, napriek tomu že sionizmus bol raz OSN označený ako rasistická ideológia, inak budete označovaný za antisemitu. Ak niekto kritizuje Izrael, židov alebo časť židovských dejín, netolerantný aspekt ich náboženstva alebo izraelské sionistické pozície, nevyhnutne mu prischne nálepka antisemita. Ani Ježiš Kristus  by sa dnes nevyhol podobnému obvineniu.

„Antisemitizmus“ dnes slúži iba jedinému účelu. Keď Izrael alebo sionisti cítia, že je niekto proti ich cieľom, zdiskreditujú svoje obete používaním slova „antisemita“ a to všetkými cestami a prostriedkami, ktoré majú vo svojej moci a pod kontrolou. Môžem o tom hovoriť ako právoplatný semita, ktorého sionistické sily na Slovensku označili za antisemitu a zažalovali za šírenie antisemitizmu. Je to tragikomické.  

Je hanebné, pozorovať ako dnešní demokrati preberajú používanie slova „antisemitizmus“. Vedia, že „antisemitizmus“ vo význame, v akom sa dnes používa, je nezmyselným slovom. Paradoxné je, že židia nie sú semiti. To je fakt, ktorý bol nespočetne krát potvrdený.

Výraz „antisemita“ sa dnes spája výlučne s negatívnou konotáciou. Ak raz človek dostane túto nálepku, bez ohľadu na to, či je pravdivá alebo nie, nič ho nevykúpi z toho, na čo sa masmédiá pozerajú ako na konečný hriech.

Je takmer nemožné, že v dnešnom, holokaustom presiaknutom svete čo i len povedať slovo žid, sionista alebo Izrael bez pozdvihnutia emócií. Masmédiá západného sveta to umožnili neustálym a neúnavným pretriasaním holokaustu a antisemitizmu. Holokaust, stal sa obchodnou značkou.

Každý človek dnes vie, že kritika izraelského štátu, sionistov, židovského správania alebo holokaustu znamená obvinenie z antisemitizmu, rasizmu alebo dnešného moderného názvu, nacionalizmu a neonacizmu. Médiami opatrne udržiavané tabu o kritizovaní izraelského štátu je hlboko vryté v podvedomí väčšiny
Západoeurópanov a Američanov, čo priamo ovplyvňuje ich prijatie alebo odmietnutie kritiky správania izraelského štátu, bez ohľadu na pravdivosť alebo nepravdivosť takýchto tvrdení.

Každému občanovi v skutočne demokratickom štáte je dovolené vyjadriť svoj názor a ovplyvniť rozhodnutia politických síl. Prvý článok demokratickej ústavy garantuje - okrem iných foriem slobody prejavu - právo občanov preskúmať a verejne kritizovať rôzne sociálne a politické sily, ktoré ovplyvňujú osud národa, bez ohľadu na to, či kritika sa môže dotknúť, vládnej alebo mimovládnej  mocnej skupiny alebo nie. Akákoľvek skupina, inštitúcia, myšlienky, kultúrne hodnoty a iné, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú politický,  sociálny alebo ekonomický systém, zákony, kultúrny a historický vývin  národa podliehajú verejnej kritike občanov tohto národa.

Občania majú morálne a politické právo v demokratickom systéme, verejne analyzovať, debatovať a kritizovať sily, ktoré ovplyvňujú sociálnopolitické smerovanie národa a štátu. Akákoľvek sila, ktorá potláča alebo umlčuje verejnú kritiku sociálnej, ekonomickej a politicky silnej skupiny v spoločnosti znamená obmedzovanie základného demokratického práva.

Preto každý občan má teda právo kritizovať izraelský štát a jeho politiku, sionizmus a jeho socialno-politickú mocenskú štruktúru. Každý pokus na umlčanie tohto práva pod zámienkou, že kritika izraelského štátu, židov sa rovná rasizmu a antisemitizmu, nacionalizmu, je jasné porušenie demokratického práva občana.

„Antisemitická“ cenzúra, ktorá núti každého, kto sa kriticky vyjadrí k politickej moci sionistov alebo ku kultúrnemu vplyvu fundamentalistickej židovskej ideológii alebo k politike izraelského štátu, k pocitom viny a zároveň ho stavia k akejkoľvek verejnej posmešnej nálepke rasista či antisemita, či nacionalista, je nelegitímna a nedemokratická.

Izrael môže všetko, môže vlastniť atómovú zbraň, môže vraždiť civilistov, môže zničiť cudzí majetok a nikto ho nesmie kritizovať. Jeho predstavitelia otvorene hlásajú k najšpinavšiemu druhu rasizmu, ale ich výroky zostanú západným médiám nepovšimnuté. Napríklad:   
Extrémistický rabín Júsef Falay, sídliaci v osade Jichar na nelegálne obsadenom palestínskom území v severnej časti Západného brehu, napísal pre sionistický magazín článok „Cesty vojny“, v ktorom vyzval izraelskú armádu, aby vyvraždila všetkých palestínskych mužov odmietajúcich opustiť svoju zem. Svoju myšlienku konečného riešenia palestínskej otázky označil za praktickú cestu, ktorou sa dosiahne koniec existencie palestínskej rasy.

Vyhlásenie skupiny izraelských rabínov bolo uverejnené v izraelských novinách( Haretz, 21 novembra 2000) a okrem iného sa v ňom hovorí: „Naša náboženská povinnosť, taká istá ako posvätiť víno v sobotu, je vykonať na nich (Arabov) nie džihád ale holokaust. Pobiť všetkých, vrátane žien a deti, i domáceho dobytka do poslednej mačky a psa.“
Keby podobné výroky vyhlásil Arab, Slovák alebo ktokoľvek nežid, tak určite by ho označili za antisemitu, rasistu, nacionalistu, fašistu, neonacistu a podobne. Kedy sa to skončí a bude jeden meter pre všetkých?

Dr. NIDAL SALEH