Právo pokrytců
Dny Fidela Castra jsou již téměř sečteny patrně i s časy kubánského komunismu. Castro sám zůstává poslední ikonou tamního komunistického režimu. Kuba se již parceluje a zájmové skupiny už dávno proplánováno mají, s kým a jak své zájmy v na Kubě uskutečnit.
Smutné je, když náš úžasný ministr zahraničí se zviditelňuje útoky na tuto živou mrtvolu a jiné porušování lidských práv ve světě nevidí. Čína jak ukazuje první Američan G. Bush si zaslouží zvláštní vztahy. Vnímavý Cyril Svoboda jako dobrý pozorovatel poznává, jak daleko se svým pokrytectvím zajít. Bojuje za lidská práva jen tam, kde by nenarušil zájmy mocných, v těchto případech si nedovolí ani prstíčkem zahrozit. Dnes a denně se snad na všech kontinentech porušují lidská práva. Stále jsou po světě politicky i nábožensky pronásledovaní i mrtví!
Arménie, Timor, Rwanda, Zimbabwe či země bývalé Jugoslávie i tam proběhli genocidy, ale z určitých důvodů se na to nepoukazuje. Spravedlnost není ani u OSN natož u světového četníka USA.
Josef Drmol

Nedotknutelní
Jsou i mezi námi, někdy se vydávají za jedny z nás, jindy za něco mimo nás. Snaží se mluvit do všeho a ovlivňovat vše. Pokud však jde o ně samé, nesmí nikdo o nich mluvit. Jde totiž o jejich tzv. vnitřní záležitosti. Tyto věci mi vyplynuly na mysl při sledování Arnošta Goldflama pátrající ve Španělsku po české kultuře. Pokud žid mluví do českých záležitostí je vše v pořádku. Je li to však naopak, hned strašlivě křičí, jak je to neobjektivní a věci neznalé.
Josef Drmol

Povolebné „drísty“
Slovenskí politici sa po voľbách do VÚC zrejme nezbavili toho, čoho sa človek zbaví obyčajne každé ráno a nemusí to mať predpísané. A možno z toho dôvodu začali po zverejnení výsledkov volieb do VÚC robiť to, čo mali urobiť už ráno, „drístať“. Napríklad o tom, akí sú občania – voliči sprostí, lebo nepochopili to, čo je VÚC, ktorý sme im „my politici darovali, aby mohli rozhodovať sami o sebe“. Medzi ďalšie zbavovanie sa nečistôt tela /alebo rozumu/ bola výhovorka na počasie, ktoré bolo nepriaznivé /v Čečensku bolo rovnako a ešte je tam aj akási vojna ale aj tak volilo vyše dva razy toľko ľudí/. Medzi „laksovanie" rozumu /aj tela/ patrilo upozornenie občanom – voličom, že si to „prekakali" sami, keď neprišli v hojnejšom počte „pohnojiť“ to, čo sa už viac pohnojiť nedá. Niektorí sa tasili, že vlastne vyhrali voľby, ako napríklad kresťanskí demokrati, alebo Ficovci. Nakoniec ako sa ukázalo z týchto „drístov“ všetci vyhrali – a všetci aj prehrali.

A pritom je to také jednoduché, aj bez „drístov“. Občania voliči jednoducho ukázali politikom, že podobná politika akú robia na Slovensku a aj podobná demokracia im môže byť ukradnutá. Pravda je taká, že voliť išli všetci tí, ktorým dnešná koalícia umožnila nastúpiť do premnohých a prebujnených úradov, vrátane príbuzných, lebo aj tí potom dostali zamestnanie. Voliť išli aj niektorí dôchodcovia, lebo sa aspoň účelne prešli a stretli známych. Ak si odmyslíme Nitriansky kraj, kde predsa len zaznela „slovenská hymna“, tak z tých zostávajúcich 16 percent voličov bolo 8 percent dôchodcov a 8 percent spriaznených s vládnou koalíciou vrátane tých, ktorých vyzvali katolícki páni farári, aby išli pomôcť KDH, lebo Hrušovský je „dieťa Božie" a rád má omšové víno.

Ale prvé kolo aj tak nerozhodlo o predsedoch VUC, čo sa očakávalo a vedelo tiež. A tak musíme vyhadzovať peniaze na druhé kolo, ktoré bude nápodobné prvému. Prídu znova tí staručkí dôchodcovia, v Nitre už nebude taká veľká účasť ale zato sa zmobilizujú páni farári v kostoloch a bude dávať požehnania tým statočným. Tí prídu hoci aj na sánkach a v snehu.

A potom sa na Vianoce spýtame a načo boli vlastne tie voľby? Hej v Nitrianskom kraji sme „vypudili“ čiastočne Maďarov, ale dokedy? Kandidát SMK Szigeti sa vzdal kandidatúry a Maďari „laksujú“ o údajnom „upokojení „. Do roka a do dňa bude koalícia, ktorá ich „vypudila“ rozbitá na cimpr-campr. To totiž stojí za odstúpením Szigetiho a nič iné.

A potilici budú ďalej „drístať“ o tom, akí sú tí občania sprostí, lebo nevedia, čo vedia politici, niektorí sa už nasťahovali do poslaneckých lavíc aj VÚC a zároveň sú aj v parlamente, vraj budú takto bližšie k občanom. Treba povedať, že ich peňaženka je im bližšia ako ich kabát, teda ako občan, ktorý im ho navliekol vhodením hlasovacieho lístka.

A čerešničkou na tejto volebnej torte sú 39 nezávislých poslancov, ktorú budú preskakovať vatry, poslanecké lavice a začnú sa venovať trojskoku, podľa vzoru poslancov parlamentu, lebo ryba smrdí od hlavy.

Kým zistíme načo sú nám tieto VÚC, zatiaľ zavrú polovicu úradníkov, ktorí prijali v týchto úradoch úplatok a potom začneme uvažovať o niečom inom, napríklad o troch krajoch, alebo regiónoch podľa historických názvov.

Svätoboj Clementis