Ale ich je...
Le Pen: "Konštatujem, že v Osvienčime bola továreň IG Farben, kde pracovalo 80 000 robotníkov. Pokiaľ viem, rozhodne neboli splynovaní ani spálení."

...Francúzska rada židovských inštitúcií (CRIF) obvinila Le Pena z "pokračovania v ceste popierania...

...organizácia SOS Racisme označila jeho slová za "úbohý pokus udržať sa v médiách",  ...Francúzsky zväz židovských študentov (UEJF) oznámil, že proti Le Penovi podnikne právne kroky

...medzinárodná liga proti rasizmu a antisemitizmu (LICRA) uviedla, že plánuje podať žalobu

... Francúzske Hnutie mladých socialistov (MJS) vyjadrilo nádej, že "súdy nenechajú takéto výroky nepotrestané".

Žalobu teda už zabudli podať len tri organizácie:  Francúzsky zväz židovských záhradkárov, Medzinárodná únia židovských pestovateľov repy a Hnutie za slobodu izraelských mäkkýšov.
Roman, podľa:
http://spravy.pravda.sk/le-pen-komory-su-iba-detailom-historie-dxb-/sk_svet.asp?c=A080425_224613_sk_svet_P04

Ruská duma schválila bič na samú seba
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, odhlasovala ďalšie obmedzenia pre ruské médiá. Naše (?) médiá pri každej spomienke ruských médií nás  nezabudnú  upozorniť, že všetky médiá v Rusku sú pro-vládne. Ak parlament schválil takýto zákon, znamená to, že vláda si ušila bič predovšetkým na samú seba.
Podľa nového zákona má za "úmyselné šírenie falošnej informácie, ktorá poškodí česť a dôstojnosť jednotlivca " hroziť rovnaký trest, aký doposiaľ mohli úrady uvaliť na média za propagáciu terorizmu, extrémizmu či rasovej nenávisti, teda pozastavenie aj zrušenie.
Slovenské médiá, teda aspoň niektoré, s pojmami ako česť alebo dôstojnosť neoperujú a tak sú im logicky proti srsti.  Zrejme nepatria do vyspelej demokracie západného typu.
Roman, podľa:
http://spravy.pravda.sk/ruska-duma-schvalila-bic-na-media-doe-/sk_svet.asp?c=A080425_160710_sk_svet_P04

EÚ: ad absurdum
EÚ je vraj znepokojená nad rokovaním Ruska s gruzínskymi separatistami.
Generálny tajomník Rady Európy Terry Davis povedal: "Podľa mojich vedomostí sa kroky nekonzultovali s gruzínskou vládou. Za týchto okolností zámer ruskej vlády odporuje jej predošlým vyhláseniam, podľa ktorých rešpektujú územnú jednotnosť Gruzínska," uviedol generálny tajomník.
Tak neviem, či som práve priletel z Mesiaca alebo Európska únia, toto prapodivné spoločenstvo všetkých a nikoho, len celkom nedávno neurobila presne to, nad čím dnes jej popredný predstaviteľ dvíha  varovný prst.  Dominuje niekoľko pocitov a jedným z nich  je slabosť v oblasti žalúdočnej a obávam sa, že podobné pocity zdieľa väčšina jej členov. (nie politikov)
Roman, podľa:
http://www.sme.sk/c/3843659/EU-Rokovanie-Ruska-s-gruzinskymi-separatistami-je-znepokojujuce.html

USA našli v Iraku nové iránske zbrane
Nuž darmo, niet nad americké špionážne služby, ktoré nájdu zbrane všade tam, kde je  to práve potrebné. Irak je mimo hry, Sýriu obviňujú z podpory teroristov a množstvo špiny nakydanej na Irán je ťažko dať dokopy. Predpokladám, že ďalším krokom bude vystúpenie Riceovej na pôde OSN, kde bude svet presviedčať pomocou zaručene najnovších satelitných záberov o iránskych biologických zbraniach, mobilných laboratóriách a elektrárňach, v ktorých sa deň i noc vyrábajú hrozné jadrové zbrane namierené na nevinné americké deti.
Roman, podľa:
http://www.sme.sk/c/3846564/USA-nasli-v-Iraku-nove-iranske-zbrane.html

Ako sa z prezidenta stane extrémista
Carterova návšteva Blízkeho východu spôsobila v amerických médiách búrku protestov napriek tomu, že išlo o mierovú misiu. Cartera nazvali „zradcom“, napriek tomu, že navštívil Izrael, čím potvrdili, že v prípade Spojených štátov a Izraela ide vlastne o jednu a tú istú krajinu.

Americkí šéfredaktori sa hromadne akosi zvláštne stotožnili s touto blízkovýchodnou krajinou na druhom konci sveta a ich polemiky prekričali všetky oficiálne stanoviská, napriek tomu, že Bushova administratíva návštevu neodporúčala.
Oficiálni predstavitelia Izraela sa odmietli s Carterom stretnúť, akoby ani nešlo o prezidenta ich milovaných Spojených štátov. A čo na to Spojené štáty? Nič. Vôbec nič. Vodcovia sa len uškrnuli a poslali svojho lídra do teplých krajín.

Americké médiá revali opreteky a predbiehali sa kto nahrnie na svojho bývalého prezidenta viac špiny. Množstvo článkov, mnohé výborne napísané a logicky zdôvodnené,  ho, okrem zradcu,  nazývali nepriateľom USA a nevynechali nijaký možný i nemožný cynizmus – za to, že sa pokúsil o mier a stretol sa   so stranou, ktorá chce brániť svoju vlasť pred brutálnou okupáciou a vraždením. Stranou zvolenou v riadnych demokratických voľbách...  Chcel sa pokúsiť o to, čo sa doteraz nikomu nepodarilo za viac ako 60 rokov - o mier. Lenže mier - ako to jasne dokladuje kniha na prope - je to posledné, čo Izrael, či USrael zaujíma.

Titulky pochádzali z novín ako Wall Street Journal, Baltimore Sun, Kansas City Star, the New York Post a vraveli svojim čitateľom, že Carter „dodáva legitímnosť bande hrdlorezov, ktorí nikdy neváhajú  započítať do svojej zbierky obetí Američanov.“
Takto sa teda stáva z rešpektovaného prezidenta extrémista. V blízkej, ale i vzdialenejšej budúcnosti je možné predpokladať na adresu exprezidenta hrabanie najrôznejšej možnej špiny. A ako to už býva zvykom - tú najzákernejšiu a najspodnejšiu budú vyťahovať najslušnejší "zástancovia demokracie a slobody".
Roman

Zadržanie podozrivého špióna v USA neovplyvní vzťahy s Izraelom
Utorkové zadržanie amerického inžiniera podozrivého zo špionáže v prospech Izraela, nebude mať podľa dnešnej reakcie vysokopostaveného predstaviteľa židovského štátu negatívny dopad na bilaterálne vzťahy oboch krajín.
Odkedy hovoríme o dvoch krajinách v prípade vlády jedného parlamentu?
Roman, podľa:
http://www.sme.sk/c/3842686/Zadrzanie-podozriveho-spiona-v-USA-neovplyvni-vztahy-s-Izraelom.html

Nová kniha na ::prope na pokračovanie

Posvátný terorismus Izraele
Livia Rokachová 
Moše Šaret bol súčasťou vyjednávacieho tímu v rokoch 1933 až 1948 medzi  sionistickým hnutím a britským mandátnym výborom Palestíny, ktorý viedol k vytvoreniu štátu Izrael.  Aj vďaka tejto skúsenosti sa stal  prvým ministrom zahraničia Izraela. Po odstúpení Bena Guriona v roku 1954 sa stal ministerským predsedom (premiérom) novovzniknutého Izraela. Bol považovaný za umierneného politika, ktorý podporoval so susednými štátmi vyjednávania a diplomaciu. Narazil však na odpor ľudí vo vláde, ktorí sa naďalej obracali ku Gurionovi  a preto nemohol svoju politiku úspešne implementovať do praxe. Vo februári 1955 sa Gurion vrátil do vlády ako minister obrany, keď nahradil Pinhasa Lavona, ktorý po afére s Egyptom, známej ako Lavonova aféra, musel rezignovať. Ben Gurion  získal prominentné postavenie v strane Mapai a v roku 1955 nahradil Šareta, ktorý naďalej slúžil ako minister zahraničných vecí a neskôr sa stal riaditeľom Židovskej agentúry.

Lívia Rokačová (Rokachová) napísala túto knihu na základe osobného denníka a zápiskov  Moše Šareta. V knihe poukazuje a vyvracia mnohé tvrdenia súčasných i minulých nekritických obhajcov Izraela o nevyhnutnosti jeho obrany. Je nesporne dôležitým dokumentačným materiálom, ktorý poskytuje nielen strhujúci pohľad do vývoja izraelsko-arabských vzťahov, ale je súčastne mementom pre dnešok, keď poukazuje ako Izrael zámerne používal vyvolávanie provokácií a následných vojen pre svoje účely a deklarovaná snaha po mieri s mierovom spolužití so susedmi sa nezakladá na pravde a bol to terorizmus a obsadzovanie cudzích území, na ktorom štát Izrael nielen vznikol, ale najmä pokračoval a stále pokračuje vo svojej existencii.
Nie je treba zdôrazňovať, že túto knihu sa snažili všemožne odsúdiť, znevážiť a skôr než vyšla sa stala predmetom mnohých súdnych žalôb. Niet divu - kniha totiž rúca mnohá mylné predpoklady a zaužívané mýty  ohľadne izraelsko-arabského konfliktu a pokusy o jej cenzúru bolestne pripomínajú tie metódy a praktiky o ktorých Rokačová vo svojej knihe píše.
Roman

Protiislamský film

Keď, niet tak dávno bol v Británii zosmiešňovaný Kristus, boli to britskí moslimovia, ktorí vyšli do ulíc a protestovali, pretože pre moslimov je Kristus prorokom a vnímajú ho pozitívne. Nie je ťažké nájsť dôkaz v Koráne.   Aktivity holandského radikála by si možno zaslúžili úsmev, keby vedel, čo robí. Snaha znepriateliť dve najväčšie monoteistické náboženstvá je v Európe prítomná od starostlivo pripravených francúzskych nepokojov a ešte starostlivejšie orchestrovaných karikatúrach v dánskych novinách Jylland Posten. Téma za výsostnej asistencii médií skutočne pritiahla pozornosť tisícok ľudí k prezretiu filmu. (ja som ho nevidel a nijako mi jeho nevidenie nechýba). Ak sú však dnes moslimovia v Európe, je treba poobzerať sa po strojcoch cielenej imigračnej politiky v európskych a tiež amerických štátoch. Na Slovensku, ale i vo svete, len celkom nedávno tí istí učitelia tolerancie a rozmanitosti akoby na povel začali hlásať protimoslimskú nenávisť. Navrhujem teda jednoduché riešenie, ktoré by myslím uvítali  obe strany - obmedzenie imigrácie z moslimských a semitských krajín na bod nula (včítane Afriky) a zároveň vyrovnanie stavu emigráciou európskou. (napr. Ukrajina, Rumunsko, európska časť Ruska...) Nebolo by nijakým prekvapením vidieť, keby sa proti tomuto návrhu postavili práve náhli imigrační bojovníci, ktorým odrazu začali vadiť európski moslimovia a ktorí nie tak dávno nadávali do rasistov všetkým tým, ktorí na problém európskej imigrácie upozorňovali už dávno. Jeden príklad za všetky. Šebej  sa nijako netají svojou nenávisťou proti moslimom: "K takejto kultúre nemôžem mať úctu, ani ju rešpektovať." A na otázku ak na Slovensku niekto odmieta za susedov Rómov odpovedal: "To je čistý rasizmus."... a k moslimom dodáva: "Ak odmietam mať v mojom meste geto, do ktorého si v noci netrúfne ani polícia, tak o rasizmus nejde. To je pud sebazáchovy."   Inými slovami pán Šebej obyvateľov Slovenska s priamou skúsenosťou s cigánmi nazýva rasistami a reakcie ľudí bez akejkoľvek osobnej skúsenosti s moslimami pudom sebazáchovy. Židia strach bez reálneho základu a osobnej skúsenosti nazvali xenofóbiou, strachom z inakosti. Na pána Šebeja táto definícia platí na sto percent. Niet čo dodať. Snáď len to, aby sme sa nedali zatiahnuť do boja, ktorí nám silou mocou chcú vnútiť iní.
čp