Dvojaký štandard
V Iraku pri výbuchu zahynulo raz toľko ľudí ako v Londýne. Nikto však nepodpisuje kondolenčné listiny na veľvyslanectvách, žiadne minúty ticha. Kým po výbuchov v Londýne takmer celý svet žialil, v Iraku sa výbuchy opakujú a za mesiac zahynie aj päťkrát viac civilistov ako v Londýne. Za celé mesiace a roky okupácie tejto krajiny zahynuli tisícky nevinných ľudí. A zaujíma to vôbec niekoho ? Podľa všetkého nie. Keď sa za tieto obete pomstia, hneď kričíme čosi o medzinárodnom terorizme. A čo je potom okupácia Iraku? Mierová operácia v ktorej hynú nevinní ľudia ? Nečudujme sa, že islam hovorí o križiackej výprave. Nečudujme sa ani tým teroristom, ktorí spôsobili obete v Londýne. Veď sa ani nečudujeme, že v Iraku zomierajú tisícky nevinných ľudí. Alebo je to tak, že na jednej strane sa div nerozplačeme a na druhej strane prejavujeme bezcitnosť. A už úplne máme na háku to, kde sú príčiny zrodu tzv. medzinárodného terorizmu. A čo je to za pojem medzinárodný terorizmus ? A ktorý, ten ktorý odpláca, alebo ten ktorý spôsobuje, že dochádza k odplácaniu? Jednoduchý človek si tieto otázky dáva, nerobme si teda ilúzie o tom, že nič nevidí a nič nepočuje. Slovenskí politické predstavitelia sa nechávajú počuť, čičíkajú sa v sebaklame, že Slovensku nič nehrozí. Hrozí ! Jedna hrozba pred budovou slovenskej ambasády nebola totiž náhodná. A filozofia odplaty alebo pomsty nie je vypočitateľná. Kto seje vietor, žne búrku, táto stará pravda platí od nepamäti. O to viac, že informačné prostriedky sejú tento vietor v podobe islamizmu, ako hrozby 21. storočia. Dnes je to už naozaj hrozba o tom pochýb niet. A neprestane byť hrozbou, kým sa na Blízkom Východe bude harašiť akousi svetovou demokraciou. Treba si spomenúť ako sa schyľovalo k druhej svetovej vojne, ktorú vlastne rozohrali vtedajšie svetové mocnosti, bez rozdielu, a treba si to porovnať s dneškom. Podobnosť naozaj nie je náhodná. „Veľká hra“ sa znova začala. Zmenili sa len mená aktérov.
Svätoboj Clementis
Otroctvo mobilov
Mobilné spojenie je dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života, naviac všetci sa stávame pomaly doslova a do písmena závislí na tom neveľkom čude vo vrecku, alebo v taške. Mobilný telefón nám umožňuje kedykoľvek sa spojiť s kýmkoľvek a vyriešiť problémy pracovné, súkromné, alebo sa len tak porozprávať. Strata mobilného telefónu, alebo ak si ho zabudnete doma, či v robote, spôsobuje u ľudí dnes už doslova traumu, pretože práve ste čakali nejaký hovor, odkaz, dôležitú informáciu, ktorú ste čakali celé mesiace. Ani časté upozorňovania lekárov, že mobilný telefón škodí zdraviu, nikoho nevzrušujú, tak sme si na ne zvykli, že už je to jednoducho vášeň, ktorú nikto nepokladá za zlo. Dochádza z fenoménu, ktorý možno pokojne nazvať “otroctvo mobilov“. Každý chce mať ten najnovší mobilný telefón, čím má viac funkcií tým lepšie a pretože vysoké technológie nespia a drukujú tomuto „mobilnému otroctvu“ našinec už pomaly každý rok mení svoj mobilný telefón za nový typ, ešte výkonnejší, s ešte lepšími funkciami. Podľa odborníkov táto tendencia bude ďalej pokračovať a obyvateľstvo planéty bude v roku 2009 vlastniť 2,6 miliardy mobilných telefónov a toto malé čudo sa stane najrozšírenejším doplnkom bytovej techniky. Mohli by sme teda povedať, že technika naozaj dobre slúži ľudom, ale určite sa nájdu aj odborníci, ktorí tvrdia opak. Začína sa hovoriť o „mobilnom jazyku„, ktorý je samozrejme chudobný a spôsobuje degradáciu vyjadrovacích schopností. Mobilnými telefónmi možno kontrolovať všetko, strácajú sa tajomstvá jednotlivca, dnes už môže manželka na súde tvrdiť, že manžel nedvíhal mobilný telefón, čo znamená, že jej bol neverný. Samozrejme rozvoj vysokých technológií spôsobí aj to, že telefóny bude možno odpočúvať, lebo každý vynález má svoje líce a reverz. A tu možno pospomínať celú plejádu všakovakých možností a absurdností, ktoré nám prináša toto novodobé „otroctvo mobilov“. Ale tak, ako každé otroctvo raz skončí, skončí zrejme aj toto, vznikne možno iné, nové. Málokto si však všíma, že sa postupne stávame , okrem stáleho „otroctva peňazí„ aj „otrokmi vecí“. A tak ono známe „voľ nebyť, ako byť otrokom„ je dnes veľmi aktuálne.
Svätoboj Clementis
Svetová banka vyhlásila, slovenská strana dodala
Svetová banka vyhlásila, že „ rast na Slovensku sa nespomalí“. Samozrejme nejde o rast stromov, ani detí, ale o rast slovenskej ekonomiky. Podľa predpokladov by slovenská ekonomika mala v tomto roku dosiahnuť 5,1 percentný rast. Názory Svetovej banky sa zhodujú s predpokladmi slovenského ministerstva financií, ktoré akože inak tiež hovorí o 5,1 percentnom raste tohto roka, presnejšie o 4,9 až 5,1 percentnom. Táto správa, ktorú vydala slovenská tlačová agentúra je skutočne zaujímavá. Svetová banka dostala podklady o slovenskej ekonomike zo slovenského ministerstva financií, kde sa hovorilo o 4,9 až 5,1 percentom raste. Svetová banka potom vyrukovala s týmto tvrdením, pričom si vybrala ten lepší variant – 5,1 percent. Je to také isté ako voľakedy za komunizmu. Keď na Štatistickom úrade zistili, že niektoré kraje majú čísla, ktoré by nedali konečný želateľný štatistický údaj, prikázali im zvrchu, aby to upravili. Tak sa to upravilo tak, aby potom Štatistický úrad mohol povedať, toto je ten výborný trend rozvoja socializmu na Slovensku, všetky údaje z krajov sedeli tak, aby bol dosiahnutý predpokladaný údaj. Teda na papieri. Na papieri sú aj údaje Svetovej banky, lebo ich dostala na papieri zo slovenského ministerstva financií. Ale ten honor, keď to povie Svetová banka , má byť pre slovenského ekonomického analfabeta ohromujúci. Keby teraz Ivan Mikloš sedel v Site, tak by určite argumentoval, ... ako povedala Svetová banka....“, hoci jemu je jasné, že to povedal a pripravil on, nuž a keď to tak nebude, tak Svetovú banku nikto popoťahovať nebude. Tak sa totiž vyrábajú informácie a dezinformácie.
Svätoboj Clementis
Sv. Cyril a Metod a Ján Slota
Líder SNS Ján Slota za rozpor s cyrilometodskou tradíciou považuje „masívny výpredaj národného hospodárstva do cudzích rúk“. Tak isto pripomína líder SNS v súvislosti s cyrilometodským odkazom, neustále „ brániť zem slovenskú, jej suverenitu, identitu, zvrchovanosť“. Z lídra SNS sa stal teda apoštol, ktorý na „ poslednej večeri „ nesedí ticho ako Judáš, ale hlasno vykrikuje, potom ako Ježiš povedal známu vetu „ Jeden z vás ma zradí“.
Treba hádam tomuto novému slovenskému apoštolovi pripomenúť, že aj pôda je súčasťou národného hospodárstva / nakoniec aj sám hovorí, že treba brániť zem slovenskú..., ktorá sa aj s pomocou žilinského apoštola predáva do cudzích rúk. Nový slovenský apoštol si myslí, že keď, predá ergo odovzdá Žilinu a okolie majiteľom KIA /ktorí si teraz dokončujú veľkú hlavnú administráciu koncernu v USA/ nerobí vlastne to, čo kritizuje pri oslavách výročia sv. Cyrila a Metoda?
Alebo to patrí k jeho jednodňovým cvikom, teda povinnej spartakiáde pri podobných výročiach. Nikdy v tlači som sa napríklad nedočítal, že pri odhalení pamätníka Martinovi Rázusovi/ ak sa mýlim, prepáčte/ sa zúčastnil aj veľký slovenský apoštol zo Žiliny. A to Martin Rázus viedol SNS /vtedy to bol výkvet slovenskej národnej inteligencie/ naozaj veľkolepo a vynikajúco.
Tak kdeže je tá „spolupatričnosť „ nášho apoštola Jána Slotu, ktorý sa asi ťažko stane svätým, lebo na niečo také platia iné kritéria, ako „pohadzovanie slov do vetra“.
Ak je toto každodenné aplikovanie cyrilometodskej tradície, ktorého sa dožaduje Ján Slota, tak ďakujem pekne. Nie je nám to Rázusovcom a aj Hlinkovcom jedno, akú máme akože „ hlavnú „ slovenskú národnú stranu bezzubú, falošnú a zohyzdenú. A to žilinský apoštol márne zvaľuje na Mečiara, alebo na všetkých ostatných, len nie na seba a jeho „ raz jeho inokedy nie jeho „ kysuckú abatišu A. Malíkovú. Imidž SNS nemá šancu byť pozitívny, nech akokoľvek rastú preferencie /ide len o sebaklam/. Nemôže jedným dychom Ján Slota odovzdávať slovenskú zem cudzím vlastníkom a zároveň vykrikovať, že sa tým porušuje cyrilometodská tradícia podľa ktorej treba brániť zem slovenskú. To nie je ani prvý a zdá sa, že ani posledný rozpor medzi tým, čo dnešná SNS hovorí a medzi tým , ako koná. Skutky v prospech národa zostanú tu na večné časy /viď sv. Cyril a Metod/ ale hanba sa zmýva ťažko a niekedy niet takého čistiaceho prostriedku, ktorý by ju zmyl.
Svätoboj Clementis
Víno kráľov a kráľ vín – Tokaj
Maďari sú nespokojní s maďarsko-slovenskou dohodou o Tokaji a žiadajú, aby sa vypovedala. Poslanec Zväzu mladých demokratov /FIDESZ/ Richard Horcsik / Horčík/ to vyhlásil na zasadaní výboru maďarského parlamentu.. Odvoláva sa na vínny zákon z roku 1908 a vraj na slovenskej strane možno pestovať tokajské len na ploche 250 hektárov a nie na rozlohe 565 hektárov.
Ak sa Maďari odvolávajú na tento zákon, Slovensko by sa malo odvolať na existujúci stav , ešte pred týmto zákonom. Vtedy terajšie vinice na maďarskej strane vlastnili slovenské kráľovské mestá, ako Levoča, Sabinov, Košice a ďalšie. Dokumenty o tom existujú. Tie zároveň hovoria aj o to, že vinič naučili Maďarov pestovať Slovania. Vlastníci – kráľovské mestá z toho veľmi pekne bohatli a vyvážali víno do celej Európy, hlavne na kráľovské dvory. Vinný zákon z roku 1908 bol samozrejme len výplodom vtedajšej maďarizácie slovenského územia vo vtedajšom Uhorsku. Odvolávať sa na tento zákon je teda scestné.
Nakoniec aj pôvod vznik tokajského vína , teda jeho miesto vzniku, nie je v Maďarsku, ale na Slovensku, v Borši, v okrese Trebišov. Maďari sa obávajú, že Slovensko zrealizuje svoje plány a dostane sa na trh o slovenským Tokajským. Prečo sa však obávajú, keď jedným dychom tvrdia, že kvalita slovenského tokajského zaostáva za kvalitou maďarského tokajského? Odborníci na víno však vedia, že to tak nie je, pravda slovenskí pestovatelia by mali byť dôslednejší a dať si viac záležať pri pestovaní viniča, pretože víno sa bude piť stále a stále budú čoraz viac ľudí v ňom hľadať pravdu. A pravda je taká, že pôda na ktorej zrie vinič slovenského tokajského je oveľa kvalitnejšia a príhodnejšia, ako na maďarskej strane. Toto je tá pravá príčina vystúpenia FIDESZU a jeho poslanca Horsika , ktorý nehľadá pravdu vo víne, ale v politike.
Svätoboj Clementis
|
