:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Komisári v žolde I. časť

08.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

Charakteristika Komisie na odstránenie Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka

Prof. PhDr. Tatiana ŠTEFANOVIČOVÁ CSc.  Archeologička

Ľahko ovplyvniteľná, vykorenená vedkyňa

Charakteristickou črtou tejto osobnosti je rozporuplnosť. Lepšie by sme použili  slovíčko, ktoré tak radi používajú protislovenskí novinári v žolde. Je kontroverzná, lebo vnútorne neuspokojená, keďže jej osobný život stroskotal, nevydaril sa, preto sa doslova upla na život profesionálny – na archeológiu. Pri každej príležitosti je naplnená vysokými ambíciami, zato menšími odbornými schopnosťami, je pripravená priskočiť do každého podujatia, kde by mohla prezentovať svoje výhrady, ak sa myšlienka nezrodila v jej vlastnej hlave. Je to pani schopná, ale za pochlebovanie a tzv. krátkodobý úspech schopná všetkého. Ctižiadostivá, opakovane kandidujúca za niekoľkopercentnú Demokratickú stranu  (DS), ktorá nemá nič spoločné s jej skvelou predchodkyňou z roku 1946. K politickej smrti jej pomohol Ľudovít Kaník predajom značky SDKÚ. Do Zavackej komisie ju vybrali cielene, lebo je ľahko ovplyvniteľná a bude poslušne podporovať choromyselnú myšlienku Štefana Holčíka, že sochu treba z čestného nádvoria „premiestniť“, čo v preklade vlastne znamená to isté ako ju odstrániť! Roku 2005 získala Pribinov kríž.

Napísala knihu Osudy starých Slovanov (Osveta 1989), v ktorej na začiatku publikovala z básne Janka kráľa Duma slovenská. Cit: „Tu Slovák v pralesoch, kde len orol lieta, / vystavil si hniezdo od pamäti sveta, / by ho neopustil, kým trvá zeme tvár; / tu Svätoplukovej moci zablysla žiar, / ktorý spojil pastierske rodiny / a viedol ku sláve slovenské družiny.“  V úvodnom predhovore napísala aj toto. Kiež by sa týchto slov držala aj počas rozhodovania o soche Svätopluka.

Cit.: „Vedecké objavy potvrdili, ba už aj prekročili smelé tušenia a romantické túžby nositeľov nášho národného obrodenia. Deje dávno minulé nemusíme nadsadzovať, ani zveličovať. Jedno by nám malo ostať spoločné s príslušníkmi štúrovskej generácie vo vzťahu k vlastným dejinám, a to je nadšenie, zápal a vrúcnosť, ktoré vyvierajú zo slov  básnika a pôsobia tak, že ani v dnešných časoch nestratili nič na svojej sile a údernosti.“

Vedkyňa, u ktorej je talent v zhode s charakterom by sa tohto svojho vyznania mala držať aj teraz. Pravda, ak má  svedomie, a chce, aby jej po posudku na Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka zostalo svedomie čisté!  Pravdaže od istého času celkom určite kvôli finančným ťažkostiam sa stala názorovým prebehlíkom a začala publikovať v Sorosom a bývalým ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom výdatne dotovanom vydavateľstve Kaligram. Už nepíše o osudoch starých Slovanov, ale v Kaligrame vydala knihu Mýty o počiatkoch slovenských dejín (Kaligram 2007). V tomto roku sa skončila akríbia a vedecká nestrannosť, prof. Tatiany Štefanovičovej a nastúpila cestu podkupnej poslušnosti tým, ktorí ju platia.


Prof. Eduard KREKOVIČ archeológ
Posluhovač vlastnej manželky
   Celoživotne submisívny, teda prispôsobujúci sa muž, ktorého názory významne ovplyvňuje jeho dominatná manželka Doc. Phdr. Eva Krekovičová DrSc. Je autorkou „pozoruhodnej štúdie nazvanej medzi toleranciou a bariérami. Obraz Róma a Žida v slovenskom folklóre (Bratislava 1999). Poslušný Eduard Krekovič doma aj v obhajovaní vedeckých názorov preto veselo podlieha názorovej dominancii svojej manželky, a aby sa jej zapáčil píše nasledujúcu vedeckú úvahu:Kto bol prvý? Nacionalizmus v slovenskej a maďarskej archeológii a historiografii. In. Slovenská otázka dnes. (Kaligram 2007).

Ale aj  ďalšej úvahy v tom istom vydaní: Etnogenéza, archeológia a nacionalizmus  (Kaligram  2007). Osobitne protislovensky sa prezentoval knihou: Mýty naše slovenské, ktorú zostavil s E. Mannovou a manželkou E. Krekovičovou. Je to súbor ohovárania a vytvárania podprahových konštrukcií, ktorý má dokázať nesebavedomosť a nízke historické sebavedomie Slovákov.

Napísané a dobre zaplatené na politickú objednávku (vydavateľstvo AEPress 2005). Publicisticky sa jednoznačne vyfarbil ako prisluhovač na objednávky prostilovenského denníka SME, do ktorého v júni 2010 napísal: “Svätopluka teda môžeme volať trebárs aj kráľom, musíme si však uvedomiť charakter tohto označenia. Korunu v žiadnom prípade nenosil a znázorňovať ho s ňou je falšovaním dejín. Podobne ako nazývať ho kráľom starých Slovákov. Svätopluk bol teda panovníkom nitrianskych Slovanov, ale nielen ich! Sám bol pôvodom Moravan a vládol predsa aj im. Byť dnešným Moravanom by som sa urazil, že im berieme vladára. Tak prepáčte, bratia Moravania.” Každý súdny človek si môže vytvoriť obraz o „objektivite“ tohto politicky objednaného žoldniera, ktorý do posudku o Svätoplukovi napíše len to, čo si „objednávateľ“ bude želať! Skvelý sluha, pripravený konať čo pán rozkáže!


Ján STEINHÜBEL  historik
Zakomplexovaný pisateľ dejín

Každý kto v piatok večer 6. augusta 2010 v priamom prenose videl v diskusii s profesorom Richardom Marsinom na STV 1 večer po 22.00 hod. v Správach a Komentároch diskutovať historika Jána Steinhübela, ihneď pochopil, prečo ho jeho „boss“, známy čechoslovakista a slovákobijca Dušan Kováč odporučil do Komisie na posudzovanie Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka. Človek, ktorý pripomína výzorom skôr vodníka, potrhávajúci hlavou s typickým „tikom“, navyše „osobnosť“, ktoré nevie v krátkom vystúpení jasne a zrozumiteľne sformulovať vlastné stanovisko, sa zaradila medzi Komisárov proti Svätoplukovi. V komisii sa stretli všetci, ktorí nikdy neboli „ZA“ alebo vždy „PROTI“. Takúto ideologickú vybavenosť má aj Ján Steinhübel. Je odchovancom Kováčovho Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je centrom protislovenskej propagandy a agitácie a z ktorého vychádzajú všetky jednostranné zafarbené hodnotenia histórie. Je autorom štúdií, napr: Veľká Morava a Bulharsko v dobe Rastislava a Svätopluka (1997), Príchod Maďarov do Karpatskej kotliny (2002), Kaganát a tudunát (2003) a kníh Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť (1998), Svätý Vojtech a Uhorsko (1998) a  Nitrianske kniežatstvo (2004). Jeho názorový obzor sa obmedzuje na to, že nepovažuje Svätopluka za kráľa, hoci vládol Regnum Zventebaldi (Svätoplukovmu kráľovstvu), má večné výhrady voči pomocnému historickému názvu „starí Slováci“, ktoré bližšie označuje obdobie od 5. do 10. storočia, aby sme vedeli, o ktorých Slovenoch to vlastne hovoríme. (viď knihu prof. Matúša Kučeru  Starí Slováci a Bratislava (2009).

Prof. Roman HOLEC historik CSc.
Trstina, ktorá sa ohýba vo vetre

 Manželka Maďarka, rodičia pochádzajú z Moravy. To je vynikajúci predpoklad, aby rodinné zázemie patrične ovplyvnilo uvažovanie tohto historika „pri objektívnom posudzovaní Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka.“
Študijné pobyty pán profesor absolvoval v Budapešti, vo Viedeň,  v Grazi, v Mainzi (Koblenz, Bonn),  v Berlíne (Postupim), v Lipsku (Merseburg), v Berne, v Kluži, v Sofii,  vo Varšave,  v Krakove, v Prahe. Je autorom viacerých kníh, ale aj zaujímavých štúdií, napr. Český kapitál v slovenských účastinných podnikoch do roku 1914 (Predstavy a realita). In: Podnikatelstvo jako předmět historického výskumu. Ostrava, Ostravská univerzita 1994, s. 146-153;

 

Marína ZAVACKÁ PhD.  historička
O propagande, alebo ako balamútiť občanov

Marína Zavacká je dcérou známej slovakofóbnej právničky Kataríny Zavackej, ktorá všade kde je to len možné vystupuje ako Savonarola v sukni proti kresťanstvu a proti katolíckej Cirkvi. Marína Zavacká študovala na Georgom Sorosom finančne dotovanej Stredoeuróskej univerzite v Budapešti – čo je jasný predpoklad k tomu, aby mohla posudzovať Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka. Svoj výskum ako píše na webe „orientuje najmä na obdobie totalitných režimov na území Slovenska. Teda dobre zaplatená historička v žolde! Napísala napríklad: Hlinkova mládež a Bratislava. In: Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy, XXI, (2009); Hrdinské vĺčatá. Oficiálne detské vzory rokov 19391944 (2006); Buržoázni nacionalisti? Slovenskí komunisti; In: Česko-slovenská historická ročenka 1998, Brno: Masarykova univerzita, 1998 a spoločne s Ivanom Kamencom: Tragédia politika, kňaza a človeka. (Dr. Jozef Tiso 1887-1947.) Bratislava, Archa 1998. 148 s. In: Slovanské štúdie (1997). Takže jablko nepadlo ďaleko od matkinej sukne. Je zaujatá voči všetkému čo je slovenské a národné, vyčleňuje sa vlastnými názormi z väčšinovej slovenskej spoločnosti, akoby bola“ vyvolená“ na to, aby prezentovala všetko, čo duchovne rozpleptáva slovenské národné spoločenstvo. Dobre ju vyškolili v Budapešti, musí splácať to, čo sa do nej investovalo! V časopise História však publikovala štúdiu, ktorá je jej autobiografiou a ktorá nesie hrdý titul O propagande, alebo ako balamútiť občanov. In: História 5–6, 2004


Prof. Ing. arch. Štefan ŠLACHTA  architekt
Podkupný tárajúci teoretik

Bývalého predsedu Spolku slovenských architektov a rektora Vysokej školy výtvarných umení prof. Štefana Šľachtu netreba slovenskej a osobitne bratislavskej verejnosti predstavovať. Všade, kde sa mal v Bratislave jednoznačne zastať barbarských nájazdov developerov, ktorí si stavajú obludné budovy, kde sa im len zache, ničia životné prostredie, parky, verejné priestranstvá, nedodržiavajú línie ulíc a kašlú na to, aby nová architektúra zapadla do tej historickej v hlavnom meste Slovenska, chýbalo jasné a nekompromisné stanovisko hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu. Je to človek nesporne vzdelaný, ale bezcharakterný kompromisník, čo dokázal vo viacerých prípadoch, osobitne v kauze PKO, kde kľučkuje ako slalomár, len aby vyslovil okrúhle stanoviská, ktoré by sa nedotkli jeho chlebodárcu primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského a súčasného poslanca NR SR. Skutky Štefana Šlachtu charakterizuje bezzásadovosť, je neschopný nijakého skutku, ktorý by mal mravný základ. Je to typický krasorečník. Navyše v porovnaní prof. Martinom kusým, ale Milanom Harmincom alebo ďalšími skvelými architektmi nevidno, že by vyprojektoval nejakú významnú architektúru, ktorou by sa mohol slovenskej verejnosti prezentovať! Je to tárajúci teoretik!


Prof. Ján HOFFSTÄDTER sochár
Autor znevažujúcej sochy Martina Rázusa

Vyštudoval u dvoch špičkových slovenských výtvarných umelcov A. Trizuljaka a R. Pribiša. V súčasnosti je rektorom Vysokej školy výtvarných umení. Je autorom sochy Martina Rázusa v Liptovskom Mikuláši, ktorú vytvoril ako kňaza kancli z hrdzavejúceho železa v uzatvorenom priestore, takže je umenie vôbec sa k soche dostať. Táto socha je znevážením celého poslania spisovateľa a národovca Martina Rázusa, predsedu Slovenskej národnej strany. Namiesto toho, aby sa jeho socha stala výrazom obdivu Slovákov k Rázusovi, ktorého v čase jeho kňažskej a politickej aktivity Slováci nazývali svedomím národa, je táto socha skôr veľkým umeleckým prepadákom! Sochár, ktorý sám nevie vytvoriť dielo, ktoré by oslovilo národ, nemôže posudzovať kolegu prof, Jána Kulicha, ktorý sa evidentne výrazne zapísal do dejín výtvarného umenia Slovenska. Hoffstädter bol aj predsedom komisie na osadenie sôch venovaným obetiam 21. augusta 1968 a revolúcie za demokraciu 1989. Víťazkou sa stala  Mgr.art Karin Patucová-Lunterová a Ing. arch. Peter Žalman, ale dodnes sa nijaká socha venovaná týmto udalostiam v meste Košice neodhalila. Je vždy tam, kde po ňom nevidno nijaké výsledky. Veľa rečí, málo skutkov!

 

Vladimír BESKID  historik umenia, kurátor

Porušovateľ zákonov poslúži politickej objednávke
Žoldniersky denník SME 6. mája 2008 publikoval článok: Rýchly koniec ďalšieho riaditeľa?  z ktorého citujeme: „Vedenie Trnavského samosprávneho kraja navrhuje odvolať z funkcie riaditeľa Galérie Jána Koniarka Vladimíra Beskida. Odvoláva sa na to, že porušil niekoľko zákonov.“

Hovorca TTSK Ivan Krajčovič napísal SME, že vo februári sa v Galérii Jána Koniarka konala kontrola, ktorá zistila závažné porušenia zákonov o účtovníctve, o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galérijnej hodnoty. Okrem toho ešte aj vyhlášky o odbornej sprá­ve múzejných a galerijných zbierkových predmetov a niekoľkých smerníc Úradu Trnavského samosprávneho kraja, ktoré sa týkajú hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. „Riaditeľ bol opakovane upozorňovaný, že ich dodržiavanie patrí k základným povinnostiam každého riadiaceho pracovníka,“ uvádza správa TTSK.  Do zostavy „neoboľševickej komisie“ posudzovateľov Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka teda privolali manipulátori verejnej mienky aj človeka, ktorá sa má pred súdom zodpovedať za svoje odborné aj manažérske prešľapy. Myslíme si, že to je tá pravá kvalifikácia pre to, aby poslúžil politickej objednávke o odstránení Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka a vykúpil sa!


PhDr. Štefan HOLČÍK archeológ a muzejník

Pokrivený protislovenský fanatik a obrazoborec

Na záver sme si nechali osobitný prípad „malého jedovatého mužíčka“, obdivovateľa Rakúsko-uhorskej habsburskej monarchie, ktorý už niekoľko rokov ako OBRAZOBOREC útočí na súsošie Štúrovcov na Štúrovom námestí a chce tam osadiť sochu cisárovej Márie Terézie. Už roku 26. októbra 1920 poslanci vtedajšieho Národného zhromaždenia Igor Hrušovský a Václav Sladký v rezolúcii č. 637 vyzvali vládu, „aby v čo najkrajšom čase odstránila všetky tzv. millenárne, 1000 ročnú nadvládu Maďarov na území bývalého Uhorska hlásajúce pomníky, postavené na rozličných miestach Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vláda sa vyzýva, aby z verejných miest odstránila a na príhodné miesta ako sú múzeá umiestnili všetky také pomníky a sochy, postavené v dobe Habsburskej monarchie na území terajšej ČSR, ktoré by živili ducha iredenty u istých vrstiev tohto štátu...Aj iného druhu pamätníky alebo sochy postavené maďarskou alebo rakúskou vládou na území Československej republiky sú nezrovnateľné s dnešným štátoprávným stavom, obzvlášte tie, ktoré glorifikujú Habsburgskú dynastiu alebo niekdajšiu hegemóniu nemeckú poťažně maďarskú. Tak na príklad socha Márie Terezie na periferií republiky v Bratislave na dunajskom nábreží, hladiaca na územie maďarské, oslavujúca princíp uhorského kráľovstva a cnosti šľachty maďarskej, provokuje česko-slovenské národné cítenie.“  Na tejto soche koňa cisárovnej držia dvaja maďarskí husári,  je oslavou Uhorského kráľovstva, preto to pre vznikajúcu demokratickú Československú republiku bola PROVOKÁCIA. Štefan Holčík sa fanaticky angažuje za to, aby odstránili súsošie Štúrovcov a vrátili na ich miesto iredentistickú podobu sochy cisárovnej Márie Terézie, ktorej podoba sa už v dielni bratislavského sochára pripravuje! Teda zase HOLČÍKOVSKÉ OBRAZOBORECTVO! Proti osadeniu novej sochy  cisárovnej Márie Terézie napr. na Župnom námestí nemáme výhrady.

   Všade, kde treba vystúpiť proti niečomu čo má v histórii slovenského národa hodnotu je vždy na čele prítomný tento malý, skrčený škriatok. Keď bol námestníkom primátora Bratislavy dosiahol, aby sa mosty ponad Dunaj začali nazývať Nový, Starý, akoby sme nemali dostatok slovenských osobností Štúra, Bernoláka, či Štefánika, po ktorých by bolo možné mosty nazvať. Odmietol rešpektovať aj petíciu občanov Bratislavy, ktorá žiadala, aby sa vrátil názov Mostu SNP, lebo pod týmto názvom ho roku 1974 otvorili.

Je autorom znevažujúcich publicistických pamfletov Kulichov kôň kríva, vytlačených, kde inde ako v žoldnierskom plátku SME (27.7.2010). jeho zúrivé odsudky voči Jazdeckej soche kráľa Svätopluka môžete čítať aj Bratislavských novinách: Svätoplukov pomník na Hrad nepatrí (č. 19/2010), v ktorom napísal: „Svätopluk bol rovnako ako Napoleon chorobnou ctižiadosťou ovládaný psychopat.“ Takto sa vyjadruje psychicky narušený megaloman, namyslený a na vlastné poznanie, sústredený samoľúby človiečik, ktorého nikto nepoveril tým, aby posudzoval to, čo nie je jeho vlastníctvom.

Keďže na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka sa zozbierali slovenskí občania – je ich majetkom. Oni môžu rozhodnúť o jej osude. Jej odstránenie ale NEDOVOLÍME!  Zo všetkých členov žoldnierskej komisie je najnebezpečnejší práve Štefan Holčík. Je to totiž FANATIK NENÁVISTI! Spoločnou črtou všetkých členov komisie je, že sú VŽDY a za každých okolností PROTI všetkému čo dýcha slovenských národným duchom. Ešte nikdy neboli v nijakej akcii či podujatí ZA niečo. Sú ako dobre platení žoldnieri vždy PROTI!
Charakteristiky zozbieral Slovenský človek.


čp

 

 

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|