V hektickom a rýchlom slede udalostí posledných týždňov a mesiacov a preberaní a čítaní správ o juhoosetskom konflikte som prešiel  stovky článkov, analýz, videl desiatky videí a televíznych reportáží, prečítal množstvá správ zo západnej i ruskej tlače. Až celkom nedávno som si všimol, že z medzinárodného diania vystupuje zopár mien ako iné. Okrem Merkelovej alebo neobyčajného pokrytectva Havla, ktorý vyzýva EÚ, aby odsúdila Rusko ako agresora a v tej súvislosti vraví "Zdá sa, že ropa je oveľa dôležitejšia ako ľudské práva a štátna suverenita," hrá týchto pár osôb mimoriadne aktívnu úlohu v zahraničnej politike a podobným spôsobom sa angažujú aj v spomínanom konflikte.

Havel a Kasparov na stretnutí v Prahe

Sú to  David Miliband, britský minister zahraničia, Bernarn Kouchner, francúzsky minister zahraničia a čiastočne i francúzsky prezident  Nicholas Sarkózy, ktorého angažovanosť ale do istej miery vyplýva z jeho európskej predsedníckej funkcie.

Sarkózy a Kouchner

Sarkózyho volebnú kampaň založenú na vykradnutí Le Penovej rétoriky po výtržnostiach v predmestiach Paríža  a získaní jeho voličov si všetci pamätáme. Jeho popularita sa krátko po voľbách ocitla na bode mrazu. Známe nie sú len jeho ostré vyjadrenia na adresu Číny, alebo ultimatívny odkaz Írom po fiasku s Lisabonskou zmluvou: „musíte voliť znova.“ Známy je aj svojou snahou dostať Francúzsko späť do NATO, ktoré odtiaľ v roku 1966 vystúpilo, a najmä angažovaním sa v juhoosetskom konflikte. Dalo by sa povedať, že Sarkózy, ktorý  pochádza zo starej  gréckej židovskej rodiny (viac), dbá viac o problémy medzinárodné ako o problémy svojej krajiny.

január 1999: partneri v zločine
zľava doprava:
albánsky terorista Hašim Thaci, Francúz židovského pôvodu Bernard Kouchner - administrátor OSN pre Kosovo a francúzsky minister zahraničia; generál KFOR Michael Jackson, Agim Ceku - kapitán teroristickej KLA; americký generál NATO židovského pôvodu Wesley Clark

V Sarkózyho vláde je ministrom zahraničia Bernard Kouchner, ktorého hlas proti Rusku patril k najhlasnejším. Poznáme ho z jeho aktívnej činnosti v Kosove na strane kosovských teroristov. Kouchner, ako väčšina židov v tom čase, začal svoju kariéru vo Francúzskej komunistickej strane. (PCF) Jeho starý otec prišiel do Francúzska ako židovský imigrant v 1908. Ešte v roku 1964 mladý Kouchner popíjal na Kube šampanské s Fidelom Castrom.  Jeho angažovanosť v  Albrightovej vojne v Srbsku je dobre známa, ako i smutne slávna fotografia spolu s kosovskými teroristami a ich americkými pomocníkmi. Bol to práve on, kto nedávno presadzoval zavedenie sankcií proti Rusku.

David Miliband

O kontrole  britského kabinetu sme už písali a nie tak dávno preleteli celým svetom správy o odhalení  jeho financmajstrov a z toho súvisiaci strach z antisemitizmu. Zameral som sa však na tretieho spomínaného pána  - mladého britského ministra zahraničia Davida Milibanda.
David Miliband je starším synom v Poľsku narodeného marxistického teoretika Ralpha Milibanda. Online životopis Ralpha Milibanda vraví, že sa narodil v Bruseli rodičom poľských židov, ktorí žili vo waršavskej štvrti predtým ako sa jeho otec Samuel pridal k Červenej armáde. (1919-1921).  Samuel údajne opustil Poľsko po I. sv. vojne, kde sa neskôr opäť vrátil v Trockého v boľševickej vojne bojovať  proti Poľsku, teda svojej vlasti.

Nasledujúce sú nedávne Milibandove vyjadrenia na adresu Ruska a súvisiace novinové titulky:

Rusko je hrozba pre Európu,
Rusko nesmie začať novú studenú vojnu,
Rusko nedrží slovo,
Rusko ohrozuje európsku stabilitu,
Rusko sa musí okamžite stiahnuť,
Rusko musí čeliť následkom,
Rusko stratilo rešpekt a úctu
Európa sa musí postaviť Rusku
Rusko zaplatí za svoju inváziu
Ruské hrozby sú neakceptovateľné
Odíďte z Gruzínska: Miliband
Miliband hľadá proti-ruskú podporu
Miliband hľadá koalíciu proti Rusku
Miliband varuje Rusko
Miliband radí Rusku
(môžete si ich vyhľadať sami, ak do googlu zadáte slová: Miliband, Russia)

Za spomenutie stojí i jeho prejav (odkaz nižšie) v britskom parlamente okolo zavretia kancelárií British Council v Rusku, kde sa podľa ruskej strany sústreďovala špionážna činnosť proti Rusku.
Ak si  prejavy a vyhlásenia týchto pánov porovnáte s napríklad Mesežnikovými,  Schutzovými  či Havlovými „analýzami“, nezistíte žiaden podstatný rozdiel. Akoby všetci hrali jedny husle, podľa jedného dirigenta. Ich slovník je identický – konfrontačný, agresívny, hľadajúci nepriateľa, ukazujúci prstom bez ohľadu na fakty. Nenájdete v ňom snahy po zmierení, uvoľnení napätia. Presne naopak. Osvojili si politiku konfrontácie ako metódu práce. Mesežnikove vyjadrenia  na adresu Ruska by si zaslúžil komentár sám osebe, nielen preto, že sú plné chýb, klamstiev a účelového  prekrúcania faktov, ale najmä preto, že tento pán sa silou mocou snaží z čiernej urobiť bielu. (vyjadrenie  v SME) Zaujímavé pritom je, že vlasťou  Grigorija Mesežnikova je práve Rusko.  

Miliband s Barakom

Miliband sa rád a často ukazoval na Ukrajine, aby  bábkovému prezidentovi Juščenkovi prepožičal pred verejnosťou prepotrebnú vážnosť. Veľké a silácke gestá o izolácii Ruska pochádzajú práve z úst tohto mladého a neskúseného politika. Svoju neskúsenosť akoby chcel vyrovnať radikálnosťou. Na  Ukrajine chcel „dať dokopy najširšiu možnú koalíciu proti ruskej agresii“ akosi zabúdajúc na fakt, že agresora treba hľadať kdesi inde. Nad katastrofálnym nedostatkom Milibandovej štátnickej múdrosti, rozvahy a prehľadu by sa bolo možné len pousmiať, keby išlo o agresívneho mladíka z nedeľnej ješivy a nie o ministra zahraničných vecí Veľkej Británie.

Agresívny a konfrontačný tón Milibanda si všimli i západní a ruskí  komentátori.  Putinov poradca ho obvinil z proti-ruského rasizmu a je viac ako pravdepodobné, že vyhrotené vzťahy medzi Britániou a Ruskom od prípadu Litvinenko, cez aféru okolo ruských British Council kancelárií,  až po gruzínsku agresiu sú výsledkom nadčasov práve britského ministerstva zahraničia  Davida Milibanda. 

Gleb Pavlovsky, vrcholný poradca Putina tvrdí, že jeho nenávisť proti Rusku zdedil zrejme po svojich  predkoch, ktorí bojovali v Trockého armáde proti Rusom oponujúcim komunizmu.

Títo ľudia akosi zabúdajú, že svojou agresívnou rétorikou tlačia svet do katastrofy. Ich hra s ohňom (ako nazval Milibandovu politiku britský  profesor) ovplyvňuje životy ľudí, ktorí si konfrontáciu neželajú, ale v mene ktorých vystupujú. Ak  si tak veľmi želajú vojnu, nech, ako to povedal Ján Čarnogurský, sa sami postavia do prvých radov bojových línií.
Metódy ich práce negujú u ľudí zmysel pre spravodlivosť, ktorej nikdy nedovolili, aby sa im postavila do cesty. Ničia nielen krehké nitky medziľudských vzťahov, ale tiež vzťahov medzi národmi ignorovaním medzinárodného práva, uplatňovaním dvojakého metra, agresívnou rétorikou, štvaním z úzadia, machináciami a to všetko bez akejkoľvek podpory obyvateľstva. Napriek tomu najčastejšími slovami ich slovníka bývajú termíny ako „demokracia, tolerancia, ľudské práva“.
Prečo sa teda dnes tak aktívne angažujú proti Rusku? Dôvodov je hneď niekoľko – nástup silného Ruska, uväznenie oligarchov, ruská podpora Iránu a Sýrie, blokovanie realizácie amerického Nového svetového poriadku, závislosť na ruských zdrojoch...
Chceli by Rusko demokratické. Ako vyzerá také „demokratické Rusko“?
Predovšetkým sprivatizované (pomocou vrážd a zastrašovania akcionárov), s prepadnutou ekonomikou a miliónmi ľudí na dlažbe, ďalšími miliónmi mŕtvych a zbedačených. Rusko topiace sa v nepokojoch, Rusko slabé, poddajné, ovládané, bez odporu – proste demokratické.

Roman, podľa:
http://en.wikipedia.org/wiki/David_Miliband
http://www.dailymail.co.uk/news/article-473214/
Putin-aide-Milibands-hatred-Russia-runs-family.html
http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4622422.eceusí
http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4618388.ece
http://www.google.sk/search?gbv=2&hl=sk&q=Miliband
%2C+Russia&btnG=H%C4%BEada%C5%A5&meta=
http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/7194258.stm
http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/guest_
contributors/article4622004.ece
http://www.osud.cz/cs/clanek.php?id=6794
http://en.wikipedia.org/wiki/Bernard_Kouchner
http://www.nytimes.com/2008/02/03/magazine/03kouchner-t.html?pagewanted=2&ref=magazine