Keď sa v Českej republike skončili parlamentné voľby v roku 2006, mnohí analytici vtedy hovorili, že ich víťazom je nielen Občiansko-demokratická strana, ale i Strana Zelených, ktorá sa prekvapujúco dostala do českého parlamentu, keď jej vo voľbách odovzdalo hlas 6,29% našich západných susedov a strana v českom parlamente obsadila 6 miest.

            V patovej situácií, ktorá nastala po voľbách, mal blok ČSSD a KSČM v snemovni 100 poslancov, tak isto ako ODS, KDÚ-ČSL a SZ. Obidvom táborom chýbal jeden hlas, aby v 200-člennej poslaneckej snemovni mali nadpolovičnú väčšinu a mohli vytvoriť vládnu koalíciu. Nebudem opisovať tento povolebný pat v Čechách, keďže sa o tomto už dosť popísalo, jedno však musím spomenúť, že súčasná česká vládna koalícia ODS, KDÚ-ČSL a SZ vládne pomocou troch prebehlíkov z opozičnej ČSSD – Melčáka, Pohanky a Wolfa. Zdá sa, že pravicové strany nielen na Slovensku majú s takýmito praktikám bohaté skúsenosti.

            Strana Zelených si postupne po voľbách získala čo raz väčšiu priazeň voličov, dokonca určitý čas mala vyššie preferencie ako Komunistická strana Čiech a Moravy. Voliči si však veľmi skoro uvedomili falošnú politiku SZ, ktorú predvádza najmä jej predseda Martin Bursík, podpredseda vlády a minister životného prostredia. Podľa posledných prieskumov straníckych preferencií by sa SZ nedostala do parlamentu, zatiaľ, čo komunisti si stabilne udržujú pozíciu tretej najsilnejšej strany v štáte. Skoro polovica voličov zelených, ľutuje, že im odovzdala v roku 2006 svoj hlas. Naopak, najspokojnejších voličov má KSČM, keď až 91% ich voličov neľutuje, že si v roku 2006 vybrali práve túto stranu, žiadna iná strana nemá takých spokojných voličov, ako komunisti.

            Pod prepad SZ sa podpísali viaceré faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrí podpora tvrdých antisociálnych reforiem Topolánkovej vlády, odmietavý postoj k návrhom ČSSD a KSČM na vypísanie referenda o vybudovaní amerického radaru v Čechách a zdržanlivý postoj k tejto problematike, pretože český ?resp. rakúsky ? minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, ktorého do funkcie nominovali práve zelení, je veľkým zástancom vybudovania radarového štítu v Českej republike.

            Tieto i mnohé ďalšie skutočnosti vedú k tomu, že v SZ sa ozývajú čoraz viac nespokojné hlasy s politikou zelených, predovšetkým predsedu Martina Bursíka. Medzi hlavných oponentov Bursíka patria 1. podpredsedníčka strany Dana Kuchtová a a podpredseda Republikovej rady SZ Matěj Stropnický, ktorých Bursík označil, že chcú odkloniť smerovanie zelených doľava a Kuchtovú nazval dokonca Paroubkovou ženou. Martin Bursík asi zaspal dobu, pretože zelené politické strany v Európe sú známe tým, že majú bližšie k ľavicovým myšlienkam, len SZ pod jeho vedením podporuje tvrdé pravicové kroky.

            Namiesto toho, aby Martin Bursík rokoval s nespokojnými členmi strany, rozhodol sa, že 5.-7. septembra sa uskutoční mimoriadny zjazd Strany zelených, ktorý by mal zatočiť s Bursikovými oponentmi. No a samotný Bursík sa skutočne svedomito pripravuje na zjazd, pretože ako píšu Haló noviny na mnohých miestach vznikajú nízko početné Základné organizácie strany.
Je to v skutku zaujímavé, pretože kým ostatné české politické strany sa pripravujú na jesenné krajské a senátne voľby, SZ ide riešiť nespokojných členov. Nech bude výsledok zjazdu akýkoľvek, s najväčšou pravdepodobnosťou bude Strana Zelených stranou na jedno použitie, ako to bolo na Slovensku v prípade SOP a ANO. Zelených môže zachrániť jedine značný obrat v politike strany smerom viac k ľavicovým myšlienkam, tak ako je to bežné v stranách takéhoto typu v Európe. To je však veľmi málo pravdepodobné.

Branislav Rusiňák