Prezidentské voľby v Srbsku boli viacej o hlasovaní o sociálnej situácii obyvateľstva, ako spor o geopolitiku. Interview s expertom na Balkán Dusanom Reljicom.

ZEIT online: Boris Tadic vyhral prezidentské voľby v Srbsku. Európa si vydýchla. Právom?
Dusan Reljic: Nebezpečenstvo násilného sporu medzi Belehradom a  kosovskými Albáncami sa teraz skutočne stalo menším. Tadic vždy zdôrazňoval, že on bude so všetkými legitímnymi, právnymi prostriedkami konať, aby zabránil kosovskej nezávislosti, ale nepoužije žiadnu silu. Po zvolení Tadica je to ale teraz pre Európsku úniu paradoxne ťažšie v juhovýchodnej Európe.

ZEIT online: Do akej miery?
Reljic: Ak by bol zvíťazil „ultranacionalista“ Nikolic, nevzrušoval by sa žiadny človek nad tým, keby vedúce štáty EÚ Kosovo okamžite uznali. Teraz, keď zvíťazil kandidát EÚ, stal sa vzťah EÚ voči Srbsku, vo veci Kosova, minimálne morálne ťažko ospravedlniteľný. Naviac má EÚ problém stanoviť právny podklad pre jej misiu v Kosove, ktorá tam má vystriedať správu OSN.

ZEIT online: Predsa, je to už len otázka dní, keď Thaci vyhlási nezávislosť Kosova.
Reljic: Podľa súčasnej situácie by musel šéf  UNMIK (Prechodná správa OSN v Kosove, pozn. red.) Joachim Rücker, pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova kosovskými Albáncami rozpustiť Parlament v Prištine, prehlásiť toto vyhlásenie nezávislosti za nulitné a neplatné a pána Thaciho poslať domov. Za ďaleko menej závažné prehrešky proti mandátu OSN v Bosne a Hercegovine boli početní, demokraticky zvolení politici pozbavení svojho úradu.

ZEIT online: Takéto prehlásenie šéfa UNMIK-u je ale ťažko predstaviteľné.
Reljic: Ak UNMIK jednostrannému vyhláseniu nezávislosti nezabráni, bude na rôznych miestach právoplatnosť misie OSN spochybnená. Rezolúcia OSN č. 1244 je jasná: zmysel misie OSN je, nastoliť pre Kosovo „meaningful autonomy“. Srbská teritoriálna suverenita je v tejto rezolúcii viacnásobne potvrdená.

ZEIT online: Ste si istý, že nedôjde k žiadnemu vojenskému nasadeniu Srbska, v prípade, že kosovskí Albánci vyhlásia nezávislosť?
Reljic: Srbsko nemá žiadne vojenské kapacity, aby sa dalo do spolku s NATO. NATO má v Kosove 17.000 vojakov, srbské sily sú asi 26.000 a nie sú mimoriadne úderné. Ale na severe Kosova existujú srbské paramilitaristické skupiny – a odhaduje sa, že v Kosove existuje 900.000 ilegálnych strelných zbraní. Mohlo by dôjsť ku demonštráciám, možno k lokálnym potyčkám, ale to by zostal "low-intensity"-konflikt. Ja však vidím nebezpečie ozbrojeného stretu v prípade, že vláda v Prištine sa pokúsi, dostať pod svoju kontrolu sever Kosova násilným spôsobom.

ZEIT online: Ako by mohlo vyzerať dlhodobé riešenie medzi oboma stranami?
Reljic: Na jednej strane by bolo potrebné, otvoriť celému územiu bývalej Juhoslávie konkrétnu perspektívu prístupu do EÚ. Táto smie len znamenať: vstup do EÚ, keď budú splnené podmienky. A to k blízkemu dátumu, napr. rok 2014. A v medzičase sa nehrať so štátnymi hranicami, ale konflikt zmraziť.

ZEIT online: Posledné si možno predstaviť len vtedy, ak sa Thaci vzdá svojich nárokov.
Reljic: Vedúce západné štáty podporovali od začiatku správy OSN v Kosove v r. 1999, od vtedajšieho šéfa UNMIK Bernarda Kouchnera až po dnes, k pánovi Rückerovi, snahy kosovských Albáncov po nezávislosti. US-prezident George W. Bush sa vyslovil pri svojej návšteve v Tirane v minulom lete za bezpodmienečnú nezávislosť Kosova. Preto sú očakávania Albáncov, nielen v Kosove, ale celkom, vyslovene vysoké. Cena za realizáciu týchto ambícií bude dlhodobá destabilizácia regiónu a urobí dlhodobo normalizáciu vzťahov medzi Albáncami a Srbmi nemožnou.

ZEIT online: Akú úlohu hrá Rusko v tomto konflikte?
Reljic: Rusko enormne profitovalo so západnej politiky posledných rokov na Balkáne. Na území bývalej Juhoslávie od vypuknutia vojny v r. 1991 existoval doteraz vždy Pax Americana. V uplynulých dvoch rokoch sa Putinovi podarilo niečo, čoho nebol Stalin schopný: pripútať Belehrad na seba. A to všetko sa udialo cez otázku Kosova. Za to by sa mal pán Putin vlastne poďakovať Západu. Pretože západná politika voči Srbsku bola taká, že jednoznačne boli záujmy kosovských Albáncov a ich politické ciele nadradené nad záujmy Belehradu. Belehrad hľadal blízkosť k Rusku, a to nie ceľkom slobodne.

ZEIT online: Aké sú vzťahy medzi Tadicom a Ruskom?
Reljic: Rusko pri týchto voľbách podporovalo Tadica a odvrátilo sa od Nikolica. Rusko nemá záujem na vojenskom vyostrení situácie pre Srbsko, ale má samozrejme záujem na Moskve blízkej krajine, ktorá je zároveň úzko zviazaná s EÚ, ako napr. Bulharsko. Naviac chce Gaz-prom teraz stavať plynovod „South Stream“cez Srbsko do Talianska a strednú Európu, proti-pól baltského plynovodu do Nemecka. Tým si Rusko dalej buduje energeticko-politické po-stavenie v Európe.

ZEIT online: Z európskeho pohľadu je chápanie volebných výsledkov velmi orientované na Kosovo. Ako je treba hodnotiť tento výsledok pre Srbsko?
Reljic: Kosovská otázka bola pre voličov druhoradá. Tesný výsledok ukazuje, že asi polovica spoločnosti nevidí žiadny osoh z neoliberálnych reforiem od pádu Miloševiča. Srbsko síce zažilo v posledných dvoch rokoch hospodársky rast od 7 do 9 percent. Zahraničné podniky masívne v krajine investovali. Užitočné to však bolo len pre časť obyvateľstva. Je to vidieť: rozvinutý sever Srbska a Belehrad volili Tadica, juh a predovšetkým staré a choré priemyselné mestá volili Nikolica.
Voľby boli skôr hlasovaním o hospodárskom a sociálnom stave obyvateľstva, ako spor o geopolitiku v Európe. Za Nikolica hlasovali porazení v „zmene“, starší ľudia, chudobní a menej školení ľudia. To čo sa stalo v nedeľu, musí Tadic a demokratická strana rozumieť ako posledné varovanie. Musia staviť na hospodárske akcenty, ktoré umožnia profitovať na reformách všetkým ľudom.

ZEIT online: Čo znamená EÚ pre srbské obyvateľstvo?
Reljic: Na jednej strane viac ľudia neveria, že v EÚ bude všetko lepšie. Dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ je na západnom Balkáne otrasená. Napriek tomu podporuje cca 75 % srbského obyvateľstva vstup do EÚ. Neexistuje totiž iná lepšia ponuka, ako sa, tak ako ostatné štáty regiónu, zúčastniť na euroatlantickej integrácii.

Dušan Reljić je  expert na Balkán pri Nadácii veda a politika v Berlíne
Otázky kládol Alain-Xavier Wurst
http://images.zeit.de/text/online/2008/06/interview-serbien-wahl