Srbská provincia Kosovo a Metohija je integrálnou súčasťou Srbskej republiky podľa Organizácie spojených národov a podľa medzinárodného, i srbského práva. Akékoľvek unilaterálne vyhlásenie nezávislosti kosovskými Albáncami je teda protiprávne a jeho uznanie nejakou inou krajinou sa rovná porušeniu medzinárodného práva a poriadku.

Podľa článku 2 (4)Charty OSN je územná integrita jedným z kľúčových princípov v súčasnosti platiacom medzinárodnom práve a vo vzťahoch medzi štátmi. A neporušiteľnosť hraníc, o ktorej sa hovorí v tomto dokumente a v mnohých, schválených iných predtým i potom, to je základný precedens, ktorý poznačil dejiny diplomatických vzťahov a podľa ktorého sa v nich postupuje. A pritom článok 2 (4) je len jednou z početných legálne záväzných klauzúl v Charte OSN, ktoré viacnásobne opakujú neporušiteľnosť existujúcich hraníc medzi jednotlivými krajinami.

Navyše, neporušiteľnosť hraníc je jeden z najstarších precedensov, starých niekoľko sto rokov. Historici pokladajú Westfálsky mier z roku 1648 za prvú zmluvu z celej série, kedy sa územná integrita stala normou v medzinárodných vzťahoch. Od Westfálskeho mieru, cez celé 20. storočie, sa štáty pokúšali držať pravidla, že územná celistvosť sa nikdy nesmie porušiť v dôsledku chamtivosti niekoho druhého, ktorý by sa pritom utiekal k sile a v 19. storočí sa to pokladalo za účinný liek na rozmáhajúci sa nacionalizmus.

Keby sa ľudstvo snažilo vyhovieť požiadavkám každej menšinovej národnosti, svet by sa zrútil do armagedonu mikro-štátov, odhodlaných sústavne viesť navzájom vyčerpávajúcu vojnu, ktorej by nikdy nebolo konca. Čosi ako bývalá tridsaťročná vojna.

Alternatívou je rešpekt medzinárodnému právu. Keďže zjazd Spoločnosti národov zamietol možnosť robiť akékoľvek zmeny v územnom štatúte a Charta OSN viacnásobne opakovane zdôrazňovala neporušiteľnosť súčasných hraníc, iné organizácie (OSA - Organizácia amerických štátov, OAU - Organizácia africkej jednoty, AU - Africká únia,CSCE - Konferencia pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe) ich v tomto nasledovali a pokladajú to za fundamentálny princíp, všeobecne vo svete rešpektovaný.

Helsinský Záverečný akt, podpísaný33. európskymi krajinami, Spojenými štátmi a Kanadou v roku 1975, pokladá precedens suverenity, rešpektovanie (existujúcich) hraníc a medzinárodné právo za hlavné piliere, ktoré by mali zabezpečiť, že medzinárodná komunita bude žiť v mieri a už nikdy nebude viesť vojny kvôli hraniciam. Tieto precedensy sú platné dodnes, keďže odvtedy nebol napísaný a schválený žiadny iný dokument.

Sekcia III. helsinského Záverečného aktu jasne konštatuje, že účastné štáty pokladajú svoje súčasné hranice za nenarušiteľné, takisto hranice iných európskych krajín, preto sa v budúcnosti zdržia akýchkoľvek pokusov ich zmeniť a ani sa nebudú dožadovať alebo snažiť o obsadenie či uzurpáciu časti alebo celého územia krajiny, ktorá dokument podpísala.

Veľvyslanec James Bissett v kľúčovom prejave pre americký kongres 23. októbra 2007 povedal: "To, že Američania trvajú na udelení nezávislosti Albáncom a že unilaterálne odovzdali 15 % srbského územia zločineckým predstaviteľom Kosova, je jednoducho len ďalší príklad vôle Spojených štátov používať hrubú silu na dosiahnutie svojich vlastných politických cieľov."

Ako Bushova víťazná politická strana vďačne vstupuje do posledného štádia svojho strašného, vražedného a globálne nenávideného repertoáru, Američania a celý ostatný svet sa môže dívať do budúcnosti a obrátiť ďalší list v knihe medzinárodných vzťahov. Toto nie je vhodný čas, aby Spojené štáty prichádzali s príšerným precedensom, absolútne nelegálnym, aby ešte väčšmi zničili budúce vzťahy medzi Washingtonom a medzinárodnou komunitou pre budúce generácie.

Medzinárodná komunita musí zakladať svoje činy na fundamentálnych precedensoch medzinárodného práva, pretože členské štáty zaväzuje rešpekt pre Chartu OSN. Nikde vo svete neexistuje zákon, podľa ktorého by kosovskí Albánci mali právo na akúkoľvek formu nezávislosti, preto hocijaké uznanie takého štatútu by bolo absolútne neopodstatnené a nezmyselné. To je to isté, akoby sme uznali, keby sa niekto vyhlásil za kráľa planéty Jupiter alebo by si niekto robil nárok rozhodovať o obchodovaní s nerastnými surovinami z Galaxie Zog v 31. storočí. Jeden kráľ Zog (Ahmed Zogu) tu už bol - a to bol kráľ Albánska, nie Kosova. Kosovo, to je Srbsko a Srbsko je Kosovo. A medzinárodná komunita by mala pamätať na to, že zákony sú tu preto, aby sme ich dodržiavali, nie porušovali.

Je načase aby sa svet dal dohromady ako komunita a držal sa zákonov v čase krízy a správal sa zodpovedne tým, že bude rešpektovať podpísané zmluvy a nie vytvárať nebezpečný precedens tým, že bude podporovať zločincov a vytvárať mafiánske štáty.

Timothy Bancroft-Hinchey, Pravda
http://english.pravda.ru/opinion/columnists/102426-kosovolegality-0