Prečo sa odmeňuje separatizmus a trestá sa demokracia (od Gorana Bradiča)

Kosovo sa chce teda stať nezávislým, EU a mnohé štáty to podporujú. Prečo sa odmeňuje separatizmus a trestá sa demokracia, pýtajú sa v Belehrade. Zlosť a sklamanie Srbov sa dá vysvetliť.

Už mesiace štiepia argumenty za a proti nezávislosti srbskej provincie Kosovo a Metohija svet, štáty EÚ, ako aj expertov na medzinárodné právo. Následkom jednostranného a nelegitímnho vyhlásenia nezávislosti Kosva, ako aj uznania zo strany niektorých štátov, bola otvorená Pandorina skrinka. Čas sa bude zrejme rátať pred a po 17. februári. V tento deň vyhlásil Parlament Kosova nezávislosť.

Smú len Albánci
Niektorí diplomati, politici a experti tvrdia, Kosovo je zvláštny prípad (sui generis) a nesmie platiť ako precedenčný prípad pre iné regióny. To znie jednoducho, ale nie je, ako ukazujú reakcie separatistických hnutí v mnohých regiónoch. „Keď to môžu urobiť a smú oni (Albánci), prečo to neplatí aj pre nás“ – burácajú už separatistickí vodcovia na Korzike, Baskicku, Južnom Osetsku. Ako to, že Albánci môžu na Balkáne budovať druhý Albánsky štát a  – napríklad, viacej ako 24 miliónov Kurdov, roztrúsených v štyroch štátoch – to nesmie.

Treba vysvetliť jedno: Srbsko sa zasadzuje za to, aby bolo medzinárodné právo, Charta OSN, Záverečný akt z Helsínk, rezolúcia BR OSN č. 1244 o nedotknuteľnosti hraníc a suverenita a teritoriálna integrita mojej krajiny, úplne rešpektovaná. Ale tieto ustanovenia sú čitané, rozumené a uplatňované veľmi „ohybne“ – na príklade Kosova.

Prečo až teraz?
Argument – Albánci získali právo na nezávislosť kvôli Miloševičovmu útlaku – je problematické. Separatistické snahy Albáncov v Kosove začali desaťročia predtým, než Miloševič mohol získať moc v Srbsku. Nechcel by som v žiadnom prípade ospravedlňovať konanie bývalého prezidenta, ktorý bol zlým snom nielen pre Albáncov, ale aj pre Srbov. Miloševič bol zvrhnutý v roku 2000, zomrel 2005, a Kosovo má byť vo februári 2008 nezávislé! Prečo nedostalo Kosovo nezávislosť už v r.1999?

Srbsko bolo v r.1999 celých 78 dní bombardované NATO-m. „Obranná aliancia“ napadla vtedy Spolkovú republiku Juhosláviu bez rozhodnutia BR OSN (!). Po roku 2000, po demokratickej zmene v Srbsku, sme sa snažili o európsku integráciu, splnili sme 95 percent požiadaviek, zvládli sme skoro všetky prekážky a prijali sme skoro všetky štandardy, verili sme na Európu.
Srbsko stratilo Kosovo pre Miloševiča, poúčajú nás.

Medzinárodné spoločenstvo poskytlo Miloševičovi – práve po bombardovaní,  prostredníctvom rezolúcie OSN č.1244 – suverenitu a teritoriálnu integritu krajiny a skutočná demokratická vláda v Belehrade je osem rokov po páde Miloševiča brutálne a nespravodlivo potrestaná. Tomu nerozumieme. Ako povedal prednedávnom vo Viedni náš minister zahraničia Vuk Jeremie – „Ak toto nie je nespravodlivosť, potom nie je nič nespravodlivé.“ To je nespravodlivé a nás to veľmi, veľmi bolí.

Srbi trpia
V roku 1999 bolo asi 700.000 albánskych utečencov z Kosova v okolitých štátoch. Všetci utečenci sa behom pár týždňov vrátili. Po r. 1999 bolo pred očami NATO a UNIMIK vyhnaných 250.000 Srbov a nealbáncov z Kosova, bolo zničených 150 srbských kostolov a kultúrnych objektov.

Len počas pogromu v marci roku 2004 Albánci počas troch dní vypálili 35 kostolov a kláštorov, ako aj 800 domov a vyhnali 5.000 Srbov. A Kosovskí Albánci dostanú odmenu: štát, ktorý iné štáty na nátlak USA a niektorých štátov EÚ majú uznať.

V kosovskej vojne bolo asi 10.000 mŕtvych. V Bosne a Hercegovine bolo počas vojny nejmenej desaťkrát viac ľudí zabitých. Tam budujú tie tri, predtým znepriatelené národy spoločnú armádu, spoločnú políciu, štát, ktorý tak ako všetky balkánske krajiny – ako je ubezpečované Bruselom – jedného dňa by mali byť členskými štátmi EÚ. To má byť logické. Ale samozrejme – Kosovo je zvláštny prípad! Alebo nie? Srbsko chce tiež do EÚ, s Kosovom samozrejme.
Ak by argumentácia za nezávislosť platila, prečo nerozumie Španielsko, Grécko, Cyprus, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Indonézia, Južná Afrika, Rusko, Čína, prakticky všetky štáty Strednej a Južnej Ameriky a ďalšie krajiny tieto „argumenty“ a odmietajú uznanie?

Predaná sloboda
Keď sa nám Srbom hovorí, „zabudnite Kosovo, mali by ste pozerat do budúcna“, „Srbsko sa má orientovať na EÚ“ – potom je to jednoducho nemravný návrh. Ako možno predať históriu, tradície a slobodu, a za koľko miliónov euro, ktorý štát by to urobil? Ako bolo povedané, Srbsko chce do EÚ – s Kosovom, a tak rýchlo, ako je to možné.

Srbi a Albánci žili v južnom Srbsku pospolu. Srbská vláda – podporovaná mnohými medzinárodnými organizáciami a štátmi – v tomto regióne veľa investovala. Hospodárska situácia nie je (ešte) ideálna, ale omnoho lepšia, ako pred desiatimi rokmi. Niektoré politické strany Albáncov sa zúčastnili aj na posledných parlamentných voľbách a majú svojich poslancov v belehradskom Parlamente. Aj najťažšie veci sú teda možné, keď sa úprimne chce.

(DER STANDARD, Printové vydanie, 26.2.2008)
K osobe:
Goran Bradič je veľvyslanecký radca pre tlač a kultúru Veľvyslanectva Srbskej republiky vo Viedni. 
http://derstandard.at/druck/?id=3239711