Rubrika: Bez prekladu 2007

V mediálnej oblasti existujú isté axiómy o ktorých neradno diskutovať. O niektorých postavách na medzinárodnej scéne sú vytvorené isté mýty, ktoré pretrvávajú roky, až si ľudia na ne zvykli. Jednou z nich je tibetský exilový vládca a politik Dalajláma. V Európe sa už stalo skoro obligatórnym, že jeho prijatie vládnymi činiteľmi tej, ktorej krajiny sa hodnotí ako„hrdinský, neohrozený čin“, hlavne natruc vláde ČĽR. Nedávne prepojenie zaostalého polofeudálneho Tibetu s centrálnou Čínou mimoriadne technicky náročným železničným dielom, vyvolal vo väčšine západných krajín neúprimný nárek nad možnou devastáciou prírodného prostredia. Dlhodobá devastácia prírodného prostredia priamo v Európe, na Blízkom Východe a v Ázii následkom použitej munície s ochudobneným uránom vadí málokomu! Dokiaľ bude možné využívať Dalajlámu ako „protičínsku kartu“, bude „in“! V opačnom prípade ho nechajú padnúť, ako desiatky iných - „murín urobil svoju prácu, murín môže íst!“

Dalajláma je reakčný feudálny vládca a rasista pripravený na násilie. Napriek tomu tohto kritika Číny Západ oslavuje.

Tenzing Gyatso, tak znie jeho občianske meno, pobýval v Nemecku a bol oslavovaný . Zrejme všetci chcú Dalajlámu vidieť ako »vyslanca mieru a tolerancie«, ako ho mylne nazývajú jeho podporovatelia a prívrženci. Pretože tento »Boh-kráľ« – a nič iného »Dalaj-Lama« – neznamená, nie je ten »malý bezvýznamný mních«, za ktorého sa s hranou skromnosťou rád vydáva, ale tvrdý zástupca hospodárskych a politických záujmov jeho feudálnej triedy. Na verejnosti sa vždy mierne usnievajúci Dalajláma nie je žiadnym »Mier–nech–je–s-Vami« -guru s nejakého kalifornského Aschramu, aj keď sa on sám považuje za »Oceán múdrosti«, ale za jeho neustálym úškľabkom sa skrýva  ľadovo-studená kalkulácia rigorózneho politika moci. Tento 14. Dalajláma, prijatý v nedelu kancelárkou Angelou Merkelovou na úrade vlády v Berlíne je nielen feudálny vládca v exile, ale aj rasista, a nie je ani tolerantný, ani mierumilovný.

Dalajláma sa ničím neodlišuje od iných, nedemokraticky zvolených monarchov a absolutisticky vládnucich feudálnych pánov, ktorí v rozličných regiónoch sveta aj dnes vykorisťujú svojich poddaných. Napriek jeho, v prvej časti jeho titulu sugerovanej blízkosti k Bohu, je Dalajláma predovšetkým králom a následne politikom. Ostáva tu len otázka, akým je politikom? K osvieteným  monarchom každopádne nepatrí, pretože bojuje za znovuzavedenie privilégií svojej triedy v Tibete, ku ktorým patrí aj otrokárstvo a nevoľníctvo. Predtým, než v r.1959 po krvavom pokuse o prevrat proti socialistickým zmenám v krajine z Tibetu ušiel, vlastnila samotná rodina Dalajlámu viacej ako 3000 otrokov.

Západnými kruhmi je Dalajláma rád prezentovaný ako »jednoduchý mních« a »duchovná osobnosť«, ktorá sa úplne v duchu Ghandiho rezolútne stáva pasívnym mierovým odporom proti údajne »protiprávnemu čínskemu obsadeniu Tibetu«. Za to bol  Nobelovou komisiou, kde dominujú západné záujmy, vyznamenaný v r.1989 »Cenou za mier«, hoci je Dalajláma práve opak pacifistu a v minulosti sa nevyhol použitiu vraždy a zabitia, aby presadil svoje záujmy.

Dnes sa vhodne zabudlo, že »jeho svätosť« bola  podnecovateľom a štváčom krvavého povstania z r. 1959 proti poloautonómnej vláde Tibetu , pretože táto sa pokúšala zaviesť v krajine socialistické reformy. Tisícky pokrokových Tibeťanov prišli vtedy pri krviprelievaní reakčných ultras o život, až nakoniec zásah národno-oslobodzovacej armády tomu urobil koniec. Feudálni Lámovia, s Dalajom na svojom čele, ušli so svojimi prívržencami a nie bezvýznamným národným pokladom do indického exilu. Až potom vznikla legenda o čínskom obsadení Tibetu a o Dalajlámovi, ktorý ako »mierumilovný mních« bojuje nenásilnými Ghandiho prostriedkami proti tomu.

O tom, že centrálna vláda Číny mala viac ako 700 rokov nepretržite aj suverenitu nad provinciou Tibet a Tibet nikdy nebol nezávislým štátom, nie sú žiadne pochybnosti. Milióny historických čínskych a tibetských dokumentov v Pekingu, Nankingu a Lhase to dokladajú. Žiadna vláda na svete neuznala Tibet ako samostatný štát. Aj v pokyne britského ministra zahraničia, lorda Lansdowna z r.1904 je uvedené, že Tibet je »Provinciou Čínskej ríše«.

A v prejave v r. 1954 povedal indický  predseda vlády Jawaharlal Nehru: »Pokiaľ viem, už stáročia nespochybnila žiadna cudzia krajina čínsku suverenitu nad Tibetom.« Práve to však robia západné mocnosti svojou trvajúcou podporou tibetskej »exilovej vlády« a jej vodcovi,  Dalajlámovi. Po víťazstve komunistickej revolúcie v Číne v r.1949 západné mocnosti, predovšetkým USA, videli v Ázii vyrastať druhú  »Ríšu zla«. Preto robili všetko, aby novú Čínu oslabili, k čomu patrila aj politická a vojenská podpora násilných separatistov v Tibete.

Medzitým bojuje Dalajláma s násilnou intoleranciou proti skupine vo vnútri exilových Tibeťanov, ktorí sa prikláňajú Bohovi-prorokovi »Schugdenovi« a prinášajú mu obete, týmto sa ale Dalajláma cíti osobne ohrozený. Prívrženci Schugdena boli prehlásení za »nepriateľov ľudu«, boli vyvesené zoznamy s menami a fotografiami »nepriateľov ľudu« a ich deti boli takto vyvesené. Honba proti čarodejniciam vo vnútri exilovej spoločnosti proti prívržencom Schugdena mala dokonca obsahovať aj vyhrážky smrťou.

Dalajláma je nielen netolerantný a násilnícky feudálny vládca a politický hazardér, ale aj rasista. Ako taký sa pred rokmi ukázal na svojej webovej stránke na internete, keď varoval svojich rodákov v Tibete pred rasovým zmiešaním s prisťahovanými Číňanmi Han. Zrejme má tibetská rasa ostať čistá. Keď sa takáto požiadavka objavila u bielych rasistov v Južnej Afrike, strhol sa celosvetový pokrik rozhorčenia. U tibetského Boha-kráľa sa to úmyselne prehliada. Pretože dialóg o ľudských právach je vyhradený výlučne voči Pekingu.

_____________________________________________

Rainer Rupp
Zdroj : denník Junge Welt, 24.09.07 - http://www.jungewelt.de/2007/09-24/047.php

Diksusia: