rubrika: náboženstvá 2009

Otec Manuel Musallam, katolícky kňaz v Gaze, odišiel konečne v 71 rokoch na dôchodok. Mnohí si mysleli, že choroba ho donúti zavesiť kňazský odev na klinec už v minulom roku, ale on sa vrátil do boja, aby bol zo svojimi ovečkami v najtemnejšej hodine, keď Izrael so súhlasom a pokynom z USA a EU rozpútal smrtiaci útok k zničeniu odrezaných a napol vyhladovaných Gazančanov, napísal Start Littlewood pre list The Morning Star.

           Dostalo sa mi výsady stretnúť sa s týmto zvráskaveným starým duchovným v roku 2007, keď už vtedy boli udalosti v Gaze po osemnástich mesiacoch blokády a tvrdých sankcií celkom neúnosné.

           Deväť rokov nebol schopný Musallam opustiť pásmo, aby našiel rodinu na Západnom brehu, zo strachu, že mu Izraelčania znemožnia návrat a nechajú jeho kostol a školu bez kňaza. Boli sme prvými návštevníkmi z vonkajšieho sveta, ktorých zazrel po mnoho mesiacoch.

Musallam často hovoril o útrapách a ťažkostiach, aké postihli obyvateľov Gazy. Na rovinu povedal, čoho sa ostatní duchovní - aj politici a diplomati - obávajú. Reportérom povedal, že po štrnástich rokoch, odkedy je katolíckym kňazom, vidí, ako sa humanitárna  situácia drastický zhoršuje. A varoval, že sa ľudia stavajú agresívnejšími.  / Je veľa nenávistí voči situácií , v ktorej sa nachádzajú - predovšetkým medzi mladými./ 

            Musallamovi tiež robil veľké starosti exodus kresťanov, aby utiekli nekonečnému izraelskému útlaku a hľadali lepší život niekde inde, odrážajúci obavu vyjadrenú mnoho ďalšími, že kresťanstvo dovoľuje samo sebe byť takmer bez reptania  /náboženský zbavené/ Svätej Zeme. Videl, ako sa kresťanské zoskupenie v Gaze scvrklo na necelých 5000 duší z poldruha miliónovej v pásme natlačenej populácie. Musallam tiež hovorí s bolesťou v srdci o tisíc štyristo Gazančanov zabitých pri poslednom prepade o tisícoch tých, ktorí opustili domovy, a o státisícoch ľudí bez tečúcej vody, kanalizácie náležitej diéty alebo lekárskej starostlivosti - kvôli  preťaženej infraštruktúre rozstrieľanej na kusy Spojenými štátmi dodanou výzbrojou a výbušninami.

            V januári, na vrchole izraelského vražedného vystrájania,  poslal s dymom zahalených trosiek každému, kto bol na blízku, túto správu: / Naši ľudia v Gaze jedia, ale zostávajú hladní, plačú, ale nikto im neutiera slzy. Nie je voda, elektrina, jedlo, len teror a blokáda. Naše deti žijú v stave traumy a strachu. Sú z toho chorí, a tiež z ďalších príčin ako podvýživa, bieda a chlad. Nemocnice nemali vybavenie pre základnú prvú pomoc pred vojnou ani teraz, keď do nich prúdi tisíce ranených a chorých, a oni vykonávajú operácie na chodbách. Situácia je strašná a skľučujúca. /

            O pár dní neskôr napísal: / Stovky ľudí boli pri izraelskom vpáde zabití a mnohí zranení. Naši ľudia prežili bombardovanie svojich domovov, ich úroda je zničená, prišli o všetko a veľa z nich sú bez strechy nad hlavou. Prežili sme fosforové bomby, ktoré zapríčinili hrozné popáleniny, väčšinou u civilného obyvateľstvá. Tak ako prví kresťania prežívajú naši ľudia veľké prenasledovanie, ktoré musíme zaznamenať pre ďalšiu generáciu ako potvrdenie ich viery, nádeje a lásky. /

            Ale lídri Západu sa obrátili chrbtom, keď ich / spojenec / s ktorým , ako tvrdili, zdieľajú toľké hodnoty, spáchal tieto a ďalšie zverstvá. Ich povinnosťou bolo zasiahnuť, ale oni to neurobili. Ako keby týchto ohavností nebolo dosť, humanitárny a stavebný materiál pre Gazu je Izraelom stále zadržiavaný a medzinárodné spoločenstvo je príliš bezcharakterné na to, aby zaistilo jeho prísun.

            Musallamová katolícka škola v Gaze je v moslimských rodinách v značnej úcte a mnohí posielajú svoje deti práve tam. Jediná oficiálna pocta, s ktorou som sa voči Musallamovi stretol, hovorí, že  / urobil veľkú prácu behom mnoho rokov, odkedy je v Gaze, kde vydáva veľa na podporu kresťanskej komunity a mnoho ďalších. /

Je to tak? Je to všetko, čo môže cirkev povedať o jednom zo svojich radov najpozoruhodnejšom predstaviteľovi, ktorý veľa nebezpečných rokov slúžil svojmu Bohu a spoločenstvu v tom najslávnejšom pekle sveta?

            Nájde si pápež  / článok bol napísaný dva dni pred pápežovou cestou na Stredný východ - poznámka preklad. / čas medzi návštevou Yad Vashemu a múru náreku a táraním s dobrými a veľkými sionistického režimu, aby Musallama pozdravil a vzal na vedomie oddanosť a odvahu tohto výnimočného muža? Pripojí sa jeho Svätosť k zástupu Palestínčanov v Betleheme, smerujúcemu do Jeruzalema a čakajúcemu často aj tri ponižujúce hodiny v rade, kým sa budú môcť pretiahnuť oceľovým pletivom dobytkových ohrád, aby začali svoju celodennú prácu?

Vatikán opisuje pápežovu návštevu ako púťovú, čo obyčajne naznačuje cestu vysokého zmyslu a morálneho významu. Pápež sa rozhodol Gazu preskočiť, čím minie najmodernejší odľudšťujúci proces na prechode v Erezu a skúsenosť byť donútený sa vyzliecť do spodného prádla ako toľko ostatných. Je hanebné, že neuvidí Gazu. Plakal by ako nikdy predtým. Potom by ale musel povedať izraelským hodnostárom niečo morálne významného. Pokiaľ ide o Musallama, že s ním jeho Boh už skoncoval. Je nutné urobiť horu práce a dobrí muži sa ťažko hľadajú.

-čp-