ProtiPrúdu
Nezávislý internetový spravodaj

V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným činom. G. Orwell  
www.prop.sk



Kritika obvinenia antisemitizmu

(Paul Grubach - A critique of the charge of Anti-Semtism)


Židovstvo je sociálna, ekonomická a politická sila na svete a v Spojených štátoch. V súlade s demokratickými princípmi našej spoločnosti, je morálne a politicky správne ponúknuť kritiku židovstva a jeho ekonomickej a politicko-kultúrnej moci.
Ako uviedol významný učenec Noam Chomsky, aj v otvorených demokratických spoločnostiach ako je naša, v ktorej nie sú formy hrubej ideologickej kontroly, stále je však prítomná verejná ortodoxia: súbor predpokladov a doktrín, ktoré sú zriedka, ak vôbec, spytované.(1) Kľúčovým aspektom verejnej ortodoxie je psychologické taboo. Môžeme to tiež opísať ako emocionálnu averziu a verejný sociálny zákaz, ktorý sa vzťahuje na určité schémy myslenia a verejnej kritiky.
Ak je predpokladaný názor ako súčasť verejnej ortodoxie odmietnutý, alebo spytovaný na verejnosti, delikvent je často označený ako "zlý" a podrobený verejnému ostrakizmu. Existuje súkromný, vnútorný doplnok k tejto verejnej zábrane - ak indivíduum, ktoré prijme vládnu verejnú ortodoxiu, odmietne alebo spytuje jedno alebo viac z jej zásad, je veľmi pravdepodobné, že sa vystaví pocitom viny. Slovami Zigmunda Freuda: "Porušenie taboo robí z toho, čo ho porušil tiež taboo." (2)

Príklady spoločností s verejnými ortodoxiami, ktoré sa odklonili do psychologických taboo, nie je ťažké nájsť. Spomeňte si napríklad na stav cirkvi a jej teologické doktríny v stredovekej Európe v časoch inkvizície. Spytovanie základných princípov kresťanskej viery znamenalo nielen ostrakizmus, ale aj väzenie, mučenie a smrť. Nedávnejší je príklad marxizmu- leninizmu v Sovietskom zväze. Každý sovietsky občan si bol vedomý faktu, že kritizovanie komunistickej strany alebo jej ideologickej doktríny by ho vystavovalo obvineniam buržoáznej korupcie, proti-sovietskej urážke, spiatočníckej kontrarevolúcii a následnému uväzneniu a trestu. Každý vnímavý občan vie, že kritika Židov ako skupiny, židovskej kultúry, židovského správania alebo holokaustu znamená obvinenia z antisemitizmu alebo rasizmu. Médiami opatrne udržiavané taboo kritizovania Židov je hlboko vryté v podvedomí väčšiny Američanov, čo priamo ovplyvňuje ich prijatie alebo odmietnutie kritiky židovských názorov a správania, bez ohľadu na pravdivosť alebo nepravdivosť takýchto tvrdení. Je priama kritika Židov antisemitizmom, morálne a politicky nelegitímna a teda nehodná vážneho preskúmania? Ak nie, čo je skutočným významom nálepky "antisemita", ktorá sa vzťahuje na takúto kritiku? Tento článok je určený tým, ktorí udržiavajú nasledovné názory:


1. Kritika židovských ľudí, židovskej kultúry a správania atď. je synonymická s nemorálnym rasizmom
2. V najlepšom prípade je možné takúto kritiku na základe prvého článku ústavy tolerovať alebo v najhoršom by mala byť cenzurovaná a zamietnutá.
Dúfam, že psychologické reťaze týchto oponentov slobodného prejavu sa zlomia.

II.

Podľa demokratickej politickej teórie, na základe ktorej je založená naša krajina, konečný zdroj všetkej politickej moci predstavuje ľud. Každému občanovi v skutočne demokratickom štáte je dovolené vyjadriť svoj názor a ovplyvniť rozhodnutia politických síl. (3) Sprievodným znakom demokracie je princíp, že rôzne sily a skupiny, ktoré ovplyvňujú sociálne, politické a ekonomické smerovanie krajiny podliehajú skúmaniu a kritike verejnosti. Podľa historika Bernarda Bailyna, názor, že "záchrana slobody spočíva na schopnosti ľudí udržať efektívne spôsoby kontroly nad tými, čo vládnu" bola jedna z politických doktrín, na ktorých bola založená americká revolúcia. (4) Politická a sociálna moc musí byť kontrolovaná, ináč sa stane represívnou. Verejná kontrola a kritika je efektívny spôsob kontroly moci; imunita pred kontrolou sa rovná nekontrolovateľnej moci. Skutočne, prvý článok ústavy garantuje - okrem iných foriem slobody prejavu - právo občanov preskúmať a verejne kritizovať rôzne sociálne a politické sily, ktoré ovplyvňujú osud národa. Dajme tomu, že prvý článok netrestá pokrik "oheň" v preplnenom divadle. Určite však ochraňuje kritiku myšlienok, teórií, ideologických síl a sektárskych skupín, ktoré vedú sociálnopolitické smerovanie krajiny, bez ohľadu na to, či kritika sa môže dotknúť mocnej skupiny alebo nie. Akýkoľvek faktor - skupina, inštitúcia, myšlienka, kultúrne hodnoty, atď, ktoré odrážajú sociálny systém, zákony, historický vývin a politické smernice demokratického národa podliehajú verejnej kritike občanov tohto národa. V krátkosti, občania majú morálne a politické právo verejne analyzovať, debatovať a kritizovať sily, ktoré ovplyvňujú sociálnopolitické smerovanie národa. Čokoľvek teda, čo potláča alebo umlčuje verejnú kritiku sociálnej a politicky silnej skupiny znamená obmedzovanie základného demokratického práva.


Predstavte si dopad psychosociálneho taboo, ktoré spája v mysliach ľudí zlo a hanbu s negatívnou kritikou sociálne a politicky silnej skupiny a verejnej nálepky ako "zlá osoba" komukoľvek, kto túto skupinu kritizuje. Taboo sa potom spája s porušovaním občianskeho práva na spytovanie skupiny, ktorá má na spoločnosť značný vplyv. Koľkí podstúpia morálnu cenzúru vlastného svedomia za to, že majú "kacírske myšlienky"? Z týchto otvorených mysliteľov mučených seba-cenzúrou, koľkí verejne vyslovia svoju kritiku voči takejto skupine, keď konečným výsledkom je označenie "zlý" a následné sociálne "vyhnanstvo"?

Pozrime sa na aspekty židovského sociálneho a politického vplyvu na americkej scéne.
Keďže Židia sa zúčastňujú volieb v značnom množstve (na rozdiel od iných etnických skupín, ktoré sú zastúpené značne menej), židovský hlas je teda v mnohých voľbách významným faktorom. Podľa autora knihy Židia a americká politika, Stephena D. Isaaca, židovský volebný hlas je "určite dostatočným na to, aby bol rozhodujúci v tesných voľbách a ešte vplyvnejším keď zvážime, že tieto hlasy tvoria zo všetkých štátov jednotný blok." (5) Židovskú volebnú silu nie je však možné posudzovať len z pohľadu jednotlivých hlasov. Židovský hlas je skôr typom politickej sily, ktorú Židia ako skupina uplatňujú. (6)

V porovnaní k počtu Židov k všeobecnej populácii, je možné ich 2.5 až 3 krát pravdepodobnejšie nájsť v kongrese ako nežidov. (7) Osem členov senátu a 30 členov Bieleho domu tvoria Židia. (8) Ohľadne židovského vplyvu na chodbách kongresu a vládnej byrokracii, politický komentátor Wolf Blitzer napísal: "Či v Pentagone, na ministerstve, výzvednej službe, Bielom dome, Národnej bezpečnostnej rade, súdoch, FBI - nikde nie je nedostatok Židov, ktorí pracujú na vrcholných a extrémne citlivých miestach." (9)
Zhruba 50% peňažných príspevkov demokratickej strane pochádza zo židovskej komunity.(10) Existuje úzke spojenie medzi ekonomickými príspevkami politickej strany a politikou, ktorú takáto strana zastáva. Židovské príspevky demokratickej strane sú dostatočne veľké na to, aby zaistili ohromný židovský vplyv nad hlavnou časťou amerického politického systému. Slovami demokratického stratéga: "Ani len nedúfajte, že sa v národnej politike dostanete kdekoľvek bez židovských peňazí." (11)

Ľavica má na americkú spoločnosť značný kultúrny ako aj politický vplyv a Židia boli vždy jej hlavnou silou.(12) Podľa jednej štúdie ľavice "od svojho vzniku hrali Američania židovského pôvodu kľúčovú úlohu v komunistickej strane."(13) Rovnakí autori zdôrazňujú, že Nová ľavica 60-tych rokov "...mala väčšinu svojich aktívnych členov a snáď ešte viac členov vedenia Židov."(14) Židovskí intelektuáli Erich a Rael Jean Isaac boli ešte otvorenejšími: "Študenti (Nového ľavicového hnutia) boli väčšinou Židia." (15) V polovici 70-tych rokov sa vynára "neo-konzervatívne hnutie", ktoré malo hlboký dopad na demokratov ako i republikánov.

Židia hrali a naďalej hrajú centrálnu úlohu v tomto tzv."neo-konzervatívnom hnutí." (16) Izraelská loby je silným výsledkom americkej židovskej komunity. Jej politická, sociálna moc, schopnosť ovplyvniť americkú zahraničnú politiku na Strednom východe bola zdokumentovaná v množstve iných publikácií. (17) Bernard Gwertzman v pro-sionistických novinách The New York Times priznáva: "Nemyslím, že existuje akákoľvek pochybnosť, že Izrael má najefektívnejšiu, najvplyvnejšiu loby v tejto krajine. Reganova vláda neurobila napríklad žiadny krok na Strednom východe bez konzultácií s Americko-izraelským výborom pre verejné záležitosti, čo je najväčšia pro-izraelská loby a mnohí senátori a kongresmani sa pravidelne na túto skupinu obracajú za účelom pomoci riešenia otázok na Strednom východe."(18) Organizovaný zločin mal nepochybne dopad na sociálne a ekonomické dejiny Spojených štátov. Židovský almanac o židovských gangsteroch píše: "Nebolo by žiadnym zveličením tvrdenie, že ich vplyv v organizovanom zločine v Spojených štátoch v 20-tych rokoch bol rovnaký, ak nie väčší ako vplyv Talianov."(19) Židovský ekonomický vplyv v Spojených štátoch je značný - vyjadrené mierne a jeden odstavec je určite málo na to, aby ho bolo možné opísať. Pre diskusiu židovského vplyvu v bankovníctve, finančníctve, priemysle atď. (20) pozri ODKAZ Jedným z kľúčových nástrojov židovského vplyvu sú americké médiá a knižné vydavateľstvá. Už v roku 1936 zhruba 50% mienkotvorných médií a knižného vydavateľstva bolo v židovských rukách. (21)

Prenikavé židovské vlastníctvo najväčších mediálnych koncernov pokračuje i v súčasnosti. Najväčšiu komerčná sieť rádiostaníc v dnešnej Amerike Universal Broadcasting vlastní Žid Howard Warshaw.(22) Značný vplyv najväčších novín a periodík ako napr. The New York Times, Washington Post, St. Louis Post Dispatch, TV Guide, New Republic - na spomenutie niekoľkých z nich, vlastnia Židia.(23) Jedno z najväčších komunikačných impérií v USA - Newhouse je tiež v židovských rukách. Zahŕňa 21 novín, 5 časopisov, 6 televíznych staníc, 4 rádiové stanice a 20 televíznych káblových systémov.(24) V roku 1974 spisovateľ, ktorý pozorne sledoval židovský sociopolitický vplyv v Spojených štátoch zistil, že : (25) ".../televíznu/ sieť vlastnia a riadia väčšinou Židia" a dodáva "...všetky tri komerčné siete vyrástli pod židovským vedením - National Broadcasting Company, Columbia Broadcasting System a American Broadcasting System.(26) V štúdii publikovanej v roku 1973 sa odhaduje, že 58% spravodajských televíznych producentov stanice ABC tvoria Židia.(27) Štúdia z roku 1971 ukázala, že zhruba polovica producentov televíznych relácií hlavného vysielacieho času tvoria Židia. (28) V nedávnej štúdii Židov a americkej kinematografie, židovský výskumník zhrňuje: "Židia majú kontrolu nad produkciou filmov a napriek tomu, že sú menšinou, tešia sa dobrému vnímaniu zo strany verejnosti." (29) 50% vydavateľstiev kníh vlastnia Židia.(30)

Židovský vplyv na kultúru vďaka svojmu mediálnemu vplyvu je schopný rozhodnúť čo sa bude publikovať a čo nie a teda premietnuť svoje etno-kultúrne názory na americkú verejnosť. Psychoanalytik Ernst Van den Haag v časopise Jewish Mystique uvádza: "Židia ako skupina a diaspora židovskej kultúry do Ameriky tvorí značnú politickú a sociálnu silu v americkej spoločnosti. Slovami prezidenta Amerického židovského kongresu Theodora Maana: "My, Židia máme politickú moc a cítime svoju silu." (31) Zvážte varovné slová Marshala Bregara, bývalého židovského poradcu Bieleho domu za Reagana: "Musíme byť triezvi a nejasať nad všetkou židovskou mocou, ktorú máme." (32) Aby sme tento argument objasnili, zarámujme si to do nasledujúceho sylogizmu.
Hlavný predpoklad: Vrodené právo demokratickej politickej teórie je právo každého občana verejne kritizovať a prešetrovať tie sily, ktoré majú dopad na sociálny a ekonomický život v krajine.


Sekundárny predpoklad: Americké židovstvo - včítane kultúrnych hodnôt, je takouto silnou skupinou, ktorá má značný dopad na sociálny , politický a ekonomický život v demokratickej spoločnosti.
Uzáver: Každý občan má teda právo kritizovať židovstvo a jeho sociopolitickú mocenskú štruktúru.
Ďalším logickým dôsledkom existencie psychologického taboo, podľa ktorého kritika Židov sa rovná rasizmu a antisemitizmu, je porušenie demokratického práva spytovať ktorékoľvek silné sociálno-politické záujmy. Toto taboo funguje ako sebavýchovná cenzúra, ktorá núti každého, kto sa kriticky vyjadril k sociálnej a politickej moci Židov k pocitom viny a zároveň podriaďuje akúkoľvek verejnú kritiku posmešnej nálepke rasista či antisemita. S týmto varovaním na pamäti, koľkí ľudia si trúfli riskovať svoje právo kritizovať židovstvo? Koľkí obchodníci, vodcovia, profesori, intelektuáli a politici zatvoria oči pred svojou povinnosťou, uvedomujúc si existenciu tohto taboo, nevyslovia o židovstve pravdivé tvrdenia, pretože tieto tvrdenia obsahujú negatívnu, nelichotivú kritiku? Kritika Židov, ich kultúrnych hodnôt, viery, dejín atď. je hlavnou príčinou obvinenia z antisemitizmu. Je to ale, ako čoskoro uvidíme, politicko-intelektuálna zbraň mocného židovského zriadenia, ktoré ju používa na umlčanie kritiky. V dejinnom zmysle slova je toto obvinenie podobné kacírstvu v stredoveku alebo antikomunizmu v časoch sovietskeho Ruska.

Vo všetkých týchto prípadoch sa určité skupiny opevňujú takýmito obvineniami, vznesenie ktorých má za úlohu terorizovať akúkoľvek kritiku, ktorú považujú za hrozbu tým, že spájajú kritiku svojej moci alebo svojich doktrín, ktoré propagujú, so zlom, aby ochránili svoje politicko-kultúrne postavenie, moc, svoje doktríny pred racionálnou kritikou. Tento argument možno aplikovať aj na tvrdenie, že Židia ako skupina nemajú moc, moc majú len individuálni Židia. (32) Ak určité židovské kultúrne hodnoty, zvyky a pod. spôsobujú, že sociálne silní a vplyvní židovskí jednotlivci vykonávajú rozhodnutia, ktoré ovplyvnia spoločnosť ako celok, potom majú občania právo podriadiť tieto zvyky, hodnoty kritike. (34) Dôsledky týchto argumentov sú ďaleko väčšie než sa na prvý pohľad zdá. Táto polemika sa netýka ani tak faktu, že kritika Židov by mala byť tolerovaná kvôli slobode prejavu, uspokojeniu technickej stránky prvého článku ústavy, ale skôr kvôli podstate demokratickej filozofie, na základe ktorej by malo byť možné kritizovať všetky aspekty sociálnopolitickej moci Židov.
Nie je to teda negatívna kritika Židov, ktorá je nemorálna. Presný opak je pravdou. Nemorálna je nálepka antisemitizmu, ktorá je hodená do tváre ktorejkoľvek výzve voči židovskej moci a vplyvu.


III.

Otázka, ktorá ostáva nezodpovedaná teda je: Ak kritika židovstva je zlá a nemorálna a spôsob, akým je obvinenie z antisemitizmu používané je nezlúčiteľné s demokratickými princípmi, prečo potom antisemitské taboo drží takú moc nad spoločnosťou, ktorá je postavená na demokratických princípoch? Ak nie z princípov americkej demokracie, odkiaľ teda čerpajú svoju moc a vplyv? Na aké racionálne sklony človeka, ak nie na jeho schopnosti sa Židia odvolávajú. že ich to robí tak efektívnymi a presvedčivými? Akú funkcie plnia? Koho záujmy sledujú? Aby sme našli odpovede na tieto otázky, musíme najprv správne definovať termíny. Podľa slovníka American Heritage Dictionary je "antisemita" ten, kto prechováva voči Židom nepriateľstvo alebo predsudky. (35) V predchádzajúcom čísle tejto publikácie sa L.A. Rollins zmienil a kritériách, ktoré používajú mnohí Židia i nežidia na vymedzenie toho, kto pod túto definíciu spadá.(36) Ak osoba učiní negatívne vyhlásenie na adresu Židov, je predpokladané, že prechováva voči nim predsudky alebo nenávisť. Tieto kritériá, na základe ktorých je antisemitizmus posudzovaný, sú pevne zakotvené v mysliach mnohých Židov i nežidov.

Nie je ani snáď potrebné zdôrazniť, že tento názor je súčasťou všeobecnej verejnej mienky. Kritické prejavy na adresu Židov nemusia nevyhnutne voči nim vyjadrovať nenávisť alebo predsudky. Takéto prejavy, namierené voči Židom môžu rovnako dobre označiť osobu, ktorá ich učinila nie ako plnú nenávisti, ale skôr hlbokého zmyslu pre humanitu. Zvážte prípad Johna Demjanjuka, ukrajinského Američana, ktorý bol obvinený z vojnových zločinov, zbavený občianstva a vyslaný do Izraela, aby tam čelil súdu. Ohľadne tohto prípadu učinil Dr. Edward Rubel vyhlásenie, že židovské sionistické nátlakové skupiny vo Washingtone sa vyjadrujú cez OSI pre americkú vládu. Očakávane, židovský člen ADL Yitzhak Santis obvinil Rubela z antisemitizmu. (37), t.j. interpretoval Rubelove vyhlásenia ako kritické voči Židom a teda usúdil, že prechováva voči nim nenávisť. Na základe Rubelovho vyhlásenia je možné dospieť k ďalšiemu uzáveru. Rubel sa mohol z pocitu presvedčenia o Demjanjukovek nevine a z číreho ľudského záujmu v snahe zastať sa ho, vyjadriť k silám o ktorých sa úprimne domnieval, že neoprávnene prenasledovali Demjannjuka. Inými slovami, ľudské obavy o Demjanjuka, nie nenávisť k Židom mohla Rubela priviesť k tomu, aby sa o židovskom tlaku vyjadril kriticky.

Santis však automaticky predpokladal nepriateľský zámer /otázka ostáva: aké psychologické pohnútky priviedli Santisa k tomuto uzáveru?/. Okrem toho, Rubelovo tvrdenie - že OSI funguje ako vládna ruka židovsko - sionistických nátlakových skupín nie je iracionálnym predsudkom, ale dobre zdokumentovaným faktom. (38) Napriek tomu, že kritické poznámky na adresu Židov nemusia znamenať, že tí, ktorí ich vykonajú prechovávajú voči Židom nepriateľstvo, tvrdenie v otázke môže byť pravdivé. Opäť nám poslúži príklad. Ernest Dube, čierny profesor, ktorý kedysi učil na štátnej univerzite v New Yorku (Stony Brook) na svojich prednáškach učil, že sionizmus je forma rasizmu. (39) Izraelský profesor Selwyn K. Troen , ktorý bol na univerzite na návšteve, obvinil Duba z antisemitizmu a dodal, že porovnanie sionizmu s rasizmom je "slogan, ktorý používajú antisemiti". (40) Na čo Troen narážal, keď obvinil Duba z antisemitizmu? Tvrdenie, že Dube je antisemita podľa vyššie uvedeného citátu zo slovníka znamená, že prechováva neurotickú nenávisť voči Židom. Táto nenávisť spôsobila to, že na adresu Židov vyjadril kritické, neracionálne, poškodzujúce poznámky. ("antisemitské slogany") Prípad uzavretý. Dube by mal byť za svoje tvrdenie, že sionizmus je forma rasizmu prepustený ako neurotický podivín, tvrdenie by malo byť odvolané ako lživé, vyslovené na základe predsudkov.(41) Máme tu vynikajúci príklad zmesi klamného uzáveru a emotívneho jazyka. Fakt, že profesor Dube mohol ukázať charakterový nedostatok - hlboko zakorenenú nenávisť voči Židom - nemá nič spoločné s objektívnou pravdou jeho učenia, že sionizmus sa rovná rasizmu.

Charakterové črty Duba sú logicky irelevantné voči správnosti či nesprávnosti jeho argumentov alebo tvrdení ohľadne politického sionizmu. To znamená, že sionizmus skutočne môže byť formou rasizmu bez ohľadu na to, či Dube prechováva voči Židom nenávisť alebo nie. Navyše označenie "slogany, ktoré používajú antisemiti" má charakter nálepky. Je to emotívne nabitá fráza, ktorá je pripojená k tvrdeniu, nevyvracia však pravdu daného tvrdenia. Je to lingvistická lesť, ktorej účinok je vyvolať negatívne emócie a odozvy, ktoré sa po jej odznení v mysliach poslucháčov ihneď dostavia a teda vyvolajú v nich odmietnutie Dubových tvrdení. Slovami logika Alexa Michalosa: "Klam mätenia emotívnym jazykom sa používa vtedy, keď bez podporného dôkazu pre daný uzáver sa tento uzáver stáva použitím emotívneho jazyka presvedčivejším." (42) Bol použitý nejaký dôkaz, ktorý by potvrdil, že Dubove tvrdenia sú nepravdivé? Jeho žalobcovia neponúkli žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil jeho tvrdenia. (to, že sionizmus skutočne forma rasizmu je, podľa liberálno-humanistickej definície termínu, bolo presvedčivo dokázané mnohými autormi). (43) Dubov prípad príkladne ukazuje dvojstrannú lož, na základe ktorej obvinenia z antisemitizmu fungujú. Sú napádané motívy človeka, jeho charakter namiesto jeho tvrdení. Obvinenie z antisemitizmu ďalej funguje ako argumentatívne kladivo na umlčanie všetkých, ktorí kritizujú Židov, sionizmus alebo štát Izrael, včítane samotných Židov.(44) Klasická taktika spočíva v odvrátení pozornosti z preskúmania kritických tvrdení na adresu Židov a zameranie sa na zosmiešnenie a kritiku charakteru kritizujúceho.. Namiesto ponúknutia dôkazu, ktorý by tieto tvrdenia vyvrátil, dávajú negatívnu nálepku /kódové slovo, ktoré vyvolá automatické negatívne odozvy/ a teda ich takto magicky a nelogicky zlikvidujú. Ohľadne klamných uzáverov tohto typu logik Irving Copi zdôraznil: "To, že dokážu byť presvedčiví napriek ich logickej nesprávnosti môže byť v niektorých prípadoch vysvetlené ich expresívnou funkciou evokujúcou názory, ktoré je ľahko možné prijať bez hľadania dôkazov na podoprenie ich uzáverov."(45) Fakt, že mnohí intelektuáli, školení v rafinovanosti logiky prijímajú tieto uzávery prispieva k psychologickej sile obvinenia antisemitizmu.


IV.

Obráťme teraz pozornosť na psychologický aspekt obvinenia z antisemitizmu. Ktoré psychologické postoje obvinenie evokuje, čo ho robí tak silným, nátlakovým a presvedčivým nástrojom v mysliach Židov a nežidov? Najprv si položme otázku prečo je nálepka antisemita tak strašná hrozba, ktorej sa boja mnohí sociálni kritici Židov? Na základe antrolopologického pozorovania vo väčšine ľudských spoločností, každá mentálna choroba nesie so sebou bliznu. Naša spoločnosť nie je v tomto výnimkou.(46) A je to práve povedomá, nepremyslená, podprahová asociácia antisemitizmu (kritiky Židov) s psychologickou chorobou, z ktorej pochádza ohromná sila zastrašovania, vynucovania a ticha. Je pevne zakorenené v zásadách populárnej psychológie (mediálne propagovanej ideológie), že ktokoľvek, kto kritizuje Židov ako skupinu má základné emocionálne problémy, ktoré sú príčinou jeho kritiky.

Židia ako skupina sú prezentovaná ako bezúhonná, bezmocná a utláčaná menšina, ktorá je stále prenasledovaná arabskými teroristami, sovietskymi antisemitmi, Nemcami, východoeurópanmi - na spomenutie len niekoľkých. Na základe tohto rasistická kritika Židov zmierňuje vlastné psychologické problémy tým, že napáda a útočí na bezmocných Židov. Netreba dodať, že čokoľvek takéto zmätené indivíduum povie, je nutné to prehliadnuť. Podľa Paula Findleyho, bývalého kongresmana, ktorý sa počas svojho volebného obdobia značne zaoberal otázkou Stredného východu, obvinenie z antisemitizmu "...je obvinenie, ktoré prináša každému opovrhnutie a hrôzu. Nikto nechce byť obvinený z antisemitizmu a toto obvinenie sa vyvinulo do najohavnejšieho útoku, ktorý môže byť na amerického občana spáchaný."(47) Židovským záujmom, vďaka ich vplyvu na to, čo si Američania myslia sa úspešne podarilo naprogramovať ľudské povedomie nasledovným spôsobom: kritika Židov sa rovná nenávisti voči Židom, ktorá zase znamená mentálnu chorobu.(48) Tí, ktorých z antisemitizmu obvinia sa stávajú korisťou následkov ľudského opovrhnutia, odporu a podozrenia, ktoré sa dostáva duševne chorým.

Navyše obžaloba antisemitizmu slúži jednak ako židovský meč a jednak ako židovský štít. Na jednej strane je to útok na charakter kritiky Židov. Takýmto spôsobom funguje ako hrozba, má za úlohu zastrašovať a prinútiť kritiku alebo potencionálneho kritika k umlčaniu, hanobeniu jeho charakteru a vylúčenia jeho tvrdení, ak sa odváži prehovoriť verejne. Je to teda útočná zbraň, židovský meč. Pozrime sa teraz na jeho funkciu ako obranného štítu. Obvinenie z antisemitizmu poskytuje Židom psychologickú izoláciu pred negatívnou kritikou, ktorá napriek tomu, že je opodstatnená, je príliš bolestivá na vedomú akceptáciu. Žid tak môže ľahko zmiesť kritiku tým že povie: "On (kritik Židov) je jednoducho antisemita. Čokoľvek teda o Židoch povie je lož a nemusím ho vôbec počúvať." Jedným slovom, je to výborný príklad freudovho obranného mechanizmu racionalizácie. Toto môže vysvetľovať hlavné motívy za nekončiacimi snahami židovských organizácií "objaviť antisemitizmus" v kritike sionizmu alebo iných formách židovského sociálneho a politického vplyvu. Obvinenie antisemitizmu funguje teda aj ako svedomie ukľudňujúci sebaklam pre židovských ľudí.


V.

Pozrime sa ešte raz na nosné témy tohto článku. Nasledujúce kultúrne programovanie je pre dnešnú Ameriku typické: A. kritické poznámky voči Židom naznačujú antipatiu voči nim B. antipatia voči Židom alebo židovským organizáciám je znakom duševnej poruchy. Ako sme videli kritické poznámky na adresu Židov nemusia nevyhnutne vychádzať z nenávisti voči Židom. Poďme preskúmať tvrdenie B. Predstavme si modelovú situáciu, že ktosi prechováva voči Židom alebo židovským organizáciám nepriateľstvo. Verejné vnímanie, kultúrne konvencie našej doby si vyžadujú predpoklad, že je buď mentálne pomätený alebo "zlý". Musí toto byť nevyhnutne pravda? Nie je možné, že pocity antipatie voči Židom môžu vyvierať z normálnych psychologických reakcií, ktoré spôsobilo správanie veľkého počtu Židov?
Zvážte nasledujúce príklady:


Izraelsko-židovská nadvláda na okupovaných arabských územiach /západný breh Jordánu a pásmo Gazy) bola extrémne represívna. Pôvodní obyvatelia - Palestínčania sú podriadení na svojich vlastných územiach konfiškácii, diskriminácii, mučeniu a krutému zaobchádzaniu - zatýkaniu, deportáciám, mesiace dlhému administratívnemu zadržiavaniu bez súdu, kolektívnemu trestaniu (vyhadzovanie do vzduchu celých obytných štvrtí), stanovenie zákazu vychádzania pre celé mestá, vraždeniu a policajnému zabíjaniu, zneužívaniu práv pôvodných obyvateľov na súkromie, kruté obmedzenia tlače, slobody slova, mierového zhromažďovania a hnutí, obmedzovanie akademických slobôd.(49) Podľa kongresmana Gerogeho Crocketta, ktorý navštívil Stredný východ v roku 1985, izraelská vojenská vláda na okupovaných územiach je "... vytríbený nástroj na utláčanie celého národa."(50) Edward Dillon, pravidelný prispievateľ k problémov spojených s otázkami Stredného východu zhrnul situáciu ako: "Palestínčania sa stali cudzincami vo svojej vlastnej krajine bez akejkoľvek zdroja pomoci na dodržiavanie ľudských práv." (51)
Pohľadom toho, čo prežili palestínski Arabi v rukách izraelských Židov a po zvážení že tieto skúsenosti sú výsledkom politiky židovsko-sionistickej vlády, nie je ospravedlniteľné ak niekto zhrnie, že akékoľvek pocity nepriateľstva voči Židom sú vysvetliteľné a opodstatnené? Maďarská revolúcia v roku 1956 poskytuje ďalší dôkaz.

Povojnová maďarská spoločnosť bola značne krutá, skutočným stalinským koncentračným táborom. Do roku 1956 bola minimálne štvrtina celkovej maďarskej populácie v určitom čase väznená, väčšina za vymyslené zločiny. Ak niekoho otec vlastnil pôdu alebo bol za Horthyho éry úradník, bolo mu univerzitné vzdelanie odoprené, osud uzavretý, musel vykonávať podradnú prácu celý život. K tomu je potrebné pripočítať celú škálu stalinského útlaku slobody prejavu ako aj mučenia politických disidentov. Ako to zdôraznil historik David Irving - vedenie komunistického režimu, včítane najvyšších pozícií tajnej služby, bolo takmer výlučne v rukách Židov.(52) Na základe reportáží CIA Irving poukázal na fakt, že väčšina tých Maďarov, ktorí sa zúčastnili revolúcie a ktorí boli následne preskúmaní psychológmi v Amerike, boli motivovaní proti-židovskými pocitmi.(53) Z pohľadu útlaku, ktorý museli títo Maďari prežiť rukou totalitnej, Židmi kontrolovanej vlády, nie je ospravedlniteľný fakt, že ich nepriateľstvo voči Židom bola normálna psychologická odozva - v tom zmysle, že väčšina ľudí by za daných okolností reagovali takmer identicky - spôsobená represívnym správaním veľkou a vplyvnou skupinou maďarských Židov? Prípad židovského vplyvu na americkú zahraničnú politiku na Strednom východe nám poskytuje ďalší príklad. Fakt, že sionisti kontrolujú smerovanie americkej zahraničnej politiky na Strednom východe bolo už dostatočne zdokumentované inde ako aj fakt, že ich vplyv na americkú vládu je značný. Ohľadne manipulácie americkej vlády admirál Thomas Moorer poznamenal: "Ak by americký ľud pochopil aké zovretie majú títo ľudia nad našou vládou, povstal by v zbrani.

Občania však nevedia čo sa deje." Inými slovami, ak by Američania vedeli ako určití sionistickí Židia manipulujú americký politický systém na úkor amerického ľudu, protižidovské nálady by sa rozšírili po celej krajine, čo by bolo celkom prirodzená, masová odozva na nemorálne kolektívne správanie veľkej skupiny sionistických Židov. V minulom čísle magazínu The National Jewish Post and Opinion, židovská kolumnistka Arlene Pecková napísala: "Cítim k Nemcom čosi a zhovievavosť to určite nie je. Pre niekoľkými rokmi som bola v Mníchove a nevedela som sa dočkať, kedy z krajiny vypadnem...Nemôžem si pomôcť, že nie som človek, ktorý odpúšťa."(54) Hovorí nám o tom, že prechováva voči Nemcom nepriateľstvo. Napriek tomu sme naučení k tomu, aby sme s ňou sympatizovali - nuž, keď zvážime utláčanie Židov Nemcami, je to určite pochopiteľné , že Židia pociťujú voči Nemcom nepriateľstvo. Práve tak, ako môže byť nepriateľstvo Židov voči Nemcom normálnou psychologickou reakciou, práve tak aj antipatia Arabov, Maďarov a Američanov voči Židom môže byť tiež za daných okolností normálnou psychologickou reakciou. Zrovnávanie protižidovského nepriateľstva s mentálnou chorobou je falošné. Protižidovské pocity môžu byť v určitých časoch normálnou psychologickou reakciou, ktorá by mohla byť vyvolaná u väčšiny ľudí ako odpoveď na akciu - kolektívne správanie veľkých skupín Židov. (Samozrejme antipatia tých, ktorí trpeli pod židovským útlakom, voči Židom ako skupine môže byť normálna, nie však orálne ospravedlniteľná. Nechcem tvrdiť, že tí, ktorí takto trpia by mali nenávidieť všetkých Židov, avšak na základe psychického makeupu ľudstva, nepriateľstvo voči Židom môže byť normálna a nie patologická reakcia, aj keď vzhľadom na určité okolnosti, nie reakcia etická.)


Uzáver

1. Židovstvo predstavuje sociálnu a politickú moc v Spojených štátoch. V súlade s demokratickými princípmi našej spoločnosti je morálne a politicky správne ponúknuť kritiku židovstva a jeho politicko- kultúrnej moci.


2. Obvinenie z antisemitizmu a jeho schopnosť umlčať kritiku Židov, pochádza nie z nátlaku príčiny, ale skôr z pôsobenia iracionálnej, hlboko zakorenenej, kultúrnej zvyklosti a spojitosti čohosi zlého spájaného s kritikou Židov.


3. Obvinenie z antisemitizmu je židovský meč a štít zároveň. Židovský meč slúži ako útok proti akejkoľvek kritike Židov. Tým, že sa sústredia na charakter kritika, vzbudia u ľudí pocit okamžitého odmietnutia, bez ďalšieho preskúmania kritiky. Ako židovský štít slúži vo forme psychologického obranného mechanizmu, vďaka ktorému sa môžu Židia izolovať od kritiky, ktorej nemôžu čeliť.
V politickom a sociologickom zmysle slova je obvinenie z antisemitizmu silnou zbraňou židovského kultúrneho a politického zriadenia, ktoré je používané nedemokratickým spôsobom na umlčanie svojich oponentov a umožnenie fungovať beztrestne. Toto obvinenie je teda základným nástrojom židovskej sily a vplyvu.


4. V našej spoločnosti má každá forma sociálnej a politickej sily svoj podiel kritiky. Vládna byrokracia, tzv. vojensko-industriálny komplex, CIA, obchody, kresťanstvo, kresťanskí fundamentalisti, ropné koncerny, Ronal Reagan, politická ľavica, pravica: všetkých je možné kritizovať.

Američanom je od narodenia navrávané, že ich krajina je "krajinou slobody", domov "slobody prejavu", krajina, v ktorej je občania môžu spytovať akúkoľvek formu sociálneho a politického vplyvu. Dovoľme človeku aby uplatnil svoje právo slobody prejavu aj v kritike moci a vplyvu Židov, dnešné vládnúce kultúrne konvencie ho však vyžadujú, aby sme ho označili nálepkou "antisemita".
Naša demokratická filozofia dovoľuje politickej a morálnej zákonnosti kritiku Židov ako skupiny. Ak tolerujeme kritiku všetkých foriem politického a sociálneho vplyvu, dovoľme teda aj kritikov Židov vyjadriť otvorene. Na základe zásad našej slobodnej spoločnosti, by malo židovstvo nakoniec z otvorenej diskusie o židovskej moci v politike, kultúre a ekonomike mať prospech.

http://www.ihr.org/jhr/v08/v08p185_Grubach.html

http://www.vho.org/GB/Journals/JHR/8/2/Grubach185-203.html


Legenda je uvedená v pôvodnom jazyku za účelom možnosti kontroly pôvodných zdrojov.

1. Chomsky's introduction to Israel's Sacred Terrorism, by Livia Rokach (Belmont, Mass.: Association of Arab-American University Graduates, 1980), p. xiii
2. Encydopaedia Brittanica, Pith ed., s.v. Taboo," by Northcote W. Thomas, quoted in The Basic Writings of Sigmund Freud, ff bks., trans. and ed. Dr. A.A. Brilt The Modern Library (New York Random House, 1938), 5:823.
3. The Encyclopaedia of Philosophy, 1967 ed., s.v."Democracy," by Stanley I. Benn.
4. The Ideological Origins of the American Revolution (Cambridge, Mass.: Belknap Press of Harvard University Press, 1967), p. 65.
5. Jews and American Politics (Garden City, New York Doubleday & Co., 1974), p. 7.
6. See footnote 33.
7. News in Congress show anti-Semitism reduced," The Naffonal Jewish Post and Opinion, 27 February 1985, p.3.
8. Wolf Blitzer, Jewish political activists delighted at election returns," Cleveland Jewish News, 14 November 1986, p. A-16.
9. Wolf Blitzer,"U.S. sends Jewish envoys to help deal with Israelis Cleveland Jewish News, 27 June 1986!
10. Charlotte Sailkowski,"America's Israel Aid Budget Grows," Christian Science Monitor, 30 November 1983, p. 5.
11. Quoted in Paul Findley, They Dare to Speak Out: People and Institutions Confront Ismel's Lobby (Westport, Conn.: Lawrence Hill & Co., 1985), p. 47.
12. Arthur Liebman, Jews and The Left (New York John Wiley and Sons, 1979), p. 1.
13. Stanley Rothman and S. Robert Lichter, Roots of Radicalism: Jews, Christians, and the New Left (New York: Oxford University Press, 1982), p. 98.
14. Ibid., p. 80.
15. Review of Roots of Radicalism, in The American Spectator, vol 16, no. 5 (May 1983), p. 26.
16. Rothman and Lichter, Roots of Radicalism, p. 105.
17. See Findley, They Dare To Speak Out; Cheryl Rubenberg,"The Middle East Lobbies," The Link, voL 17, no. 1 January-March 1984); Earl D. Huff,"A Study of a Successful Interest Group: The American Zionist Movement," Western Political Science Quarterly, voL 25 (March 1972), pp. 109-124; Lee O'Brien, American Jewish Orgaxuzations and Israel (Washington, D.C.: Institute For Palestine Studies, 1986); Alfred M. Lilienthal, The Zionist Connection II: What Price Peace? (New Brunswick, N.J.: North American,1982): Morrell Heald and Lawrence S. Kaplan, Culture and Diplomacy (New York, 1978).
18. Review of The American House of Saud: The Secret Petrodollar Connection, by Steven Emerson, 11 July 1985, p. 17.
19. Richard Siegel and Carl Rheins, comps. and eds., The Jewish Almanac (New York Bantam, 1980), p. 58.
20. Wilmot Robertson, Chapter 15 of The Dispossessed Majority, "The Jews," (Cape Canaveral, Florida Howard Allen, 1981), pp. 152-201.
21. See the short discussion of Fortune magazine's 1936 report on Jews in America in James J. Martin's, The Man Who Invented Genocide": The Public Career and Consequences of Raphael Lemkin (Torrance, California Institute for Historical Review, 1984), p. 54.
22. Edwin Black, Owned by Jews, evangelical radio spreads Gospet" Cleveland Jewish News, December 1985, p. 13.
23. Alfred M. Lilienthal The Zionist Connection II, p. 219.
24. Richard Siegel and Carl Rheins, The Jewish Almanac, p. g9.
25. Stephen D. Isaacs, Jews and American Politics, p. 46.
26. Ibid., p. 46.
27. E. J. Epstein, News From Nowhere (New York: Random House, 1973), pp. 222-23, cited by Stanley Rothman and S. Robert Lichter, Roots of Radicalism, p. 97.
28. Muriel Cantor, The Hollywood TV Producer (New York Basic Books, 1971), cited by Stanley Rothman and S. Robert Lichter, Roots of Radicalism, p. 97.
29. Particia Erens, The Jew in American Cinema (Bloomington: Indiana University Press, 1984), p. 28.
30. James Yaffe. The American Jews (New York Random House, 1968), p. 225.
31. Cynthia Dettelback, "'Coming of Age' 54th GA Theme," Cleveland Jewish News, 22 November 1985, p. A4.
32. Ibid., p. A4.
33. Hyman Bookbinder, of the American Jewish Committee, once made a claim to this effect, as quoted in Stephen D. Isaacs, Jews and American Politics, p. 246. Among other things, he said "... But as for Jewish political power-large P partisan Power-there is relatively little organized Jewish political Power." Based upon the evidence presented in this essay, I believe that one is justified in rejecting this claim as false. Jews as a group do have political power-and a lot of it
34. The view expounded here differs significantly from that of Dr. Robert A. Hall Jr. ("The Persecution of P. G. Wodehouse," The Journal of Historical Review vol 7, no. 3, Fall 1986, p. 350). Speaking of P. G. Wodehouse, he wrote:"He was very much aware that there are too many individual differences among members of any group to justify judging it en masse." By logical extension, then, there are too many individual differences among members of any group to justify criticizing it en masse. Although there are many individual differences among members of any cultural grouping, this still does not rule out the persistence of general patterns of behavior and thought among individuals of the group, nor characteristics common to the group as a whole. The Jewish historian, Lucy S. Dawidowicz, has made this clear in The War against the Jews: 1933-1945 (New York Bantam, published by arrangement with Holt, Rhinehart and Winston, 1975), p. 464. Jewish behavior during the crises of WW II, she noted, was in large part determined by "... the dominant values of Jewish tradition and culture and a modal national character and personality. National character reflects the enduring formative influences of a people's culture and history. Through the processes of socialization during which the values of the group and patterns of behavior common to all its members are transmitted by family and peers, each individual's uniqueness is modified and seasoned by national characteristics.""
35. American Heritage Dictionary, (Houghton Mifflin Co., Boston. 1982, 1985), s.v. "anti-Semite."
36. Review of Why the Jews? The Reason for Anti-Semitism, by Dennis Prager and Joseph Telushkin, The Journal of Historical Review, vol 5, nos. 2, 3, 4, (Winter 1984), pp. 376-77.
37. Yitzhak Santis, "Supporters of Demjanjuk seeking to discredit OSI," Cleveland Jewish News, 3 January 1986, p. 10.
38. For a good discussion on how some Americans are being railroaded, see Peter Carr, Susie Department, Media, KGB Pump U.S. 'Nazimania'," The Spotlight, 2 March 1987, p. 31.
39. David Bird, State U. Professor in a Dispute on Zionism Stand Is Denied Tenure," New York Times, 18 August 1985.
40. Lee O'Brien, American Jewish Organizations and Israel, p. 219.
41. Dube was made to leave the university. See the source in footnote 39.
42. Alex C. Michalos, Improving Your Reasoning (Englewood Cliffs, N.J.: Prentice Halt 1970), p. 78.
43. United Naffons, General Assembly, 2400th Plenary Meeffng, 10 November 1975, Resolution 3379 (XXN Determining That Zionism is a Form of Racislrl; Sami Hadawi, gWho Are the Palesffnians?," The Journal of Historical Review, vol. 4, no. 1, (Spring 1983), pp. 43-59; Abdeen Jabara, Zionism and Racism, Arab World Issues, Occasional Papers: No. 3 (Detroit Associaffon of Arab-American Graduates, 1976); Louise Cainkar, ed., Separate and Unequal: The Dynamics of South African and Israeli Rule (Chicago: Palesffne Human Rights Campaign, 1985); Regina Sharif, Non-Jewish Zionism: Its Roots in Western History (London Zed Press, 1983); David Hirst, The Gun and the Olive Branch: The Roots of Violence in the Middle East (Faber and Faber, 1977; London Futura Publicaffons, a division of MacDonald & Co., 1978); for a good discussion of the close ideological affinity between Naffonal Socialist and Zionist racialism, see Francis R. Nicosia, The Third Reich and the Palestine Question (Ausffn University of Texas Press, 1985), pp. 16-21.
44. Douglas Reed, The Controversy of Zion (Torrance, California Noontide Press, 1985), p. 174; Vladimir Begun, SThe Accusation of Anti-Semitism," Sputnik, September 1980, p. 31; Dewey M. Beagle, Prophecy and Prediction (Ann Arbor, Michigan: Pryor Pettengill, 1978), pp. 201-02; Fred Reed,"Intimidating the Press in Israeli Washington Post,28 June 1982; Charles M. Fischbein,"Money Talks to Media, and Media Controls Information," The Spotlight, 22 September 1986, p. 19; see the letter of Dr. Alfred M. LilienthaL reprinted in Richard V. London, Author Challenges GOP Lawmaker to Change Attitude on 'USS Liberty," The Spotlight, 2 February 1987, p. 5; finally see the statements of former Undersecretary of State George W. BalL the journalist Harold Piety, and Jewish intellectual Roberta Strauss Feuerlicht in Paul Findley, They Dare to Speak Out, pp. 127, 268, 296.
45. Introduction to Logic, 5th ed. (New York Macmillan, 1978), p. 88.
46. Joseph Julian, Social Problems, 3rd ecL (Englewood Cliffs, N.J.: Prentice HalL 1980), p. 48.
47. "Congress and the Pro-Israel Lobby (Interview)," Journal of Palestine Studies, voL xv, no. 1 (Autumn 1985), p. 107.
48. Examples and evidence in support of this statement are so numerous, it would be impractical to list it all here. However, the following should suffice to illustrate the point. In reference to the legitimate criticism which Liberty Lobby (a populist institution based in Washington) has consistently advanced throughout the years, a very important ADL official Arnold Forster, has stated the following: "There is more than ample scientific basis ... for unequivocally stating that anti-Semitism is a disease, and that its disseminators are just as dangerous [as] any Typhoid Mary." See Liberty Lobby, Conspiracy Against Freedom: A Documentation of One Campaign of the Anti-Defamation League Against Freedom of Speech and Thought in America, ed. Willis A. Carto (Washington, D.C.: Liberty Lobby, 1986), p.106. Notice how Zionist ideologues deal with revisionist critiques of the "Holocaust." Robert Faurisson has pointed out how Elie Wiesel uses the following terms -- all of which conjure up the idea of mental illness -- in reference to the revisionists: "indecent pamphleteers with morally deranged minds;" "Those hateful and vicious persons;" "it is to take leave of one's senses;" "this entire affair arises from lunacy." See "Revisionism on Trial: Developments in France, 1979-1983," The Joumal of Historical Review, vol. 6, no. 2 (Summer 1985), p. 177. L. A. Rollins has uncovered other examples of the same. See "The Holocaust as Sacred Cow," The Journal of Historical Review, vol 4, no. 1 (Spring 1983), pp.37-38.
49. Palestine Human Rights Campaign (U.S.A.) and Committee Confronting the Iron Fist Jerusalem), Special Report (Chicago Palestine Human Rights Campaign, 1986); Palestine Human Rights Campaign and American-Arab Anti-Discrimination Committee, Report on Israeli Human Rights Practices in the Occupied Territories for 1985 (Chicago: Palestine Human Rights Campaign, n.d.); Washington, D.C.: American-Arab Anti-Discrimination Committee, n.d.); Jan Abu Shakrah, aThe Making of a Non-Person," The Link, vol 19, no.2, (May- June 1986); Raja Shehadeh, Occupier's Law: Israel and the West Bank (Washington, DC: Institute for Palestine Studies, 1985); Israel Shahak,"A Summary of the System of Legal Apartheid Which Is in Force in the Occupied Territories," Palestine Human Rights Newsletter voL VI, no. 4, July-August 1986), p.9; "Crockett Assails Repression of Palestinians," Palestine Perspectives, October 1985, p.12.
50. "Crockett Assails Repression of Palestinians," Palestine Perspectives, October 1985, p.12.
51. Review of Occupiers' Law: Israel and the West Bank, by Raja Shehadeh, in "The Making of a Non-Person," The Link, vol 19, no. 2, (May-June), p.14. .
52. David Irving,"On Contemporary History and Historiography," The Joumal Historical Review, vol 5, no 2, 3, 4, (Winter 1984), pp. 265-266; David Irving, Uprising! (London Hodder and Stoughton, 1981); RV. Burks, The Dynamics of Communism in Eastern Europe (Princeton; Princeton University Press, 1961), p.163.
53. David Irving, "On Contemporary History and Historiography," p. 266; David Irving, Uprising!, pp. 47-50.
54. Arlene Gets Serious on Mr. Reagan," The National Jewish Post and Opinion, 1 May 1985, p.9