(alebo spoveď najbohatšieho Rusa, v čase, keď veril, že opustí väzenie.)

Ruský liberalizmus prežíva momentálne krízu - v súčasnosti o tom prakticky niet pochýb. "Sloboda slova", "sloboda myslenia", "sloboda svedomia", tieto slovné spojenia sa závratnou rýchlosťou menia na slová - parazity. Sú to prázdne a falošné nálepky. Nielen národ, ale aj väčšina tých, ktorí sa zvyknú považovať za elitu, ich unavene zo seba striasajú: vraj všetko je jasné, máme tu v poradí ďalší konflikt oligarchie a prezidenta, mor na obidva naše domy, kde nás tak šikovne premenili na mäso pre červy...?

Aj napriek tomu, liberalizmus v Rusku nemôže zomrieť. Túžba po slobode zostane jedným z najhlavnejších inštinktov človeka – Rusa, Číňana alebo Laponca.

Hoci je sladké slovo "sloboda" veľmi mnohoznačné, duch, ktorý sa v ňom skrýva, je nezničiteľný a nevykoreniteľný. Duch titana Prométea, ktorý daroval ľuďom oheň. Duch Ježiša Krista, ktorý hovoril ako ten, ktorý mal právo a nie ako veľkňazi a farizeji.

Z toho vyplýva, že príčina krízy ruského liberalizmu nespočíva v ideáloch slobody, hoci ich každý chápe po svojom. Problém tkvie, ako hovoril nebohý premiér ZSSR Valentín Pavlov, nie v systéme, ale v ľuďoch. Tí, ktorí boli osudom a dejinami po aby sa stali strážcami liberálnych hodnôt našej krajine, svoju úlohu nesplnili a sme nútení priznať si to celkom úprimne. Veľký biznis (ľudovo povedané ' oligarchovia", termín pochybný, o čom sa vyjadrím neskôr), odišiel zo scény vôbec nie kvôli náhlemu rozkvetu veľkej korupcie v ale iba v dôsledku toho, že štandardné lobistické mechanizmy prestali fungovať. Pretože počítali so slabým prezidentom a starou kremeľskou administratívou. To je celé. Sociálne aktívni ľudia s liberálnymi názormi - medzi ktorých radím aj seba, hriešneho, - zodpovedali za to, aby Rusko neodbočilo z cesty slobody. A parafrázujúc slávne slová Stalina, ktoré povedal koncom júna 1941, svoje dielo sme presrali, teraz budeme musieť analyzovať naše tragické omyly a priznať si vinu. Morálnu a historickú. A iba tak sa nám môže podariť nájsť východisko z tejto situácie.

Príčiny porážky
Ruský liberalizmus utrpel porážku lebo sa pokúsil ignorovať po prvé niektoré dôležité národno-historické zvláštnosti rozvoja Ruska, po druhé životne dôležité záujmy drvivej väčšiny ruského národa. A aj preto, že sa jeho predstavitelia smrteľne báli hovoriť pravdu.

Nechcem povedať, že Čubajs, Gajdar a ich stúpenci si stanovili za cieľ oklamať Rusko. Mnohí liberáli prvej jeľcinovskej vlny boli ľudia, úprimne presvedčení o historickej správnosti liberalizmu, o nevyhnutnosti "liberálnej revolúcie" v unavenej krajine ktorá prakticky nikdy neokúsila pôvaby slobody. Ale k tejto revolúcii liberáli, ktorí náhle dostali do rúk moc, pristupovali príliš povrchne. Až ľahkomyseľne. Mysleli na podmienky života a práce pre 10 % Rusov, ktorí boli pripravení na výrazné životné zmeny za podmienok zrieknutia sa štátneho paternalizmu. A zabudli na ostatných 90%. Tragické fiaska svojej politiky maskovali potom klamstvami. Oklamali 90% národa, štedro mu sľúbiac, že za kupóny si budú môcť kúpiť dve Volgy. Áno, podnikavý; finančný hráč, s prístupom k tajným informáciám a schopnosťou tieto informácie analyzovať, mohol vyrobiť z privatizačného šeku aj 10 Vôlg. Sľúbili ich však všetkým. Zatvárali oči nad ruskou sociálnou realitou, keď rozšafnými gestami realizovali privatizáciu ignorujúc jej negatívne sociálne následky, eufemisticky ju nazývajúc bezbolestnou, čestnou a spravodlivou. Čo si v súčasnosti myslí národ o tej, "veľkej" privatizácii, nie je známe.

Neprinútili sa zamyslieť nad katastrofickými následkami znehodnotenia vkladov do Národnej banky. A pritom vtedy sa dal veľmi jednoducho vyriešiť problém vkladov - prostredníctvom štátnych obligácii, zdrojom ich krytia sa mohla stať daň za nárast kapitálu (alebo napríklad balíky akcií najlepších podnikov krajiny, predaných do súkromného vlastníctva). Vládny liberálom však bolo ľúto drahocenného času, lenilo sa im pohnúť svojimi mozgovými závitmi.

Reformy neprišli
Nikto v deväťdesiatych rokoch sa nezačal zaoberať reformami vzdelávania, zdravot­níctva, obytno-komunálnej sféry. Adresne zameranou na podporou chudobných a neexistencie, boli ruskými liberálmi odignorované. Oddelili sa od ľudu priepasťou. Priepasťou, do ktorej informačno - byrokra­tickou pumpou napumpovali ružové pred­stavy o skutočnosti a manipulatívne tech­nológie.

Mimochodom práve v priebehu 90-tych rokov vznikli predstavy o všemocnosti niektorých politických technológov - ľudí, ktorí sú údajne schopní nahrádzať absenciu reálnej politiky v tých ktorých oblastiach, prefíkanými virtuálnymi produktmi na jedno použitie. Liberáli klamali, že ruskému národu sa žije čoraz lepšie a lepšie, keďže sami nevideli a nechápali - a podotýkam, často nechceli chápať, - ako v skutočnosti žije drvivá väčšina ľudí.

Zato teraz sú nútení - dúfam, že s pocitom hanby pred sebou, pred najbližšími, počúvať a dozvedať sa to. Dokonca aj vo vzťahu k deklarovaným hodnotám liberalizmu jeho adepti neboli vždy čestní a dôslední. Napríklad, liberáli hovorili o slobode slova - ale pritom robili všetko možné pre nastolenie finančnej a administratívnej kontroly nad mediálnym priestorom za účelom využitia tohto magického priestoru pre vlastné ciele. Najčastejšie sa podobné skutky ospravedlňovali „hrozbou komunizmu“, pre neutralizáciu ktorej bolo dovolené všetko.

A o tom, že samotný samotný „červeno hnedý mor“ bude silný dovtedy, dokedy liberálna vláda bude zabúdať na svoj národ, na jeho skutočné problémy, o tom sa nehovorilo ani slovo. Vždy hovorili - nepočúvajúc námietky, - že s ruským národom sa dá nakladať akokoľvek, že v "tejto krajine" o všetkom rozhoduje elita a na prostý ľud netreba ani mysliet'.

Akékoľvek nezmysly, akékoľvek drzé a absurdné bludy, akúkoľvek lož, tento národ príjme z rúk elity ako nebeskú mannu. Tézy "potrebujeme sociálnu politiku", "musíme sa podeliť" atď. boli liberálmi zavrhované, odmietané a likvidované s cynický úsmevom.

__________________________________________

Michail Chodorkovskij, prevzaté z autorskej prílohy Sergeja Chelemendika v časopise Nový Expres
Kríza liberalizmu v Rusku II. časť