Izrael nie je ochotný prenechať historické miesta Poslednej večere katolíckej cirkvi. Vatikán preto uvažuje o prerušení diplomatických stykov.

Optimisti dúfali v historický prielom, samotní pesimisti s tým nerátali: rokovania medzi Izraelom a Vatikánom o svätých miestach boli prerušené a budú znovu obnovené najskôr 27. mája.

Vo Vatikáne sa dokonca zvažuje, po 15 rokov trvajúcich rokovaniach, prerušiť diplomatické vzťahy so židovským štátom. Izraelský námestník ministra zahraničia Dany Ayalon uprednostňuje, nehovoriť o kríze, ale delegácie Izraela a Vatikánu sa dostali do slepej uličky.

V žiadnom spornom bode nebolo dosiahnuté zblíženie, nehovoriac o dosiahnutí zhody. Hlavným sporným bodom je priestor (miestnosť), v ktorej Ježiš mal so svojimi dvanástimi apoštolmi sláviť poslednú večeru pred svojim zadržaním. Malo sa jednať o takzvanú spoločnú večernú rodinnú hostinu so symbolickými pokrmmi na začiatku židovskej slávnosti Pessah. Katolícka cirkev požaduje výlučné disponovanie s touto budovou s priestorom Poslednej večere na hore Sion v Jeruzaleme. Chce predovšetkým samostatne stanoviť poriadok pre jej využívanie a modlitby.

Ayalon teraz vyhlásil vo Vatikáne, že to pre Izrael neprichádza do úvahy, predovšetkým pre to, že pod priestorom poslednej večere sa má nachádzať podľa židovských tradícií hrob biblického krála Dávida. Jeho vyhláseniu predchádzali intervencie ultranáboženského ministra vnútra Eli Yishaiho, od rabínov a organizácií židovskej štvrti Starého mesta, ktorí sa všetci vyslovili proti prepisu budovy na Katolícku cirkev. Stáročia opatrovali Františkáni priestory Poslednej večere, až boli vyhnaní Turkami. Aj ich nástupníci britská mandátna moc odpierala vydať kľúče k priestorom Cirkvi.

Až po založení židovského štátu Izrael 1948 smeli kresťania znovu vkročiť do priestorov. Nejednotnosť panuje aj o katolíckou cirkvou požadované rozsiahle oslobodenie od daní za ich rozsiahle vlastníctvo v Svätej zemi. Ide na jednej strane o mestské dane, najdôležitejší zdroj príjmov komún, ktoré sú vyrubované za stavby a na druhej strane aj tiež o dane z príjmu a živnostenskú daň pre komerčné podniky cirkvi.

Mimo to chce Vatikán od Izraela záväzný prísľub, že cirkvi nebudú môcť byť skonfiškované, alebo vyvlastnené žiadne vlastníctvo pôdy, ako je to v Izraeli možné pri každom pozemku  pre verejnoprospešnosť, predovšetkým pri stavbe ciest. Izrael si však nárokuje štátny vplyv, všade tam, kde je to nutné, aj na týchto cirkevných územiach.