19.04.2010

“Odkedy sú sekularisti a rebelujúci katolíci expertmi na ochranu detí?” pýta sa jeden autor vo Washington Times (http://www.washingtontimes.com/news/
2010/apr/05/pope-benedicts-critics-dont-care-about-kids/).
Nuž tu sú tri ilustrácie z nemeckých zdrojov.

Daniel Cohn-Bendit (r. 1945) — kandidát Strany zelených v EU a jeden z hlavných európskych predstaviteľov “generácie 68”, ateista židovského pôvodu, ktorý vraj ašpiruje aj na funkciu
prezidenta EU — píše mimo iného vo svojej autobiografii “Der große Bazar” vydanej roku 1975 (teda, ako dnes vieme, v čase keď sa najviac vyskytovali prípady zneužívania detí aj v katolíckych
inštitúciach):

“Moje flirtovanie s deťmi dostávalo čoskoro erotický
charakter … niekedy sa stalo, že mi malé
deti rozopli nohavice a začali ma hladkať. Keď
deti na tom trvali, aj ja som ich tak hladkal; problém
s liberálmi je ten, že oni iba spoznávali sexualitu
u detí, zatiaľčo ja som sa snažil túto sexualitu
v nich rozvíjať!”

Volker Beck (1960) poslanec a bývalý právny hovorca Strany zelených a predseda homosexuaálneho zväzu Lesben- und Schwulenverband inDeutschland, sa dokonca zasadzoval za odkriminalizovanie pedofílie:

“Trestnoprávnou perspektívou by bolo napríklad
vziať do zreteľa novelizáciu, ktorá na jednej strane
spochybní (zur Disposition stellt) terajší “ochranný
vek” 14 rokov … alebo aj klauzulu odhliadnutia
od trestu (Strafabsehensklausel). Takáto
klauzula, ak by sa presadila by umožnila
pred súdom, a ak by hnutie bolo dosť silné aj
pred verejnosťou, debatu o prípadnej škodlivosti
pre dieťa sexuálnych kontaktov s dospelým. Kto
chce niečo dosiahnuť pre životnú situáciu pedofilov
musí pripraviť túto diskusiu s osvietením a
bez mytologizácie. Odkriminalizácia pedosexuality
je vzhľadom k terajšiemu stavu jej globálnej
kriminalizácie naliehavo žiaduca … Už aj mobilizácia
hnutia gayov, pre ktoré — na rozdiel od pedosexuality
— je zrovnoprávnenie heterosexuality
a homosexuality pred zákonom celkom bezproblematické,
môže zabrániť zacementovaniu sexuálne
represívnej klímy, čo je predpokladom pre to,
aby jedného dňa sa mohla prijať aspoň čiastočná
odkriminalizácia pedosexuality.” (Das Strafrecht
ändern?: Plädoyer für eine realistische Neuorientierung
der Sexualpolitik v: Angelo Leopardi
(Hg.): Der pädosexuelle Komplex, Foerster, Berlin
1988).

Do tretice, terajšia nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenberger — ktorá ako jediná z terajšej vlády nepripojila “tak mi Boh pomáhaj” k svojej prísahe a teraz nedávno vytýkala nemeckým biskupom, že nedostatočne s ňou spolupracujú pri odhalovaní prípadov sexuálneho zneužitia detí — je členkou poradného zboru (Beirat) Humanistickej únie (HU), ktorá otvorene
podporuje napríklad “pracovnú skupinu” Arbeitsgemeinschaft
Humane Sexualität (AHS) ako svojho “partnera pre sexuálnu výchovu”. AHS v roku 1998 publikovala dokument v ktorom sa okrem iného sucho konštatuje:

"Jestvujú dospelí, ktorí sa vedia vžiť do detského
sveta citov, fantázií a prianí a deťom potom prenechávajú
vedúcu rolu. Ak obe strany sú na to ochotné
môže pritom hrať svoju rolu aj sexualita a erotika.
Sú deti, ktoré svoju zvedavosť a erotické potreby
orientujú aj na dospelých a v istých situáciach
nevylučujú, ba dokonca vyhľadávajú, aj sexuálne
kontakty. "

(Vieme si predstaviť mediálnu hystériu, ak by takýmito slovami chcel svoje chúťky ospravedlňovať niektorý úchylný kňaz, či biskup svoj laxný prístup k problematike?) Pedofilské kontakty, ktoré odhalilo združenie Care-Child e. V., dnes HU samozrejme popiera. Bližšie informácie na www.carechild.de/news/stories/bundes justizministerin_leutheusser _schnarren berger_und_die_huma nistische_union_620_1.html.

Aj American Psychology Association diskutuje už od roku 2003 či nemá vymazať zo zoznamu sexuálnych porúch pedofíliu a sadomasochizmus. Argumentácia nie je nepodobná tej, ktorá v roku 1973 viedla k vymazaniu homosexuality z tohoto zoznamu.

čp