13.03.2010

Dnes si pripomíname smutné výročie. Koncom roku 2007 došlo za doteraz neobjasnených okolností k atentátu na slovenskosť Svetového združenia Slovákov v zahraničí v podobe splynutia skrachovaného čechoslovakistického internetového denníka Český a slovenský svět/svet s novo vznikajúcim internetovým portálom Slovákov žijúcich v zahraničí Slováci vo svete.

Zhodou okolností samozvaným šéfredaktorom oboch internetových médií je tá istá osoba Mgr. Vladimír Skalský, mimochodom pozoruhodný zberateľ a nositeľ mnohých ďalších funkcií. Zo stránky portálu v informácii o vydavateľovi sa dozvedáme, že Slovensko-český klub v Prahe zmluvne zlúčil s portálom Slováci vo svete svoj internetový denník Český a slovenský svet. Ďalej v časti, centrálna adresa slovenského sveta, V. Skalský tvrdí, že „nový portál… s aktivitami Slovensko-českého klubu dokonca takpovediac fúzoval“. Každý, kto si pri tejto príležitosti porovná stanovy Slovensko-českého klubu so stanovami a hlavnými cieľmi Svetového združenia Slovákov v zahraničí rýchlo zistí, že týmto svojvoľným aktom prišlo k ich závažnému porušeniu.

Iste nie je bez zaujímavosti ani skutočnosť, že zmluva o tzv. fúzii ostáva utajená, členom SZSZ neznáma a nedostupná. Ak je to ale preto, že členovia SZSZ neprejavujú záujem o objasnenie tak dôležitej a kľúčovej záležitosti v činnosti SZSZ, môže byť jednou z príčin, najmä vo vzťahu k ostatným jeho členom, všeobecne propagované nadmerne vysoké IQ pána šéfredaktora? Toho šéfredaktora, ktorý v rozhovore pre Místní kulturu 28.12.2007 okrem iného povedal: „Od októbra 2001 bol spustený internetový denník Čechov a Slovákov vo svete – Český a slovenský svet, ktorý je v súčasnosti pod názvom Slováci vo svete prevádzkovaný Slovensko-českým klubom…“. Takže naivní členovia SZSZ, komu ten internetový portál vlastne patrí, alebo  Vám na tom nezáleží? A na čom Vám vôbec záleží, čo Vás vlastne ešte spája, tých 1,3 milióna eur, ktoré Vám ako almužnu za držhubné ponúka súčasná vláda Slovenskej republiky? Len si to porovnajte s tým, čo štát dáva na podporu národnostných menšín v Slovenskej republike a uvidíte ten priepastný rozdiel.

Na stránkach denníka SME sa dočítame, že 1. októbra 2001 vznikol vďaka nápadu Slovensko-českého klubu v Prahe v spolupráci s Československým ústavom zahraničným internetový magazín Český a slovenský svět/svet. Podľa predsedníčky redakčnej rady Nadi Vokušovej, ktorá je súčasne predsedníčkou Slovensko-českého klubu, je magazín určený všetkým Čechom a Slovákom,  lebo „nemá zmysel oddeľovať takéto noviny, pretože väčšina spolkov v zahraničí zostala spoločná, alebo úzko spolupracujú“. Slovensko-český klub je občianske združenie, ktoré vzniklo v lete roku 1996 a jeho cieľom je udržiavať a zvyšovať úroveň česko-slovenských vzťahov v najširšom zmysle tohto slovného spojenia.
Avšak tradičné snaženia slovenského zahraničia  boli v minulosti  diametrálne odlišné.

Jedným z najvýznamnejších, najznámejších, najčítanejších a všeobecne rešpektovaným časopisom slovenského zahraničia bol mesačník Horizont, ktorý vychádzal od roku 1972. Pri príležitosti piateho výročia okupácie Česko – Slovenska vojskami Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, vznikla z jeho iniciatívy výzva „Sami za seba“. Išlo o profilovanie sa exilu 1968 jednak smerom k predchádzajúcim slovenským exilovým vlnám, jednak - a to najmä - voči českému exilu, ktorý si neprestával robiť nádej, že v slovenskej časti exilu 1968 dostal spojenca v horlení za „československú vzájomnosť“ a nebodaj ešte aj za „československý národ“ (pozri František Braxator, Slovenský exil 68).

Pre dodnes neprebudených Slovákov teraz odcitujeme časť uvedenej výzvy: „Či je to v časopisoch, vydavateľstvách, v rozhlasoch alebo organizáciách, označujeme veci pravdivo a nazývame ich vlastnými menami. Čo je české, nech zostane české, čo je slovenské – nech je slovenské. Hovoríme každý iba za seba. V zahraničí niet jedinej slovenskej organizácie alebo časopisu, ktoré by sa označovali za  „slovenskočeské“ alebo „československé“ a ktoré by chceli hovoriť aj za Čechov.

Označovanie „československý“ vedie k tomu, že v informačných médiách aj vo verejnej mienke sa neraz zužuje na „český“, teda na pojem, ktorý platí výlučne pre Čechov. My raz nie sme Čechmi, nikdy sme nimi neboli a nebudeme. A preto sa budeme verejne brániť proti tomu, aby sme takto boli označovaní. Každý národ sa dožaduje vlastného mena a práva. Ani my sa ničoho nevzdáme. A to ani pod zámienkou, že teraz je iná situácia a že sa tieto problémy budú riešiť neskôr. Nikdy neakceptujeme, aby nás hocikto v hocijakej podobe a súvislosti označoval za „Čechoslovákov“. Do sveta sme prišli ako Slováci a nimi chceme aj zostať”.
Na záver si pripomeňme slová prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. počas jeho druhej pastoračnej návštevy Slovenska: ” Slováci, nebojte sa ! “

Zdroj: http://zahranicnislovaci.sk  477 | 28.12.2009 SIM | Krajina: BE