Rubrika: Európa 2007

Vyslanec OSN bol činný v Namíbii, Severnom Írsku a Indonézii – Fín, ktorý je blízky politicky angažovanému americkému multimilionárovi George Sorosovi

Vyslanec OSN Martti Ahtisaari sa namáhavo  pokúšal od svojho poverenia v novembri 2005, zaistiť riešenie vo vyjednávaní medzi Srbmi a kosovskými Albáncami. Napriek skúsenostiam, nebol diplomatovi prisúdený presvedčivý úspech. Kosovskí Albánci nechcú akceptovať nič menej ako nezávislosť regiónu, ktorý je v súčasnosti pod správou OSN; Srbi dodnes železne odmietajú oddelenie svojej provincie. Pokým je dnes Ahtisaari v Srbsku pod paľbou kritiky pre jeho údajne pro-albánske postoje, ešte v r. 2001 sa jasne postavil proti nezávislosti Kosova. „Macedónsko a Bosna prestanú existovať“, varoval vtedy v svojej knihe spomienok „Misia v Belehrade“pred následkami oddelenia juhosrbskej provincie.

Nezdar jeho misie by bol pre sociálno-demokratického politika trpký neúspech, pretože doteraz bol známy ako špecialista pre ťažko rozlúsknuteľné oriešky. So zhruba 20 rokmi nastúpil tento, 23. júna 1937 vo Viipuri (dnešnom ruskom Vyborgu pri Petrohrade) narodený Ahtisaari do diplomatických služieb, stal sa vyslancom v Tanzánii a štyri roky neskôr stál ako poverenec OSN pre Namíbiu pred svojou prvou zaťažkávacou skúškou.

S úspechom vyviedol Namíbiu zo závislosti od Južnej Afriky. Vtedajší generálny tajomník Perez de Cuellar ho menoval 1987 jedným zo svojich zástupcov pre správu Spojených národov. Po skôr matnom intermezze ako fínsky prezident, od 1994 do 2000, bol opätovne činný pre OSN a dozoroval, mimo iných, odzbrojenie severoírskej podzemnej organizácie IRA. Pred troma rokmi sa mu podarilo dostať za jeden stôl indonézsku vládu a rebelov v provincii Aceh. Mierová dohoda z augusta 2005 ukončila tento 3 roky starý konflikt.

Pred svojou Kosovskou misiou si Ahtisaari získal pri rôznych diplomatických úlohách povesť znalca Balkánu. Od septembra 1992 do apríla 1993 viedol medzinárodnú pracovnú skupinu pre Bosnu-Hercegovinu, potom bol menovaný mimoriadnym splnomocnencom OSN pre ex-Juhosláviu. V júni1999, dva a pol mesiaca po začiatku kosovskej vojny sa mu malo podariť presvedčiť vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča o mierovom pláne. Miloševič stiahol srbské jednotky z Kosova, NATO ukončilo svoje letecké útoky proti Belehradu.

Pre Rakúšanov sa stal Ahtisaari v r.2000 pojmom, keď ho EU 14-tka urobila vedúcim „troch mudrcov“, ktorí mali vyjasniť vtedajšiu vnútropolitickú situáciu. Pred nedávnom sa prezentoval ako vedúci jednej expertnej skupiny, ktorá podporuje vstup Turecka do EÚ.
Pre jeho diplomatické schopnosti bol Ahtisaari v oboch predchádzajúcich rokoch nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Keď renomované vyznamenanie v predchádzajúcom roku prekvapivo dostal profesor ekonómie Muhammad Junus z Bangladeša, favorizovaný Fín vo vlastnej záležitosti menej diplomatický, nerobil tajnosti zo svojho sklamania.

Snaživý 69-ročný Fín sedí aj v predstavenstvách niektorých dôležitých fínskych podnikov, medzi iným v papiernickom koncerne UPM-Kymmene a podniku pre elektroniku Elcoteq Network. Ahtisaari je zastupujúcim predsedom transatlantického EastWest Institute a je blízky politicky angažovanému americkému multimilionárovi George Sorosovi, ktorý má svoje záujmy v Kosove. (Kosovo disponuje druhými najväčšími zásobami hnedého uhlia v Európe a meďou. Privatizácia v Kosove prebehla pod dohľadom UNIMIK takým spôsobom, že Belehrad, aj Srbi v Kosove proti tomu protestovali. Bola veľmi nepriehľadná: nevie sa, kto, čo, kedy a ako dostal . . . . . Srbsko pri rokovaniach o Kosove požadovalo revíziu tohto privatizačného procesu, ku ktorému pravdepodobne nedôjde. Avšak každopádne zahlásilo svoju neakceptáciu). Ahtisaari je ženatý a má jedného syna.

_____________________________________________

Spracované podľa „Der Standard“, február 2007