Rubrika: Európa 2007

Nicolas Sarkózy v rozhovore v roku 2004 jasne vyjadril veľké porozumenie pre to, že židia tak veľmi túžia po domove:
"Mám vám pripomínať vnútorné napojenie každého žida na Izrael ako na svoju druhú domovinu? Na tom nie je nič, čo by malo vyvolávať rozhorčenie. Každý žid v sebe nosí strach, odovzdávaný z pokolenia na pokolenie a vie, že ak sa už raz nebude cítiť vo svojej krajine bezpečne, vždy je tu miesto, kde ho uvítajú. A tým miestom je Izrael." (Z knihy La République, les religions,l´espérance, rozhovory s Thibaudom Collinom a Phillipeom Verdinom)

Za Sarkózyho sympatizovaním a chápavosťou je zrejme jeho výchova; je dobre známe, že Sarkózyho matka sa narodila v rodine Malláh - v jednej z najstarších židovských rodín v Salonike (Grécko). A navyše, mnohých možno prekvapí to, čo sa zatiaľ všeobecne nevie, že k histórii rodiny patrí skutočné a fascinujúce vodcovstvo, hrdinstvo a snaha o prežitie. Zatiaľ sa ešte len uvidí, či táto jeho osobná história ovplyvní aj zahraničnú politiku a rolu Francúzska v konflikte na Blízkom východe.

Rodina Malláh (v hebrejčine posol alebo anjel) utiekla v 15. storočí zo Španielska pred inkvizíciou do Provensálska vo Francúzsku a asi po sto rokoch sa potom presťahovala do gréckej Saloniky. V Grécku sa mnohí príslušníci rodiny stali prominentnými sionistickými vodcami, aktívnymi v lokálnom i celoštátnom meradle v politickom, ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote. Mnohí príslušníci tejto rodiny sú dodnes aktívnymi sionistami vo svete.

Sarkózyho starý otec Áron Malláh, zvaný Beniko, sa narodil v roku 1890. Jeho strýc Moše bol známym rabínom a oddaným sionistom, ktorý v roku 1898 vydával "El Avenir", vtedy popredné noviny sionistického celoštátneho hnutia v Grécku. Jeho bratanec Ašer bol v Grécku senátorom a v roku 1912 pomohol pri založení Technion - elitnej technologickej univerzity v izraelskej Hajfe. V roku 1919 ho zvolili za prezidenta sionistického hnutia v Grécku a viedol ho potom niekoľko rokov. V 30-tych rokoch pomáhal židom utekať do Izraela ai sám tam v roku 1934 emigroval.

V roku 1917 zničil veľkú časť Saloniky požiar a poškodil aj majetok rodiny Malláh. Potom grécka vláda vyvlastnila mnohým židovským rodinám majetok, vrátane ich rodiny. Židovská populácia z Grécka hromadne emigrovala a rodina Malláh emigrovala zo Saloniky do Francúzska, Ameriky a Izraela. Sarkózyho starý otec Beniko emigroval aj s matkou do Francúzska. Tam potom prestúpil na katolícku vieru a zmenil si menona Benedikt, aby sa mohol oženiť s francúzskym katolíckym dievčaťom Adéle Bouviérovou.

Adéle a Benedikt mali dve dcéry Susanne a Andrée. I keď Benedikt sa plne integroval do francúzskej spoločnosti, udržiaval blízke vzťahy so svojou židovskou rodinou a mal blízko k svojmu pôvodu a kultúre. Vediac, že ho pokrvne stále pokladajú za žida, počas II. svetovej vojny sa s rodinou ukrýval v Marcillac laCroisille v západnom Francúzsku. Počas holokaustu mnohých z Malláhovcov, ktorí zostali v Salonike alebo žili vo Francúzsku, deportovali do koncentračných táborov. Nacisti usmrtili celkovo 57 členov tejto rodiny.

V roku 1950 sa Benediktova dcéra Andrée vydala za Pála Nagya Bočkaya Sarkózyho, potomka maďarskej aristokratickej rodiny. Mali troch synov - Guilaumea, Nicolasa a Francoisa. Ale manželstvo sa postupne rozpadlo a v roku 1960 sa rozviedli, takže Andrée vychovávala svojich synov sama, spolu so starým otcom Benediktom. Zvlášť Nicolas mal vraj k nemu veľmi blízko; bol mu akoby otcom. Sarkózy vo svojom životopise píše, že starého otca zbožňoval a celé hodiny načúval jeho historkám o nacistickej okupácii, o "Makís" (francúzski povstalci proti nemeckej okupácii), o De Gaulleovi a D-dni a Benedikt mu takisto vštepoval svoje politické presvedčenie.

...Zatiaľ je priskoro hovoriť, ale dá sa predpokladať, že Sarkózy, ktorému sa často posmievajú, že je "priateľ Američanov" a vinia ho, že má "ultra-liberálny" svetonáhľad, sa zrejme väčšmi prikloní k atlantickej politike.

A zrejme možno naisto očakávať zmenu na sýrskom a libanonskom fronte. Nový francúzsky prezident nemá s Libanonom také priateľské vzťahy ako jeho predchodca a navyše, ako minister vnútra vyvíjal snahu o bližšie vzťahy medzi Francúzskom a Sýriou. Sarkózy teda možno bude vyvíjať nátlak na Izrael, aby sa stiahol z Golanských výšin výmenou za mierovú zmluvu s Assádom.

Ale i keď ho možno rodinné korene samotné nepritiahnu bližšie k Izraelu, Sarkózy vo funkcii ministra vnútra veril v podobnú politiku ako bývalý izraelský premiér Benjamín Netanyahu. Keď sa Netanayhu opäť vráti do poprednej izraelskej funkcie, bude zaujímavé pozorovať, či osobná dynamika medzi nimi povedie k čerstvému začiatku pre Izrael a Francúzsko a ku konštruktívnejšej roli Európy v tejto oblasti.

_____________________________________________

(krátené)
Raanan Eliaz, European Jewish Press
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=6541
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=6525
http://www.voltairenet.org/article146495.html