Monštrum, Moloch, Mýtus – náš obraz Číny
Davy expertov na Čínu nás už týždne poučujú nabubrelými eposmi o hrozbách, ktoré nám hrozia z Ríše stredu. Čoskoro budú Číňania ovládať svet – svetový trh už údajne ovládajú. Ukazovák sa kníše: Čína sa nestará o ľudské práva! Čína odoberá práva pracujúcemu obyvateľstvu! Ak by to bola pravda, brali by si len k srdcu príklad zo západných industriálnych krajín. Pot, krv a slzy tiekli v histórii, počas industrializácie Európy potokmi. Skoro toľko, ako počas jej koloniálnej histórie.

Zvláštny strach by sme mali mať pred budúcim bohatstvom Číňanov. Niektorým škrabákom  sa nadúva hrebienok: kto, prosím pekne Vám dovolil, stavať také mega-mestá, také vysokorýchlostné cesty a ešte aj jazdiť autom, ako my? Samozrejme nikto. Číňania urobili to, čo považovali za potrebné, bez toho, aby sa niekoho dlho pýtali.

Bezpochyby, Čína sa nás týka – odkedy máme históriu sveta v modernom slova zmysle. Čo by sme mali od rozmachu v tejto krajine očakávať? Ešte stále je príjem na hlavu v USA 30 krát vyšší, ako v Ľudovej republike. Podľa tejto mierky je Čína skôr jašterička ako drak: 109 miesto na rebríčku MMF. Isto, Číňania majú imponujúce prírastky – okolo 10%, ale chudobné a najchudobnejšie krajiny vykazujú podstatne vyššie kvóty, napríklad Angola. A pre masu Číňanov je životný štandard naďalej nízky, ďaleko vzdialený od západnej samozrejmosti. V najväčšom rozvojovom priestore zeme to bude ešte istý čas tak.

Čína zostáva mimo pobrežných zón aj naďalej typickou agrárnou krajinou s poľnohospodárstvom, ktoré sa málo hodí k industrializácii. Len v niektorých regiónoch sa s razantným tempom etablovali branže svetových značiek. Regionálne rozdiely pre Ríšu stredu sú omnoho viacej závažnejšie, ako pre EU 27-čky. Čínska exportná ekonómia prekvitá a rapídne rastie. Ale má iný charakter, ako tá u majstra sveta Nemecka. Čiastočne sa jedná o lacné masové produkty, ktoré sa vyrábajú v manufaktúrach najlacnejšími, presnejšie povedané: extrémne vykorisťovanými pracovnými silami. Ako v mexických Maquilladoras majú Číňania transnacionálne obchodné reťazce, ku ktorým napríklad patrí príslušenstvo k obuvi Nike, alebo tričkám len zriedka pod kontrolou (ak, tak potom v Ázii). Zahraničné koncerny, predovšetkým severo-americké a nemecké sú tie, ktoré robia čínske exportné obchody a  inkasujú levie podiely na ziskoch. Či sa to Nemcom páči, alebo nie – v čínskej obchodnej ofenzíve sa stretávajú z väčšej časti sami so sebou. Kto vie, akými prostriedkami (západo)nemecký exportný priemysel prevalcoval naplocho svojich európskych susedov, tomu to môže byť už čudné, keď tento istý priemysel len čínsky vyzdobený vpadne na nemecký trh.

A ešte niečo, hoci čínska centrálna banka drží najväčšie dolárové rezervy sveta, nevystúpila Čína na pána finančných trhov, ani v Ázii. Isto sa pokúšajú Číňania za svoje doláre nakupovať v USA a inde, čo je dobré a drahé – aj podnikateľské podiely. Zároveň je to finančná moc Číňanov, ktorá opakovane stále znova stabilizuje extrémne labilný svetový menový systém a zo všetkých škár vŕzgajúcu "finančnú architektúru" západného sveta, tým, že kompenzujú štátny dlh USA.

Samozrejme investuje Čína s týmto potenciálom v chrbte do rozvojových a prahových krajín a sleduje pritom svoje záujmy, či sa to USA, alebo EÚ páči, alebo nie. Preto je Čína rivalom, ale ešte dlho nie svetovou mocnosťou. Pretože v dohľadnej dobe bude existovať stále ten dualizmus, kedy sa Ľudová republika v niektorých regiónoch rozvíja na vysokovyvinutý priemyselný štát, na väčšine území však zostáva rozvojovou krajinou.

Samozrejme táto (malá) atómová mocnosť Čína modernizuje svoje ozbrojené sily, ale sleduje svoje zahraničnopolitické ciele s odhadom. Už desaťročia neexistuje žiadny svetový konflikt, kde by Čína prilievala olej do ohňa. Pre jej démonizáciu neexistujú preto racionálne dôvody. Svetové hospodárstvo a svetový mier je ohrozovaný z celkom inej strany.

Michael Krätke
Wer hat Angst vorm gelben Mann?
http://www.freitag.de/2008/33/08330101.php