Veľmoci, ktorým pripadlo spravovať svet, pretože sú hospodársky a vojensky silnejšie ako ostatný zvyšok sveta, v určitej etape začínajú chápať, že sa z tohto privilégia stáva danajský dar. Nemôžu totiž vojensky potlačiť odpor, ktorý sami rozpútali a ktorý sa odrazu obracia proti nim. I komunistický systém nebol schopný tento odpor potlačiť. A nebudú ho schopné potlačiť ani USA. Použili moslimský fundamentalizmus na rozklad sovietskeho impéria a Juhoslávie, no kinetická energia, ktorú pridelili vystrelenému náboju, spustila nekontrolovateľnú prestrelku.

Už roky varujem na tomto mieste, aby sme si my kresťania dávali veľký pozor na všetky okolnosti tzv. konfliktu civilizácií. Nerozpútali sme ho totiž my, ale sily, ktorým by sa páčilo, aby za ich záujmy proti sebe bojovali dve najväčšie monoteistické náboženstvá. Musíme vedieť, že nijaká lokálna vojna sa nedá uskutočniť bez vedomia veľmocí, ktoré si na menšom ihrisku skúšajú vlastné sily. Ani vojna Iraku s Kuvajtom nebola bez našepkávania zozadu, ani predtým iracko-iránsky konflikt, ani nijaký konflikt, ktorý môžeme pozorovať dnes už doslova v priamom prenose.

Ani obraz moslimského sveta, ktorý nám médiá denne ukazujú v najčiernejších farbách a moslimské náboženstvo ako militantné, sa nevymykajú z týchto zákerných praktík. Je to súčasť psychologickej predprípravy obyvateľstva na nového nepriateľa. Akoby ktosi vylepil popri cestách plagát s textom „hľadá sa nová ríša zla.“

Považujem za nebezpečné zvykať si na tzv. konflikt civilizácií ako na každodennosť, ako na bežný jav, ako na niečo, s čím sa jednoducho musíme zmieriť, lebo nám to bolo vnútené. Naopak, nazdávam sa, že nastal čas predísť tomuto konfliktu Ako? Nuž minimálne tak, že kresťanský politik nebude obhajcom pofidérnej novinárskej slobody a zastávať sa práva karikovať symboly príslušníkov iného náboženstva, lebo sám pociťuje ako urážku, keď sa hanobí kríž, tobôž Ježiš Kristus. Že nebude stavať jednosmerné mosty k jedinému náboženstvu, ale ku každému človeku, moslima nevynímajúc.

Už aj z vodovodného kohútika tečú podivné slová o tolerancii k sexuálnym menšinám ako schodík k rozvoju (pseudo)humanity. Zo schodíka sme však v tomto prípade urobili celé schodisko, keď neprirodzenosť povyšujeme na právo. A zatiaľ nie sme schopní študovať a pochopiť civilizáciu miliardy ľudí, ktorí sú zrkadlom nášho úpadku a nerobia nič iné, iba varujú nás samých, aby sme sa zamysleli, či tentoraz ríša zla nie je niekde celkom blízko alebo dokonca v nás samých.
_____________________________________________

Teodor Križka, Kultúra, 15. marca 2006, str. 1
krátené

Diskusia: