Len jedna otázka a množstvo možných odpovedí, ako tomu v takomto prípade vždy je. Pochopiteľne si pritom nemohli Talibanci samotní vystačiť bez pomocí "tretích". Len veľmi naivní ľudia si také niečo môžu myslieť.

Atentát z  27. apríla v Kábule bol ako kópia úspešného atentátu na egyptského prezidenta Anwara Sadata v novembri 1981. Rovnaký scenár. Miesto: vojenská prehliadka, vykonávatelia: extrémisti s radov nezmieriteľných protivníkov vlády. Existuje samozrejme  aj jedna afghánska vlastnosť.

Keď zazneli hymny a začali delostrelecké salvy bolo na zhromaždených strieľané nielen z ručných strelných zbraní, ale aj z mínometov. To je, ak chceme vec posudzovať, ťažká záležitosť. Aký kaliber aj granátomety mali, fakt ich výskytu v najprísnejšie zabezpečenej zóne vyvoláva u každého experta logicky určité pochybnosti, či je vláda skutočne silná a jej bezpečnostné sily  (aj keď tieto samozrejme neboli na atentáte zúčastnené) sú dostatočne kompetentné. O akej bezpečnosti možno vôbec hovoriť, keď je prezident za bieleho dňa – a bol to deň víťazstva afghánskeho ľudu v Džihade! – naraz zo všetkých strán odstreľovaný granátmi?

Aby sme to pochopili, kam môžu viesť stopy atentátu, musíme sa trochu rozpamätať na históriu. V Kábule je teraz každoročne, na 8. Saura (27. aprila) na počesť víťazstva Mudžahedínov v r. 1992, konaná vojenská prehliadka. 16. výročie víťazného Džihadu a pádu vlády Nadschi-bullaha zapadá časovo s 30. výročím inej udalosti, ktorá mala dosah pre celý Afghanistan. Reč je o tzv. Saur-revolúcii z r.1978.

Revolúcia 7. Saura (27.aprila) naviedla afghánsku históriu na menej pochopiteľné dráhy. Menej pochopiteľné aj dnes, 30 rokov potom. Doteraz sú o tom hádky, či to bolo bezpodmienečné zlo, alebo sa tak stalo aj na základe okolností. Veľa expertov, veľa názorov. Najrozšírenejšia verzia: Afghánska spoločnosť nebola pripravená na radikálne reformy, ktoré jej navrhovala Demokratická ľudová strana Afghanistanu (DVPA). Radikalizmus reforiem, ktoré v prvom rade nezohľadňovali tradície islamu, vyvolali zodpovedajúci odpor, ktorý sa nakoniec rozrástol na občiansku vojnu.

Už päť rokov po revolúcii sa presunul akcent z reforiem na politiku "národného zmierenia" : Od r.1987 platila za vyslovenú líniu DVPA. Po odchode sovietskych jednotiek vyzval Nadžibullah sedem vedúcich islamistických skupín na rokovania. Lenže ku "zmiereniu" nedošlo.

Nadžibullah odovzdal v r.1992 svoju moc Mudžahedínom. Práve potom vypukla v Afghanistane veľká občianská vojna. Najprv medzi siedmimi skupinami, ktorých členovia pri vyjasňovaní svojich vzťahov úplne zničili Kábul. 1994 sa objavila na politickej scéne nová sila, Taliban. V žiadnom prípade nie bez podpory obyvateľstva, ktoré bolo unavené z nekonečnej vojny, obsadil Taliban už  r.1996 Kábul a potom 90% celej krajiny. V hre bola budúcnosť Afghanistanu, ako suverénneho štátu.

Čo teda vadí Kábulu, aby dnes, ako by sme si mali myslieť, predstavuje konsenzus afghánskych elít, zabezpečiť nie požadovanú, ale patričnú stabilitu a bezpečnosť v krajine? Parlamentná opozícia, Zjednotený národný front, ktorý je zastúpený z väčšej časti Severnou alianciou, vyčíta vláde Hamida Karzaja nekompetentnú vnútornú politiku. Je to vina prezidenta a jeho tímu, že do najvyšších kruhov štátu a bezpečnostných služieb vnikli vláde nepriatelské elementy, ktoré prispeli k organizácii teroristických aktov. Hamid Karzai zo svoje strany reagoval ostro na ním nepovolené rokovania s Talibanom a Hekmatiyarom, ktoré viedli zástupcovia Severnej aliancie Burhanuddin Rabbani a Marschall Fahim.

Podobná situácia vzájomnej nedôvery, zároveň prevzatá z časov Saur-revolúcie, keď sa obe krídla vládnej strany DVPA, Khalq a Parcham, hádali o moc. Stará nemoc. Vzniká dojem, že na Karzaa pri prehliadke strieľala história, z ktorej sa jej žiaci ničomu nepriučili.

Konfrontácia medzi Karzaiom a Severnou alianciou je stále citeľná, aj keď sa oficiálny Kábul snaží, nehýbať s touto témou, bolestivou pre tieto kruhy. Karzai mal svojho času mnoho otázok na orgány národnej bezpečnosti v Kábule, v ktorých má najväčšie zastúpenie práve Severná aliancia. Ako sa mohli vynoriť granátomety v okrese hlavného mesta, ktorý je prešpikovaný spolupracovníkmi vnútra a bezpečnostných úradov a v ktorom je každý cudzí hneď rozpoznaný?

Zodpovednosť za odstreľovanie vojenskej prehliadky v Kábule vzala na seba Islamistická strana Afghanistanu IPA Gulbuddina Hekmatiyara, hoci naskôr sa hlásilo, že za tým trčí Taliban. Je mimoriadne pohodlné, pripísať Talibanu všetko negatívne, čo sa v Afghanistane stane, pretože sa "odhalenie" iného vnútorného nepriateľa nehodí do hlavného scenára "postupnej stabilizácie" v Afghanistane. Pozoruhodné je, že tak IPA, ako aj Taliban svoju zodpovednosť nepopreli.

Autor: Pjotr Gončarov  
Wer schoss auf Hamid Karzai? 
http://www.uni-kassel.de/fb5/frieden/regionen/Afghanistan/attentat.html