15.12.2009

 
Premena sovietskej vládnucej elity  
Budúci historici prezradia, akým spôsobom sa z komunistických predstaviteľov a ideológov stali zrazu aktivisti medzinárodného slobodomurárstva.  Berúc do úvahy ich pochybné charakterové vlastnosti - nedostatok chrbtovej kosti, chtivosť, patologický
kariérizmus, zradnosť - ľahko môžeme vyvodiť, že ich buď podplatili alebo vydierali.  Tento mechanizmus integrovali do systému administratívy Komunistickej strany, ktorá pôvodne fungovala ako tajná mocenská štruktúra totálnej kontroly a vplyvu na princípe slobodomurárskeho rádu.  

Systém administratívy Komunistickej strany bol čisto nástrojom moci, nezávislej od obyvateľstva, niekedy dokonca stojacej priamo proti nemu.  Tá nezávislosť umožňovala hocijakú zmenu v politike štátu a pritom jej činiteľov oslobodzovala od zodpovednosti.  Počas 70-tich rokov sovietskej vlády brali do Komunistickej strany osoby z okraja spoločnosti s najhoršími charakteristikami.  Išlo o osoby, neschopné žiť podľa normálnych ľudských zákonov a hotové dopúšťať sa hocijakého zla, aby uspokojili osobné záujmy.  A počas perestrojky sa tento systém komunistickej administratívy nestratil - naopak; mutoval (takmer s tým istým obsadením) do dvoch
navzájom úzko prepojených štruktúr tajnej moci - medzinárodnej slobodomurárskej a mafiánsko-podnikateľskej. 

Tieto dve štruktúry aj teraz naplno kontrolujú ruské vedenie. 
Správa, že Gorbačov je slobodomurár, sa po prvý raz objavila v nemeckom časopise"Meer Licht" vo februári 1988 a v decembri 1989 v newyorskom týždenníku "New Russian Word".  Ten druhý uverejnil fotografiu Gorbačova a Busha, ako robia typické slobodomurárske gestá. 

Gorbačovovým sprostredkovateľom so slobodomurárskou svetovou
vládou bol George Soroš - finančník a agent izraelských tajných služieb.  Ten v roku 1987 založil v Moskve Sorošov fond.  V 90-tych rokoch sponzoroval projekt "500 dní", ktorý zruinoval sovietsku ekonomiku.  Takisto sponzoroval výchovu nových špecialistov pre "nezávislé médiá".  Rozpútal boj proti ruskému národnému hnutiu.  A
neskôr sme sa dozvedeli, že Sorošov fond bol organizáciou, za ktorou sa skrývala podvratná činnosť CIA v Rusku.  

Gorbačov sa v roku 1989 pridal k Trilaterálnej komisii.  Stretnutie s hlavnými architektami perestrojky sa uskutočnilo v Moskve.  Tými boli David Rockefeller (za Radu zahraničných vzťahov), Henry Kissinger (za B`nai-Brith), Giscard d`Estein a iní.  Za ruskú stranu sa zúčastnili Gorbačov, Jakovlev, Ševardnadze (vtedajší sovietsky premiér), Primakov (premiér v rokoch 1997 - 1998) a iní.  Výsledky
stretnutia neboli hneď očividné, ale ukázali sa koncom toho roka počas Gorbačovovho stretnutia s Bushom na Malte.  Mnohí experti sa nazdávajú, že práve tie hlavné rozhodnutia boli pre Sovietsky zväz osudové a viedli ku kataklizme vo Východnej Európe.  To bol míľnik vo vzťahoch medzi svetovou elitou a sovietskym vedením, ktoré súhlasilo, že zradí vlastnú krajinu.  

Prvou slobodomurárskou štruktúrou v Rusku bola židovská slobodomurárska lóža B`nai-Brith.  Gorbačov sa zúčastnil jej slávnostného otvorenia.  Tá má vetvy aj v iných ruských mestách. 
Sorošov fond sa medzitým tiež rozmohol.  Soroš sponzoroval mnohé anti-ruské denníky a časopisy.  Aj ruské vedy infiltrovali a podkopali ich.  V roku 1995 založili ďalšiu Sorošovu organizáciu - "Otvorená spoločnosť".  Jej účelom je kultivovať sociálne vedomie v zmysle západného a trénovať ľudí na poli vzdelávania, kultúry a umenia.  Do myslí ruského obyvateľstva implantujú ideu, že západná kultúra je nadradená. 

Vnucujú tradičné západné hodnoty - kult násilia, neresť, honbu za peniazmi, rozptýlenie.  Suma, akú vydelili cez Sorošov fond v úmysle podkopať Rusko, predstavuje vyše 100 miliónov dolárov.  
Puč v auguste 1991 pomohol svetovej elite dosiahnuť svoje ciele.  Organizácie, poskytujúce rúško zahraničným agentom vplyvu, si v Jelcinovom režime udržiavali svoju štruktúru a stali sa jeho dôležitou súčasťou.  Vypracovávali pre nového prezidenta program aktivít a poskytovali mu poradcov.  V Spojených štátoch založili legálnu vetev tejto štruktúry pod názvom "Ruský dom".

Na jej čele stál bývalý agent vplyvu E. Lozanský.  Ale všetky hlavné rozhodnutia robila CIA a, prirodzene, Ilumináti.  Jelcin, istý si svojím víťazstvom, ani neskrýval fakt, že spolupracuje s anti-ruskými organizáciami.  Americký prezident (slobodomurár) Bush st. hneď po prevrate povedal: "Jelcinovo víťazstvo je naše víťazstvo."  Vtedajší riaditeľ CIA (slobodomurár) R. Gates víťazoslávne mašíroval po Červenom námestí pre televíziu BBC.  Je očividné, že Jelcin bol len bábkou CIA.  Ale 16. novembra 1991 mu udelili hodnosť dôstojníka Rádu maltézskych rytierov.  Absolútne bez hanby sa ukazuje pred kamerami vo svojom kostýme.  

Rozmnoženie slobodomurárskych lóží v Rusku  
Odvtedy sa slobodomurárskym organizáciám v Rusku náramne darí.  Ich členovia sa voľne pohybujú po krajine, poriadajú akcie a zakladajú nové odnože. Nové ruské slobodomurárstvo si osvojilo moderné princípy formovania a rozvoja.  Mnohí politici, podnikatelia, slobodní umelci, ktorí sa stali slobodomurármi, sa teraz dožadujú väčších slobôd pre svoje aktivity.  Rozširujú hranice tradičných lóží
a vytvárajú dynamické organizácie už bez rituálu, nazývané "biele
slobodomurárstvo".  Majú tie isté ciele, ale reprezentuje ich škála klubov, fondov, výborov a komisií.  Niektoré ako rúško používajú aj duchovne orientované organizácie.  

Prvou sloobodomurárskou organizáciou bola "Rotary International" (6. júna 1990).  Čoskoro nato vznikli odnože v mnohých ruských mestách.  Potom sa objavil Medzinárodný ruský klub (1992).  Jeho členovia boli v Jelcinovom tíme.  Rád orla založili v roku 1993.  Tam patria "tí najlepší", ktorí vytvárajú sieť elitných spojív, aby mohli realizovať ekonomické a politické ciele.  Členovia tohto rádu majú
k dispozícii špeciálne úverové karty, aby mohli hradiť obapolné náklady.  Tie karty sú znakom elity.  

Týchto svojich ruských bratov pozorne sledujú ich západní šéfovia, ktorých primárnou starosťou je vychovávať nových predstaviteľov v politike a v ekonomike.  Na vyhľadávanie verných a schopných používajú nielen svoje kluby, fondy a komisie, ale aj politické strany, hotové slúžiť ich cieľom.  Koncom roku 1993 založili dve nové
politické strany. 

Prvou je "Ruská možnosť" (v skutočnosti však jedinou jej možnosťou je slobodomurárska svetová elita).  Druhú nazvali "Jabloko".  Obe
sponzorovali šéfovia na Západe."Ruská možnosť" vo voľbách 1996 zlyhala, a tak sa Západ sústredil na "Jabloko".  Jej šéf G. Javlinský, ktorý slúžil Gorbačovovi i Jelcinovi, sa teraz uchádza o prezidentskú funkciu.  Jeho volebnú kampaň sponzoruje oligarch Gusinský, vice-prezident Rotary klubu v Moskve.  Niektoré americké filmové spoločnosti nakrútili dokumentárne filmny o živote tohto politického švindlera.  

Agenda, ktorú svetová elita vyhradila pre nových ruských predstaviteľov, ich veľmi zamestnáva.  Tí neprestanú, kým Rusko nerozdelia do niekoľkých malých štátov a isté územia nepridelia súsedným krajinám ako Fínsko, Litva a Japonsko.  Najväčšiu časť
Sibíre si prisvoja Spojené štáty americké.  Svetová elita dokonca zvažovala aj možnosť obsadiť Rusko, aby mala kontrolu nad jeho jadrovým arzenálom.   V roku 1992 pod patronátom Európskej rady a jej generálnej tajomníčky Catherine Lalumiére usporiadali koloqium pod názvom "Sociálne práva európskych občanov".  Išlo o vyložene slobodomurárske podujatie, ktorého cieľom bolo zjednotiť sloobodomurárov Európy. 

Zúčastnili sa ho zástupcovia lóží z Francúzska, Talianska, Španielska, Grécka a Turecka.  Rusko reprezentoval A. Sobčak (starosta St. Petersburgu), A. Gračev (bývalý Gorbačovov poradca), A. Gelman (šéfredaktor popredného ruského denníka) a V. Kolossov (Jelcinov asistent).  O rok nato sa uskutočnila ďalšia konferencia, ktorej výsledkom bolo založenie spoločnej slobodomurárskej organizácie"Veľká Európa".  Tá teraz riadi všetky hlavné európske lóže.  K plánom Veľkej Európy patrí vytvorenie jedinej európskej vlády, jednotnej energetickej komunity (samotná
Európa nemá dostatok prírodných zdrojov a Rusko by jej mohlo dodávať lacné suroviny - a presne to sa deje posledných 18 rokov), liberálnych trhových zón (čo bude značiť dodávky druhotriednych lacných európskych výrobkov - keďže v Rusku neexistuje účinná kontrola kvality).  

"Veľká Európa" hotoví pre Rusko v geopolitike veľmi žalostnú rolu tým, že ju stavia proti Ázii.  Podpísali vzájomný bezpečnostný pakt (okrem Západnej Európy sú signatármi aj Spojené štáty a Kanada).  Západ, využívajúc zemepisnú polohu Ruska, bude ten pakt využívať ako nástroj na zastrašovanie Východu.  (Pozn. redaktora: Nezdá sa, že toto by sa dialo.  Táto kniha vyšla v roku 1996.) Aby svetová elita mohla realizovať plány "Veľkej Európy", muselo by sa jej podariť dosiahnuť veľký prevrat v ruskej mysli.  Takže to v skutočnosti vlastyne značí utópiu.  Ale to sa len tak ľahko nepodarí odmietnuť.  

Slobodomurárstvo a CIA  
Stereotypy slobodomurárskej konšpirácie slúžili ako vzor pre mnohé tajné služby vo svete - predovšetkým CIA a Mossad.  Vytváranie siete spojencov a agentov vplyvu, vydieranie, podplácanie, zastrašovanie boli vždy bežnými metódami týchto dvoch inštitúcií so zhodnou povahou, v úsilí o vytvorenie nového svetového poriadku.   A. Dulles (riaditeľ CIA) sformuloval princíp aktivít CIA - 10 % normálnych aktivít (zbieranie a odovzdávanie dôvernej informácie) a 90 % podvratných aktivít.  Odborníci odhadujú, že z 29,1 miliardy dolárov, určených pre aktivity CIA v roku 1999, okolo 9 miliárd vydali na podvratnú činnosť v Rusku.  Časť z tých peňazí
použili na financovanie gangov v Čečni a v iných oblastiach Kaukazu a Strednej Ázie.

Aby podkopali ruské národné hnutie, Spojené štáty robia všemožné na posilnenie anti-ruských trendov v bývalých sovietskych republikách.  CIA vydáva na tieto účekly ročne jednu miliardu dolárov.  Zvláštnu pzoornosť venujú Bielorusku a Ukrajine.  S.
Brzezinski povedal: "Je veľmi dôležité, aby Ukrajina verne nasledeovala Západ.  V tomto smere sa budeme musieť snažiť o rozvoj vzájomných záujmov medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.  KeAď sa táto cesta zanedbá, Ukrajinu opäť zlákajú do aliancie s
Ruskom."  Nový svetový poriadok utvárajú v hegemónii Spojených štátov proti Rusku, na úkor Ruska a na odtrhnutých častiach Ruska.

Dr. Henry Makow, kanadský publicista židovského pôvodu  
"How the Ilumminati Took Back Russia "  
zhrnutie knihy Olega Platonova: "Russia`s Crown of Thorns - Secret History of Freemansonry (741 - 1996)", vydanej v roku 1996 (Soňa, Moskva)  
http://www.henrymakow.com/oleg_platonovs_freemasonry_in.html

Súvisiace:
Kto zápasí o kontrolu nad Ruskom I. časť
Kto zápasí o kontrolu nad Ruskom II. časť
Kto zápasí o kontrolu nad Ruskom III. časť
Agenti vlivu