Profesor McDonald starostlivo preskúmal
jednu z najkontroverznejších téz: určité intelektuálne hnutia 20.
storočia, ktoré boli založené a vedené Židmi, zmenili európske spoločnosti
základným a hlbokým spôsobom a zničili sebadôveru západného človeka.
Tvrdí, že tieto hnutia, vedome či nevedome, boli založené za účelom
dosiahnutia židovských záujmov a verejnosti boli prezentované ako
univerzálne dobré.
Zdôrazňuje, že zvyšujúci sa vplyv týchto myšlienok má hlboké politické
a sociálne následky, ktoré síce pomohli Židom, na kresťanské a iné
spoločnosti však mali katastrofálne následky.
Culture of Critique je posledným dielom
McDonaldovho masívneho trojzväzku štúdia Židov a ich úlohy v dejinách.
Predchádzajúce sú A People that Shall Dwell Alone a Discontents.
Uvádza v nich zo sociobiologickej perspektívy fakt, že judaizmus
je stratégia na prežitie, ktorá pomohla Židom súperiť s inými etnickými
skupinami. Profesor McDonald je psychológom na kalifornskej univerzite
a v prvom zväzku vysvetľuje a opisuje Židov ako ľudí so silným zmyslom
pre vlastnú jedinečnosť, ktorý ich drží sociálne a geneticky oddelených
od ostatných.
Druhý zväzok nazerá do dejín židovsko - kresťanských vzťahov a nachádza
príčiny antisemitizmu, ktorý pochádza takmer vždy z ich komerčnej
a intelektuálnej dominácie nad nežidovskými spoločnosťami a ich
odmietanie asimilácie.
Intelektuálnymi hnutiami, ktoré sú
diskutované v treťom zväzku sú marxizmus, Freudova psychoanalýza,
Franfurktská škola /FŠ/ sociológie a Boaská antropológia. Z rasovej
perspektívy za možno najrelevantnejšie považovať jeho zdôraznenie
úlohy Židov v podpore multikulturalizmu a emigrácie z krajín tretieho
sveta.
Tvrdí, že Židia propagovali tieto hnutia vo svojom vlastnom záujme
napriek tomu, že sa snažili vzbudiť dojem, že to v ich záujme nebolo.
Práve preto je jedným z najvážnejších obvinení prof. McDonalda nie
obvinenie Židov z etnocentrizmu, ale obvinenie z nečestnosti. Kým
tvrdia, že pracujú pre dobro ľudí, pracujú v mene vlastného dobra
a vlastných záujmov. Propagovaním bratstva a tolerancie s menšinami
sa pokúšajú oslabiť etnickú súdržnosť majoritnej spoločnosti. Medzi
sebou si udržiavajú presne rovnaký druh skupinovej solidarity, ktorý
odcudzujú ako nemorálny u ostatných.
Oslavovanie rozmanitosti
Profesor McDonald tvrdí, že jednou
z najúčinnejších ciest, vďaka ktorej Židia napredovali a podporovali
svoje záujmy je podpora pluralizmu a rozmanitosti - avšak len pre
iných.
Už od 19. storočia viedli hnutia, ktoré sa pokúšali zdiskreditovať
tradičné základy nežidovských spoločností ako vlastenectvo, rasovú
lojalitu, kresťanské základy morálky, sociálnu homogenitu a sexuálnu
zdržanlivosť. Zároveň vo vlastných komunitách podporovali presne
tie pravidlá, na ktoré útočili a ktoré odsudzovali v nežidovských
spoločnostiach.
Prečo je toto všetko v záujme Židov?
Pretože všeobecná skupinová lojalita, ktorá je pre Židov charakteristická
vzbudzuje oveľa menej pozornosti v spoločnosti, ktorá nemá kohézne
a kultúrne jadro. Židovské odhodlanie neasimilovať sa, ktorému vďačia
za svoje prežitie ako národa po tisíce rokov - aj bez vlasti - nevyhnutne
pritiahlo a vyprovokovalo nenávistné reakcie v rasovo homogénnych
krajinách. Práve preto je v ich záujme oslabiť identitu ktoréhokoľvek
národa, v ktorom žijú. Židovská identita môže prekvitať v bezpečí
len ak je naša identita oslabovaná.
Profesor McDonald cituje pozoruhodné
pasáže Charlesa Silbermana:
"Americkí Židia sú oddaní kultúrnej tolerancii kvôli svojej
viere - pevne zakotvenej v dejinách, že Židia sú bezpeční len v
spoločnosti, ktorá akceptuje široké spektrum názorov a správania,
ako aj rozmanitosť náboženských, etnických skupín. Je to práve táto
viera a nie schvaľovanie homosexuality, ktorá vedie značnú časť
Židov k tomu, aby podporili práva homosexuálov a liberálne stanoviská
k ostatným tzv. "sociálnym otázkam."
Vraví, že ak Židia tvrdia, že "v
rozmanitosti je naša sila", deje sa tak v záujme ich vlastných
cieľov, v záujme oslabovania homogenity spoločnosti, aby sa mohli
cítiť bezpečne. Svoju propagandu pritom podávajú spôsobom o ktorom
vedia, že ho nežidovské a kresťanské spoločnosti príjmu. Podobne,
ako to ukazuje Silbermanov citát, Židia podporujú niektoré úchylky
nie preto, lebo sa domnievajú, že sú pre krajinu dobré, ale preto,
lebo vedia že sú dobré pre nich.
Silberman ďalej poskytuje citát židovského
ekonóma, ktorý sa domnieval, že republikáni majú citlivejšie ekonomické
opatrenia, ale volil by aj tak demokratického kandidáta. Jeho dôvod?
"Radšej budem žiť v krajine, ktorá je spravovaná tvárami, ktoré
som videl na stretnutí demokratickej strany ako tých, ktoré som
videl na stretnutí strany republikánskej." Tento muž nedôveruje
bielym nežidom a volil rasovo miešanú stranu napriek tomu, že sa
domnieva, že jej ekonomické opatrenia boli zlé. Čo je dobré pre
Židov je dôležitejšie ako to, čo je dobré pre krajinu.
Earl Raab, bývalý prezident prevažne
židovskej Brandeis University vyjadruje podobné argumenty. Vyjadruje
spokojnosť s predpoveďou, že v strede tohto storočia sa bieli stanú
menšinou a píše: "Naklonili sme sa za bod, kde nacistická árijská
skupina už nebude môcť vládnuť v tejto krajine." Je pripravený
vytlačiť ľudí a kultúru, ktorá položila základy Ameriky v záujme
teoretického vzrastu protižidovského režimu. Raab vidí belochov
ako potencionálnych nacistov a je ochotný obetovať ich kultúrnu
a národnú kontinuitu za účelom zneškodnenia vymyslenej hrozby pre
Židov. Nad týmto sa akosi nikto nepozastaví, napriek tomu, že počty
belochov sa dramaticky znižujú na celom svete.
Profesor McDonald nachádza pôvod tejto
stratégie v niekoľkých zdrojoch. Je všeobecne známe, že židovský
nemecký imigrant Franz Boas /1858 - 1942/ takmer sám položil súčasné
základy chápania antropológie, čím ochudobnil vysvetlenie rozdielov
ľudského správania o biologické faktory. Prof. McDonald ukazuje,
že on a všetci jeho nasledovatelia, s výnimkou Margaret Meade a
Ruth Benedict, boli Židia so silnými židovskými identitami: "Židovská
identifikácia a nasledovanie židovských záujmov, hlavne v propagovaní
ideológie kultúrneho pluralizmu ako modelu pre západné spoločnosti
bola "neviditeľná téma" americkej antropológie.
Do roku 1915 Boas a jeho študenti
kontrolovali Americkú antropologickú asociáciu a do roku 1926 viedli
oddelenia antropológie na všetkých amerických univerzitách. Z tejto
pozície dominácie podporovali myšlienku, že rasa a biológia sú triviálnymi
záležitosťami a za všetko môže prostredie. Kompletne pretvorili
antropológiu tak, aby poskytovala intelektuálnu podporu otvorenej
imigrácii a integrácii. Položili základy názoru, že všetky rasy
majú rovnaký potenciál, že za zlyhanie černochov sú vinní belosi.
Zhrnutím Boaskej antropológie bolo tvrdenie, že prostredie je zodpovedné
za všetky ľudské rozdiely, každá nerovnosť môže byť odstránená zmenou
prostredia. Toto slúžilo ako ospravedlnenie ohromných a zbytočných
vládnych intervencií.
Celé hnutie "občianskych práv"
môže byť považované za prirodzený následok Boasovho myslenia. Keď
všetky rasy sú podobné, separácia je nemorálna. Farba pleti tiež
vyostrila povedomie belochov spôsobom, ktorý prebudí mnohých belochov
k poznaniu židovskej obmedzenosti. Bez vedenia Židov by neexistovala
NAACP / najväčšia černošská organizácia v USA /, ktorej prezidentmi
boli až do roku 1975 výlučne Židia. Profesor McDonald spomína príklad,
keď v roku 1917 navštívil ústredie NAACP čierny aktivista Marcus
Garvey a zúrivo kričal, že toto je predsa biela organizácia.
Úsilia Židov boli rozhodujúcimi pri
transformácii Ameriky po vzore "občianskych práv". Cituje
právnika Amerického židovského kongresu, ktorý tvrdí, že "mnohé
z týchto zákonov (občianskych opráv) boli písané v kanceláriách
židovských agentúr židovským personálom, prezentované židovskými
zákonodarcami a tlačené židovskými voličmi."
Úloha týchto antropológov bola kritizovať
všetko, čo sa týkalo západnej spoločnosti, zatiaľ čo oslavovali
všetko primitívne. Prof. McDonald poznamenáva, že Boaské portrétovanie
nezápadných národov naschvál ignorovalo barbarizmus a krutosť, čo
prispelo k presiaknutiu týchto ideí do západných spoločností.
Oslabenie sebadôvery západných spoločností a urobenie ich zraniteľnými
voči krajinám tretieho sveta považuje za schválny úmysel.
Dnes je táto dogma oslavovaná, Amerika sa musí otvoriť imigrácii,
pretože imigranti prinesú sem ducha a energiu, ktorú pôvodní obyvatelia
nemajú.
Autoritatívne osobnosti
K tomu, aby bolo možné americké a
európske spoločnosti otvoriť imigrácii, bolo nevyhnutné zdiskreditovať
rasovú solidaritu a vzťahy k tradíciám. Profesor McDonald tvrdí,
že toto bolo hlavným zámerom skupiny intelektuálov známych pod menom
Franfurktská škola. /FŠ/
To, čo je všeobecne známe ako Inštitút
sociálneho výskumu, ktorý bol založený vo Franfurkte a v dobe nacistov
zavretý, založil v časoch Weimara židovský milionár. Väčšina personálu
emigrovala do Spojených Štátov a Inštitút dostal nové meno UC Berkeley.
Organizácia bola vedená Maxom Horkheimerom a jeho najvplyvnejšími
členovia boli T.W. Adorno, Erich Fromm a Herbert Marcuse, všetci
Židia. Horkheimer nerobil žiadne tajnosti a otvorene prehlasoval
o aktivitách Inštitútu: "Výskum bude možné pretransformovať
priamo do propagandy."
Prof. McDonald venuje mnohé stránky
analýzam knihy Autoritatívna osobnosť, ktorú napísal Adorno a vyšla
v roku 1950. Bola súčasťou vydaní pod názvom Štúdia predsudkov,
ktoré vyprodukovala FŠ, včítane titulov ako Antisemitizmus a emocionálne
poruchy. Autoritatívna osobnosť bola veľmi vplyvnou knihou, pretože
Americký židovský výbor ju značne podporoval a židovskí vedci sa
hlásili k jej odkazu.
Účelom knihy je urobiť z akejkoľvek
skupinovej lojality znak psychickej choroby. Všetko od vlastenectva
až k náboženstvu a rodine, rase, lojalite sú znaky nebezpečnej a
defektnej "autoritatívnej osobnosti." Keďže vymedzenie
rozdielov medzi rôznymi skupinami je nezákonné, všetky skupinové
lojality, dokonca aj tie rodinné sú "predsudkami."
Profesor McDonald ďalej tvrdí, že
Židia prechovávajú presne rovnakú lojalitu, rešpekt k tradíciám
a rasové povedomie, akú u kresťanov Horkheimer a Adorno opisujú
ako mentálnu chorobu. Títo spisovatelia si adoptovali taktiku, ktorá
sa stala populárnou sovietskou taktikou proti disidentom. Ktokoľvek
koho politické názory sú iné bol duševne chorý. Ako profesor McDonald
vysvetľuje, FŠ nikdy nekritizovala alebo dokonca ani neopísala židovskú
skupinovú identitu - len kresťanskú alebo nežidovskú: "Správanie,
ktoré je u Židov vnímané ako vitálna evolučná stratégia, je u nežidov
považované za patologické..."
Podľa týchto židovských intelektuálov
bol antisemitizmus znak duševnej choroby: "Tvrdili, že kresťanské
popieranie a hlavne sexuálna zdržanlivosť spôsobovala nenávisť voči
Židom." FŠ bola nadšená psychoanalýzou podľa ktorej "oidipovská
ambivalencia voči otcovi a análno - sadistické vzťahy v rannom detstve
sú nezmeniteľné dedičstvo antisemitizmu."
K zosmiešňovaniu vlastenectva a rasovej
identity si FŠ pomohla glorifikáciou promiskuity a bohémskej chudoby.
Prof. McDonald považuje školu za značne vplyvnú: "Určite mnohé
centrálne názory úspešného hnutia 60 - tych rokov nachádza vyjadrenie
a pôvod v Autoritatívnej osobnosti, včítane rebelovania voči rodičom,
sexuálnej promiskuity, pohŕdania sociálnym štatútom, kresťanstvom
a vlastenectvom."
Francúzsky židovský "deštrukcionalista"
Jacques Derrida propagoval rovnaké myšlienky, aj keď neskôr, keď
písal: "Myšlienka za deštrukciou znamená zničenie silných štátov
silnou imigračnou politikou, zničenie rétoriky nacionalizmu, zničenie
politiky miesta, metafyziky rodnej krajiny a rodného jazyka...Je
to myšlienka odzbrojiť bomby...od myšlienky, že štáty si ich vybudovali,
aby sa bránili voči cudzincom, voči Židom, Arabom a imigrantom..."
Ako to vyjadril profesor McDonald : "Na najabstraktnejšom stupni
je základom tejto agendy ovplyvnenie európskych ľudí v Spojených
Štátoch, aby považovali záujem o svoj demografický a kultúrny vývin
ako iracionálny a patologický." Nemusíme dodávať, že tieto
snahy boli úspešné a ktokoľvek sa postaví proti vytláčaniu belochov
je pravidelne označovaný za rasistu alebo prinajmenšom netolerantného.
Irónia samozrejme profesorovi McDonaldovi neunikla: "Ideológia,
že etnocentrizmus je forma psychopatológie bola vyhlasovaná skupinou,
ktorá vo svojej dlhej histórii bola bezpochyby najetnocentrickejšou
spomedzi všetkých na Zemi."
Imigrácia
Profesor McDonald tvrdí, že pre Židov
je propagovanie otvorenej imigrácie úplne prirodzené. Prináša so
sebou "rozmanitosť", ktorú Židia obľubujú. Tvrdí, že Židia
sú jedinou skupinou, ktorá vždy bojovala za otvorenú imigráciu.
Niekoľko európskych etnických organizácií prišlo so sporadickým
úsilím uľahčenia imigrácie pre vlastných ľudí, vždy to boli však
len Židia, ktorí podporovali otvorenie hraníc pre všetkých. Akékoľvek
zrážky a nedorozumenia, ktoré medzi nimi občas mohli nastať, Židia
každého politického smeru sa však zhodli a podporovali vysokú emigráciu.
Israel Zangwill, autor známej hry
z roku 1908 The Melting Pot, zastával názor, že "existuje len
jeden spôsob ako udržať svetový mier a to je absolútne zrušenie
pasov, víz , hraníc, colníc..." Napriek tomu bol oddaným sionistom
a zavrhoval miešané manželstvá Židov.
Napriek tomu, že Socha slobody, pod
správnym názvom Socha osvetľujúca svet, bol dar Spojeným štátom
od Francúzska ako príspevok americkým politickým tradíciám, básne
Židovky Emmy Lazarusovej pomohli zmeniť jej symbol niekoľko desaťročí
po jej skonštruovaní na symbol emigrácie.
Profesor McDonald objavil, že snahy
o "rozmanitosť" sú presadzované už dlho. V roku 1948 Americký
židovský výbor nútil kongres k tomu, aby uveril, že "amerikanizmus
je duša, ktorá víta fakt, že Amerika sa tradične otvorila ľuďom
všetkých rás, náboženstiev a národností." Samozrejme že žiadna
podobná tradícia v Amerike predtým neexistovala. V roku 1952 Americký
židovský kongres pri prerokúvaní otázky imigračnej politiky tvrdil,
že "naša národná skúsenosť bezpochyby potvrdila, že naša sila
spočíva v rozmanitosti nášho národa." Toto bolo tvrdené v čase,
kedy americké imigračné zákony udržiavali bielu väčšinu.
Často sa spomína fakt, že keď boli
v roku 1956 imigračné zákony stvorené, sotva ktosi vedel a určite
nikto nepredpovedal, že nový zákon zmení rasové zloženie krajiny.
Práve toto bolo cieľom židovských skupín od samého počiatku.
Profesor McDonald zistil, že Židia boli najväčšími podporovateľmi
imigrácie v Anglicku, Francúzsku a Kanade a židovské skupiny boli
najhlasnejšími oponentmi nezávislosti Quebecu. Austrálski Židia
viedli úsilia za odstránenie "bielej Austrálie." Austrálsky
židovský demokrat tvrdí, že : "Posilnenie multikulturálnej
Austrálie je zároveň naším najefektívnejším pravidlom proti antisemitizmu.
V deň, keď Austrália bude mať čínskeho guvernéra sa budem cítiť
bezpečne ako židovský Austrálčan." Rovnako ako Earl Raab napísal
o Spojených štátoch, tento austrálsky Žid je pripravený obetovať
tradičnú kultúru ľudí a ich identitu za židovské záujmy. Nebolo
by prekvapujúce, ak by takto otvorene vyjadrený cieľ nemal opačný
efekt a nezvýšil protižidovské nálady.
Židia a ľavica
Je všeobecne známe, že Židia sú tradične
spájaní s ľavicou a profesor McDonald tento jav na stránkach svojej
knihy vysvetľuje. Historicky je pochopiteľné, že Židia podporovali
hnutia, ktoré chceli prevrátiť existujúci systém. Po emancipácii
sa stretli s odporom zo strany nežidovskej elity, ktorá nechcela
prenechať priestor konkurencii a ľahko sa teda stali revolucionármi.
Židovská oddanosť ľavicovým otázkam
bola však často motivovaná nádejou, že komunizmus by bol nástrojom
boja proti antisemitizmu a očakávania, že univerzálne sociálne riešenia
by boli ďalším spôsobom oslabenia nežidovskej lojality, ktorá by
mohla vyčleniť Židov. Odvolávanie sa na univerzálne ideológie je
spojené s implicitným chápaním, že židovský partikularizmus bude
výnimkou: "Akceptácia univerzálnej ideológie nežidmi by spôsobila
to, že by sa na Židov nehľadelo ako na rozdielnu sociálnu kategóriu
a zároveň by si mohli udržať silnú osobnú identitu."
Profesor McDonald tvrdí, že Židia
mali predovšetkým židovské príčiny pri podporovaní boľševickej revolúcie.
Cárske Rusko bolo notoricky známe vďaka svojim antisemitským pravidlám
a v ranných rokoch boli Rusko židovskou vysnívanou krajinou: skoncovalo
s antisemitizmom, pokúsilo sa vymazať kresťanstvo, vytvorilo príležitosti
pre individuálnych Židov a hlásalo "beztriednu" spoločnosť,
v ktorej by Židia nepriťahovali žiadne negatívne emócie. Navyše
odkedy marxizmus učil, že všetky konflikty boli ekonomické a nie
etnické, Židia verili, že to bola predzvesť ukončenia antisemitizmu.
Profesor McDonald zdôrazňuje, že napriek
tomu, že židovskí komunisti hlásali ateizmus so solidaritou k pracujúcej
triede, zároveň sa usilovali všemožne ochrániť židovskú identitu.
Lenin sám /mal židovského predka/ schválil pokračovanie výslovne
židovskej identity pod komunizmom a v roku 1946 Komunistická strana
Spojených štátov hlasovala za rezolúciu, ktorá mala podporovať židovstvo
v komunistických krajinách. Napriek tomu, že komunizmus mal byť
bez hraníc a náboženstva, Židia si boli istí, že pre ich skupinovú
identitu sa v ňom miesto nájde. Profesor McDonald píše, že napriek
tomu, že všetci mali byť bratmi "len veľmi málo židov stratilo
židovskú identitu v celej sovietskej ére."
Cituje ďalej príklad francúzskeho
komunistického vodcu Charlesa Pappoporta: "Židovskí ľudia sú
nositeľmi všetkých veľkých myšlienok zjednotenia a ľudskej spoločnosti
v dejinách...Zmiznutie židovských ľudí by znamenalo smrť ľudstva,
konečnú transformáciu človeka vo zviera."
Profesor McDonald zároveň ukazuje,
že Židia sa začali odťahovať od komunizmu len po tom, čo sa Stalin
ukázal byť antisemitom. Práve tak, ako boli Židia vedúcimi revolucionármi
v predrevolučnom antisemitskom Rusku, stali sa aj vedúcimi disidentmi
antisemitského Sovietskeho Zväzu. Podobný vzor je možné nájsť v
komunistických vládach východnej Európy, v ktorých značne dominovali
Židia. Väčšina vodcov poľskej komunistickej strany hovorila napríklad
jazykom jidiš. Po páde komunizmu prestali byť Poliakmi a emigrovali
do Izraela.
Profesor McDonald píše, že v krátkom
vládnutí komunistickej vlády Bélu Kunu v Maďarsku, až 95 % vodcov
boli Židia a v čase povstania v roku 1956 bol komunizmus tak blízko
spojený so Židmi, že povstanie malo takmer charakter pogrom. Tvrdí,
že tiež v Spojených štátoch bolo jadro komunistických študentov
za demokratickú spoločnosť /SDS/ hlavne židovské. Dominoval tu tiež
revolučný, ateistický a univerzalistický pohľad na svet, plne zlúčiteľný
so silnou židovskou identifikáciou. Profesor McDonald cituje štúdia
amerických ľavičiarov:
"Mnohí komunisti napríklad tvrdia, že by sa nikdy nemohli oženiť
s niekým, kto by nebol ľavičiar. Keď sa Židov opýtali, či by si
vzali za manželku nežidovku, zaváhali, boli prekvapení otázkou a
bolo im ťažké na ňu odpovedať. Nakoniec povedali, že svadbu so židovkou
vždy považovali za samozrejmú. Ich oddanosť ako Židov bola ďaleko
silnejšia ako oddanosť ľavici."
Profesor McDonald vraví, že mnohí
americkí Židia opustili komunizmus, keďže sa stával čoraz viac antisemitským.
Bývalý aktivista SDS hovoril bezpochyby za mnohých, keď tvrdil.
"Ak by som si mal vybrať medzi židovskou otázkou a progresívnou
anti-izraelskou SDS, vybral by som si židovskú. Keď sa postavia
barikády, budem bojovať ako Žid." Americký neokonzervativizmus
môže byť opísaný ako povrchový presun vonkajšej politiky, ktorý
prenecháva viac odhodlania nezmenenej židovskej identite. Preto
bývalí ľavičiari opustili ideológiu, ktorá sa otočila proti Izraelu
a zmenili americký konzervativizmus do iného hnutia, ktoré podporuje
Izrael. Neokonzervatívci podporujú tiež imigráciu a sú aktívni v
zničení bielej rasovej identity z hľadiska "rešpektovateľnej"
pravice.
Námietky
Existuje množstvo námietok na profesorove
McDonaldove tvrdenia. Prvou je, že sú postavené na predpoklade,
že Židia sú nečestní. Je vždy riskantné predpokladať, že rozumieme
motívom iných lepšie, než oni sami. Židia sa vždy považovali za
"svetlo národov", za "vyvolených ľudí". Dnes
to doznieva v echu židovského obrazu samých seba ako vylúčených
a utláčaných. Väčšinu toho, čo považovali za "sociálnu spravodlivosť"
malo výsledný efekt znevažovania tradícií nežidovských spoločností.
Znevažujú Židia tieto hodnoty úmyselne, alebo len "opravujú"
to, čo oni považujú za zlé?
Profesor McDonald pripúšťa, že veľa Židov je úprimných v ich podpore
liberálnych cieľov a svoje tvrdenie stupňuje "najlepší podvodníci
sú tí, ktorí podvedú samých seba." Inými slovami, mnohí Židia,
ktorí v skutočnosti pracujú za židovské záujmy najprv presvedčili
samých seba. Žid, ktorý chce, aby sa Amerika stala menej bielou,
musí najprv presvedčiť sám seba, že Amerika bude mať z multikulturálnej
spoločnosti prospech. Ak presvedčí sám seba, ľahšie a efektívnejšie
presvedčí aj ostatných.
Mnohí si nie sú ani sami vedomí rozsahu
a dôležitosti "židovstva" v dosahovaní svojich cieľov.
Cituje rabína Abraháma Joshuu Heschela, ktorý vášnivo podporil izraelskú
stranu vo vojne roku 1967: "Ani som nevedel akým som bol Židom:"
Je to zaujímavé počuť od muža, ktorého považovali za jedného z najväčších
židovských mysliteľov svojej doby. A či už to je dôležité pre ich
ciele alebo nie, Židia majú veľmi vyvinutý zmysel pre národ. Profesor
McDonald cituje teológa Eugena Borowitza, ktorý vraví že "väčšina
Židov je vybavená osobným zmyslovým zariadením typu "priateľ
či nepriateľ", ktoré dovolí odhaliť prítomnosť ďalšieho Žida
napriek silnému maskovaniu." Myslenie v intenciách "priateľ
či nepriateľ" tiež nie je zanedbateľné.
Profesor McDonald je preto veľmi skeptický
k židovským popieraniam: "Povrchné prehlásenia o nedostatku
židovskej identity môžu byť veľmi zavádzajúce." Poznamenáva
ďalej, že židovské publikácie píšu o židovskej moci a vplyve v Amerike
jazykom, ktorý by bol okamžite Židmi prehlásený za antisemitský
ak by ho použili nežidia." Súhlasí s Jozephom Sobranom, ktorý
tvrdí "chcú byť Židmi medzi sebou, nechcú však aby sa na nich
kresťania pozerali ako na Židov. Chcú nasledovať svoje vlastné rozdielne
záujmy, zatiaľ čo sa pretvarujú, že žiadne takéto záujmy nemajú..."
Profesor McDonald tvrdí, že úspech
hnutí, ktoré viedli Židia bol možný len vďaka tomu, že ich židovský
charakter bol skrytý. Ak by multikulturalizmus alebo masová emigrácia
bola podporovaná ortodoxnými Židmi v dlhých čiernych plášťoch, židovský
element by bol zrejmý. Naopak "židovská politická agenda nebola
aspektom teórie a teórie samé nemali zjavný židovský obsah."
Nežidovskí intelektuáli, ktorí nahliadli to týchto teórií ich preto
nespoznali a nevideli v nich aspekt židovsko - nežidovského súperenia
alebo súčasť špecifickej židovskej agendy."
Židia sa často pokúšali ukryť židovský charakter intelektuálnych
hnutí aj tým, že na viditeľné pozície najímali známych nežidov alebo
kresťanov. Táto taktika bola tak populárna v americkej komunistickej
strane, že nežidia ju často prekukli a stranu opustili.
Ako sa ale môžeme dozvedieť motív? Profesor McDonald vynašiel test
podľa ktorého "najlepším dôkazom zistenia, či ľudia nekonajú
v mene židovských cieľov je to, ak si vyberú taký politický názor,
ktorý evidentne neslúži židovským záujmom. V absencii jasne vnímaného
konfliktu so židovskými záujmami ostáva možným, že rôzne politické
možnosti medzi etnickými Židmi sú jedinými rozdielmi v taktike ako
najlepšie dosiahnuť židovské záujmy."
Tento štandard sa môže zdať prehnaný
- až kým ho neaplikujeme na biele spoločnosti. Imigrácia z krajín
tretieho sveta, afirmatívne akcie, antidiskriminačné zákony, nútená
integrácia - ani jedno určite nie je v záujme bielych, napriek tomu
je veľa bielych ľudí, ktorí toto podporujú, čo demonštruje fakt
ako niektorí bieli ľudia úplne opustili svoju rasovú identitu.
Profesor McDonald nakoniec načrtáva
možnosť, že niektorí Židia, vďaka storočia dlhému konfliktu s kresťanmi
a nežidmi, aktívne nenávidia nežidovské spoločnosti a vedome sa
usilujú o ich zničenie. "Základnou motiváciou židovských intelektuálov,
ktorí sa podieľali na sociálnej kritike bola jednoduchá nenávisť
k nežidovskej mocenskej štruktúre, ktorá bola vnímaná ako antisemitská."
Opisuje nemeckého židovského básnika Henricha Heina, ktorý "používal
svoje schopnosti, reputáciu a popularitu na zneváženie intelektuálnej
dôvery zriadenia."
Bez ohľadu na otázku motívu, je to
otázka čísel. Židia sú v USA malá menšina a tak isto i v mnohých
ďalších štátoch. Ako je možné, že sú zodpovední za tak dramatické
zmeny v intelektuálnej kultúre? Podľa profesora McDonalda vysvetlenie
spočíva v inteligencii, energii, oddanosti a spolupatričnosti Židov.
Pripisuje to tiež priemernému židovskému IQ - okolo 115, ktoré je
vyššie ako priemerné IQ u nežidov a tiež ich "ťažkej práci,
oddaniu, úsiliu zanechať na svete stopu a snaženiam vzrásť vo svete,
dosiahnuť ocenenie..." Verí tiež, že Židia spolupracovali medzi
sebou veľmi obetavo v každej otázke, ktorú považovali za nevyhnutnú
na prežitie: "Intelektuálne aktivita je ako každé iné ľudské
snaženie. Súdržné skupiny vyhrávajú nad individuálnymi stratégiami."
Poznamenáva, že v žiadnom období neexistoval tak veľký počet Američanov,
ktorý by podporoval nebielu imigráciu, je to kohézna odhodlaná menšina,
ktorá premohla neorganizovaný odpor väčšiny.
Profesor McDonald verí, že vďaka efektívnosti niektorých Židov nebolo
ani potrebné aby väčšina Židov aktívne podporovala proti - majoritné
hnutia. Židovské aktivity však boli stále rozhodujúce: "Židmi
dominované intelektuálne hnutia boli kritickým faktorom /nevyhnutnou
podmienkou/ na víťazstvo intelektuálnej ľavice v neskorom 20. storočí
v západných spoločnostiach." Cituje Waltera Kerra, ktorý tvrdí,
že "čo sa stalo po 2. sv. vojne je fakt, že americká citlivosť
a vnímavosť sa stala čiastočne židovskou, možno židovskou ako čokoľvek
iné...Vzdelaná americká myseľ začala do určitej miery myslieť židovsky."
Odhliadnuc od toho, či má profesor
McDonald pravdu alebo nie, stojí tu otázka, aký dopad má na nás
fakt, ak pravdu má? Jeho názory vrhajú svetlo na rýchlosť s akou
bieli ľudia strácajú vplyv. Len pred niekoľkými desaťročiami boli
bieli pyšnou rasou, hrdou na svoje výdobytky. Dnes ich počty miznú,
stávajú sa previnilcami, hanbiacimi sa za svoje dejiny, neistí ani
svojim právom na zem a krajinu, ktorú obývajú po stáročia. Je veľmi
vzácne vidieť úplné prevrátenie elementárnych konceptov v priebehu
jednej alebo dvoch generácií, tak, ako sa to stalo s náhľadom na
rasu.
Takáto rýchlosť nám napovedá, že sa deje čosi viac ako len kultúrne
zmeny.
http://www.heretical.com/miscellx/culturec.html
http://www.csulb.edu/~kmacd/review-AR.html
http://www.angryharry.com/revealing6.htm
http://www.solargeneral.com/jeff/primer/Jewish%20Involvement%20in%20Destroying%20White%20Racial%20Solidarity.html
http://www.csulb.edu/~kmacd/
Kevin McDonald je profesorom psychológie Kalifornskej štátnej univerzity
Prúdu