ProtiPrúdu
Nezávislý internetový spravodaj

V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným činom. G. Orwell  
www.prop.sk


Kultúra kritiky

Čiastočne krátené z recenzie Stanleyho Hornbecka

 

Profesor McDonald starostlivo preskúmal jednu z najkontroverznejších téz: určité intelektuálne hnutia 20. storočia, ktoré boli založené a vedené Židmi, zmenili európske spoločnosti základným a hlbokým spôsobom a zničili sebadôveru západného človeka. Tvrdí, že tieto hnutia, vedome či nevedome, boli založené za účelom dosiahnutia židovských záujmov a verejnosti boli prezentované ako univerzálne dobré.
Zdôrazňuje, že zvyšujúci sa vplyv týchto myšlienok má hlboké politické a sociálne následky, ktoré síce pomohli Židom, na kresťanské a iné spoločnosti však mali katastrofálne následky.

Culture of Critique je posledným dielom McDonaldovho masívneho trojzväzku štúdia Židov a ich úlohy v dejinách. Predchádzajúce sú A People that Shall Dwell Alone a Discontents. Uvádza v nich zo sociobiologickej perspektívy fakt, že judaizmus je stratégia na prežitie, ktorá pomohla Židom súperiť s inými etnickými skupinami. Profesor McDonald je psychológom na kalifornskej univerzite a v prvom zväzku vysvetľuje a opisuje Židov ako ľudí so silným zmyslom pre vlastnú jedinečnosť, ktorý ich drží sociálne a geneticky oddelených od ostatných.
Druhý zväzok nazerá do dejín židovsko - kresťanských vzťahov a nachádza príčiny antisemitizmu, ktorý pochádza takmer vždy z ich komerčnej a intelektuálnej dominácie nad nežidovskými spoločnosťami a ich odmietanie asimilácie.

Intelektuálnymi hnutiami, ktoré sú diskutované v treťom zväzku sú marxizmus, Freudova psychoanalýza, Franfurktská škola /FŠ/ sociológie a Boaská antropológia. Z rasovej perspektívy za možno najrelevantnejšie považovať jeho zdôraznenie úlohy Židov v podpore multikulturalizmu a emigrácie z krajín tretieho sveta.
Tvrdí, že Židia propagovali tieto hnutia vo svojom vlastnom záujme napriek tomu, že sa snažili vzbudiť dojem, že to v ich záujme nebolo. Práve preto je jedným z najvážnejších obvinení prof. McDonalda nie obvinenie Židov z etnocentrizmu, ale obvinenie z nečestnosti. Kým tvrdia, že pracujú pre dobro ľudí, pracujú v mene vlastného dobra a vlastných záujmov. Propagovaním bratstva a tolerancie s menšinami sa pokúšajú oslabiť etnickú súdržnosť majoritnej spoločnosti. Medzi sebou si udržiavajú presne rovnaký druh skupinovej solidarity, ktorý odcudzujú ako nemorálny u ostatných.


Oslavovanie rozmanitosti

Profesor McDonald tvrdí, že jednou z najúčinnejších ciest, vďaka ktorej Židia napredovali a podporovali svoje záujmy je podpora pluralizmu a rozmanitosti - avšak len pre iných.
Už od 19. storočia viedli hnutia, ktoré sa pokúšali zdiskreditovať tradičné základy nežidovských spoločností ako vlastenectvo, rasovú lojalitu, kresťanské základy morálky, sociálnu homogenitu a sexuálnu zdržanlivosť. Zároveň vo vlastných komunitách podporovali presne tie pravidlá, na ktoré útočili a ktoré odsudzovali v nežidovských spoločnostiach.

Prečo je toto všetko v záujme Židov? Pretože všeobecná skupinová lojalita, ktorá je pre Židov charakteristická vzbudzuje oveľa menej pozornosti v spoločnosti, ktorá nemá kohézne a kultúrne jadro. Židovské odhodlanie neasimilovať sa, ktorému vďačia za svoje prežitie ako národa po tisíce rokov - aj bez vlasti - nevyhnutne pritiahlo a vyprovokovalo nenávistné reakcie v rasovo homogénnych krajinách. Práve preto je v ich záujme oslabiť identitu ktoréhokoľvek národa, v ktorom žijú. Židovská identita môže prekvitať v bezpečí len ak je naša identita oslabovaná.

Profesor McDonald cituje pozoruhodné pasáže Charlesa Silbermana:
"Americkí Židia sú oddaní kultúrnej tolerancii kvôli svojej viere - pevne zakotvenej v dejinách, že Židia sú bezpeční len v spoločnosti, ktorá akceptuje široké spektrum názorov a správania, ako aj rozmanitosť náboženských, etnických skupín. Je to práve táto viera a nie schvaľovanie homosexuality, ktorá vedie značnú časť Židov k tomu, aby podporili práva homosexuálov a liberálne stanoviská k ostatným tzv. "sociálnym otázkam."

Vraví, že ak Židia tvrdia, že "v rozmanitosti je naša sila", deje sa tak v záujme ich vlastných cieľov, v záujme oslabovania homogenity spoločnosti, aby sa mohli cítiť bezpečne. Svoju propagandu pritom podávajú spôsobom o ktorom vedia, že ho nežidovské a kresťanské spoločnosti príjmu. Podobne, ako to ukazuje Silbermanov citát, Židia podporujú niektoré úchylky nie preto, lebo sa domnievajú, že sú pre krajinu dobré, ale preto, lebo vedia že sú dobré pre nich.

Silberman ďalej poskytuje citát židovského ekonóma, ktorý sa domnieval, že republikáni majú citlivejšie ekonomické opatrenia, ale volil by aj tak demokratického kandidáta. Jeho dôvod? "Radšej budem žiť v krajine, ktorá je spravovaná tvárami, ktoré som videl na stretnutí demokratickej strany ako tých, ktoré som videl na stretnutí strany republikánskej." Tento muž nedôveruje bielym nežidom a volil rasovo miešanú stranu napriek tomu, že sa domnieva, že jej ekonomické opatrenia boli zlé. Čo je dobré pre Židov je dôležitejšie ako to, čo je dobré pre krajinu.

Earl Raab, bývalý prezident prevažne židovskej Brandeis University vyjadruje podobné argumenty. Vyjadruje spokojnosť s predpoveďou, že v strede tohto storočia sa bieli stanú menšinou a píše: "Naklonili sme sa za bod, kde nacistická árijská skupina už nebude môcť vládnuť v tejto krajine." Je pripravený vytlačiť ľudí a kultúru, ktorá položila základy Ameriky v záujme teoretického vzrastu protižidovského režimu. Raab vidí belochov ako potencionálnych nacistov a je ochotný obetovať ich kultúrnu a národnú kontinuitu za účelom zneškodnenia vymyslenej hrozby pre Židov. Nad týmto sa akosi nikto nepozastaví, napriek tomu, že počty belochov sa dramaticky znižujú na celom svete.

Profesor McDonald nachádza pôvod tejto stratégie v niekoľkých zdrojoch. Je všeobecne známe, že židovský nemecký imigrant Franz Boas /1858 - 1942/ takmer sám položil súčasné základy chápania antropológie, čím ochudobnil vysvetlenie rozdielov ľudského správania o biologické faktory. Prof. McDonald ukazuje, že on a všetci jeho nasledovatelia, s výnimkou Margaret Meade a Ruth Benedict, boli Židia so silnými židovskými identitami: "Židovská identifikácia a nasledovanie židovských záujmov, hlavne v propagovaní ideológie kultúrneho pluralizmu ako modelu pre západné spoločnosti bola "neviditeľná téma" americkej antropológie.

Do roku 1915 Boas a jeho študenti kontrolovali Americkú antropologickú asociáciu a do roku 1926 viedli oddelenia antropológie na všetkých amerických univerzitách. Z tejto pozície dominácie podporovali myšlienku, že rasa a biológia sú triviálnymi záležitosťami a za všetko môže prostredie. Kompletne pretvorili antropológiu tak, aby poskytovala intelektuálnu podporu otvorenej imigrácii a integrácii. Položili základy názoru, že všetky rasy majú rovnaký potenciál, že za zlyhanie černochov sú vinní belosi. Zhrnutím Boaskej antropológie bolo tvrdenie, že prostredie je zodpovedné za všetky ľudské rozdiely, každá nerovnosť môže byť odstránená zmenou prostredia. Toto slúžilo ako ospravedlnenie ohromných a zbytočných vládnych intervencií.

Celé hnutie "občianskych práv" môže byť považované za prirodzený následok Boasovho myslenia. Keď všetky rasy sú podobné, separácia je nemorálna. Farba pleti tiež vyostrila povedomie belochov spôsobom, ktorý prebudí mnohých belochov k poznaniu židovskej obmedzenosti. Bez vedenia Židov by neexistovala NAACP / najväčšia černošská organizácia v USA /, ktorej prezidentmi boli až do roku 1975 výlučne Židia. Profesor McDonald spomína príklad, keď v roku 1917 navštívil ústredie NAACP čierny aktivista Marcus Garvey a zúrivo kričal, že toto je predsa biela organizácia.

Úsilia Židov boli rozhodujúcimi pri transformácii Ameriky po vzore "občianskych práv". Cituje právnika Amerického židovského kongresu, ktorý tvrdí, že "mnohé z týchto zákonov (občianskych opráv) boli písané v kanceláriách židovských agentúr židovským personálom, prezentované židovskými zákonodarcami a tlačené židovskými voličmi."

Úloha týchto antropológov bola kritizovať všetko, čo sa týkalo západnej spoločnosti, zatiaľ čo oslavovali všetko primitívne. Prof. McDonald poznamenáva, že Boaské portrétovanie nezápadných národov naschvál ignorovalo barbarizmus a krutosť, čo prispelo k presiaknutiu týchto ideí do západných spoločností.
Oslabenie sebadôvery západných spoločností a urobenie ich zraniteľnými voči krajinám tretieho sveta považuje za schválny úmysel.
Dnes je táto dogma oslavovaná, Amerika sa musí otvoriť imigrácii, pretože imigranti prinesú sem ducha a energiu, ktorú pôvodní obyvatelia nemajú.


Autoritatívne osobnosti

K tomu, aby bolo možné americké a európske spoločnosti otvoriť imigrácii, bolo nevyhnutné zdiskreditovať rasovú solidaritu a vzťahy k tradíciám. Profesor McDonald tvrdí, že toto bolo hlavným zámerom skupiny intelektuálov známych pod menom Franfurktská škola. /FŠ/

To, čo je všeobecne známe ako Inštitút sociálneho výskumu, ktorý bol založený vo Franfurkte a v dobe nacistov zavretý, založil v časoch Weimara židovský milionár. Väčšina personálu emigrovala do Spojených Štátov a Inštitút dostal nové meno UC Berkeley. Organizácia bola vedená Maxom Horkheimerom a jeho najvplyvnejšími členovia boli T.W. Adorno, Erich Fromm a Herbert Marcuse, všetci Židia. Horkheimer nerobil žiadne tajnosti a otvorene prehlasoval o aktivitách Inštitútu: "Výskum bude možné pretransformovať priamo do propagandy."

Prof. McDonald venuje mnohé stránky analýzam knihy Autoritatívna osobnosť, ktorú napísal Adorno a vyšla v roku 1950. Bola súčasťou vydaní pod názvom Štúdia predsudkov, ktoré vyprodukovala FŠ, včítane titulov ako Antisemitizmus a emocionálne poruchy. Autoritatívna osobnosť bola veľmi vplyvnou knihou, pretože Americký židovský výbor ju značne podporoval a židovskí vedci sa hlásili k jej odkazu.

Účelom knihy je urobiť z akejkoľvek skupinovej lojality znak psychickej choroby. Všetko od vlastenectva až k náboženstvu a rodine, rase, lojalite sú znaky nebezpečnej a defektnej "autoritatívnej osobnosti." Keďže vymedzenie rozdielov medzi rôznymi skupinami je nezákonné, všetky skupinové lojality, dokonca aj tie rodinné sú "predsudkami."

Profesor McDonald ďalej tvrdí, že Židia prechovávajú presne rovnakú lojalitu, rešpekt k tradíciám a rasové povedomie, akú u kresťanov Horkheimer a Adorno opisujú ako mentálnu chorobu. Títo spisovatelia si adoptovali taktiku, ktorá sa stala populárnou sovietskou taktikou proti disidentom. Ktokoľvek koho politické názory sú iné bol duševne chorý. Ako profesor McDonald vysvetľuje, FŠ nikdy nekritizovala alebo dokonca ani neopísala židovskú skupinovú identitu - len kresťanskú alebo nežidovskú: "Správanie, ktoré je u Židov vnímané ako vitálna evolučná stratégia, je u nežidov považované za patologické..."

Podľa týchto židovských intelektuálov bol antisemitizmus znak duševnej choroby: "Tvrdili, že kresťanské popieranie a hlavne sexuálna zdržanlivosť spôsobovala nenávisť voči Židom." FŠ bola nadšená psychoanalýzou podľa ktorej "oidipovská ambivalencia voči otcovi a análno - sadistické vzťahy v rannom detstve sú nezmeniteľné dedičstvo antisemitizmu."

K zosmiešňovaniu vlastenectva a rasovej identity si FŠ pomohla glorifikáciou promiskuity a bohémskej chudoby. Prof. McDonald považuje školu za značne vplyvnú: "Určite mnohé centrálne názory úspešného hnutia 60 - tych rokov nachádza vyjadrenie a pôvod v Autoritatívnej osobnosti, včítane rebelovania voči rodičom, sexuálnej promiskuity, pohŕdania sociálnym štatútom, kresťanstvom a vlastenectvom."

Francúzsky židovský "deštrukcionalista" Jacques Derrida propagoval rovnaké myšlienky, aj keď neskôr, keď písal: "Myšlienka za deštrukciou znamená zničenie silných štátov silnou imigračnou politikou, zničenie rétoriky nacionalizmu, zničenie politiky miesta, metafyziky rodnej krajiny a rodného jazyka...Je to myšlienka odzbrojiť bomby...od myšlienky, že štáty si ich vybudovali, aby sa bránili voči cudzincom, voči Židom, Arabom a imigrantom..."


Ako to vyjadril profesor McDonald : "Na najabstraktnejšom stupni je základom tejto agendy ovplyvnenie európskych ľudí v Spojených Štátoch, aby považovali záujem o svoj demografický a kultúrny vývin ako iracionálny a patologický." Nemusíme dodávať, že tieto snahy boli úspešné a ktokoľvek sa postaví proti vytláčaniu belochov je pravidelne označovaný za rasistu alebo prinajmenšom netolerantného. Irónia samozrejme profesorovi McDonaldovi neunikla: "Ideológia, že etnocentrizmus je forma psychopatológie bola vyhlasovaná skupinou, ktorá vo svojej dlhej histórii bola bezpochyby najetnocentrickejšou spomedzi všetkých na Zemi."

Imigrácia

Profesor McDonald tvrdí, že pre Židov je propagovanie otvorenej imigrácie úplne prirodzené. Prináša so sebou "rozmanitosť", ktorú Židia obľubujú. Tvrdí, že Židia sú jedinou skupinou, ktorá vždy bojovala za otvorenú imigráciu. Niekoľko európskych etnických organizácií prišlo so sporadickým úsilím uľahčenia imigrácie pre vlastných ľudí, vždy to boli však len Židia, ktorí podporovali otvorenie hraníc pre všetkých. Akékoľvek zrážky a nedorozumenia, ktoré medzi nimi občas mohli nastať, Židia každého politického smeru sa však zhodli a podporovali vysokú emigráciu.

Israel Zangwill, autor známej hry z roku 1908 The Melting Pot, zastával názor, že "existuje len jeden spôsob ako udržať svetový mier a to je absolútne zrušenie pasov, víz , hraníc, colníc..." Napriek tomu bol oddaným sionistom a zavrhoval miešané manželstvá Židov.

Napriek tomu, že Socha slobody, pod správnym názvom Socha osvetľujúca svet, bol dar Spojeným štátom od Francúzska ako príspevok americkým politickým tradíciám, básne Židovky Emmy Lazarusovej pomohli zmeniť jej symbol niekoľko desaťročí po jej skonštruovaní na symbol emigrácie.

Profesor McDonald objavil, že snahy o "rozmanitosť" sú presadzované už dlho. V roku 1948 Americký židovský výbor nútil kongres k tomu, aby uveril, že "amerikanizmus je duša, ktorá víta fakt, že Amerika sa tradične otvorila ľuďom všetkých rás, náboženstiev a národností." Samozrejme že žiadna podobná tradícia v Amerike predtým neexistovala. V roku 1952 Americký židovský kongres pri prerokúvaní otázky imigračnej politiky tvrdil, že "naša národná skúsenosť bezpochyby potvrdila, že naša sila spočíva v rozmanitosti nášho národa." Toto bolo tvrdené v čase, kedy americké imigračné zákony udržiavali bielu väčšinu.

Často sa spomína fakt, že keď boli v roku 1956 imigračné zákony stvorené, sotva ktosi vedel a určite nikto nepredpovedal, že nový zákon zmení rasové zloženie krajiny. Práve toto bolo cieľom židovských skupín od samého počiatku.
Profesor McDonald zistil, že Židia boli najväčšími podporovateľmi imigrácie v Anglicku, Francúzsku a Kanade a židovské skupiny boli najhlasnejšími oponentmi nezávislosti Quebecu. Austrálski Židia viedli úsilia za odstránenie "bielej Austrálie." Austrálsky židovský demokrat tvrdí, že : "Posilnenie multikulturálnej Austrálie je zároveň naším najefektívnejším pravidlom proti antisemitizmu. V deň, keď Austrália bude mať čínskeho guvernéra sa budem cítiť bezpečne ako židovský Austrálčan." Rovnako ako Earl Raab napísal o Spojených štátoch, tento austrálsky Žid je pripravený obetovať tradičnú kultúru ľudí a ich identitu za židovské záujmy. Nebolo by prekvapujúce, ak by takto otvorene vyjadrený cieľ nemal opačný efekt a nezvýšil protižidovské nálady.

Židia a ľavica

Je všeobecne známe, že Židia sú tradične spájaní s ľavicou a profesor McDonald tento jav na stránkach svojej knihy vysvetľuje. Historicky je pochopiteľné, že Židia podporovali hnutia, ktoré chceli prevrátiť existujúci systém. Po emancipácii sa stretli s odporom zo strany nežidovskej elity, ktorá nechcela prenechať priestor konkurencii a ľahko sa teda stali revolucionármi.

Židovská oddanosť ľavicovým otázkam bola však často motivovaná nádejou, že komunizmus by bol nástrojom boja proti antisemitizmu a očakávania, že univerzálne sociálne riešenia by boli ďalším spôsobom oslabenia nežidovskej lojality, ktorá by mohla vyčleniť Židov. Odvolávanie sa na univerzálne ideológie je spojené s implicitným chápaním, že židovský partikularizmus bude výnimkou: "Akceptácia univerzálnej ideológie nežidmi by spôsobila to, že by sa na Židov nehľadelo ako na rozdielnu sociálnu kategóriu a zároveň by si mohli udržať silnú osobnú identitu."

Profesor McDonald tvrdí, že Židia mali predovšetkým židovské príčiny pri podporovaní boľševickej revolúcie. Cárske Rusko bolo notoricky známe vďaka svojim antisemitským pravidlám a v ranných rokoch boli Rusko židovskou vysnívanou krajinou: skoncovalo s antisemitizmom, pokúsilo sa vymazať kresťanstvo, vytvorilo príležitosti pre individuálnych Židov a hlásalo "beztriednu" spoločnosť, v ktorej by Židia nepriťahovali žiadne negatívne emócie. Navyše odkedy marxizmus učil, že všetky konflikty boli ekonomické a nie etnické, Židia verili, že to bola predzvesť ukončenia antisemitizmu.

Profesor McDonald zdôrazňuje, že napriek tomu, že židovskí komunisti hlásali ateizmus so solidaritou k pracujúcej triede, zároveň sa usilovali všemožne ochrániť židovskú identitu. Lenin sám /mal židovského predka/ schválil pokračovanie výslovne židovskej identity pod komunizmom a v roku 1946 Komunistická strana Spojených štátov hlasovala za rezolúciu, ktorá mala podporovať židovstvo v komunistických krajinách. Napriek tomu, že komunizmus mal byť bez hraníc a náboženstva, Židia si boli istí, že pre ich skupinovú identitu sa v ňom miesto nájde. Profesor McDonald píše, že napriek tomu, že všetci mali byť bratmi "len veľmi málo židov stratilo židovskú identitu v celej sovietskej ére."

Cituje ďalej príklad francúzskeho komunistického vodcu Charlesa Pappoporta: "Židovskí ľudia sú nositeľmi všetkých veľkých myšlienok zjednotenia a ľudskej spoločnosti v dejinách...Zmiznutie židovských ľudí by znamenalo smrť ľudstva, konečnú transformáciu človeka vo zviera."

Profesor McDonald zároveň ukazuje, že Židia sa začali odťahovať od komunizmu len po tom, čo sa Stalin ukázal byť antisemitom. Práve tak, ako boli Židia vedúcimi revolucionármi v predrevolučnom antisemitskom Rusku, stali sa aj vedúcimi disidentmi antisemitského Sovietskeho Zväzu. Podobný vzor je možné nájsť v komunistických vládach východnej Európy, v ktorých značne dominovali Židia. Väčšina vodcov poľskej komunistickej strany hovorila napríklad jazykom jidiš. Po páde komunizmu prestali byť Poliakmi a emigrovali do Izraela.

Profesor McDonald píše, že v krátkom vládnutí komunistickej vlády Bélu Kunu v Maďarsku, až 95 % vodcov boli Židia a v čase povstania v roku 1956 bol komunizmus tak blízko spojený so Židmi, že povstanie malo takmer charakter pogrom. Tvrdí, že tiež v Spojených štátoch bolo jadro komunistických študentov za demokratickú spoločnosť /SDS/ hlavne židovské. Dominoval tu tiež revolučný, ateistický a univerzalistický pohľad na svet, plne zlúčiteľný so silnou židovskou identifikáciou. Profesor McDonald cituje štúdia amerických ľavičiarov:
"Mnohí komunisti napríklad tvrdia, že by sa nikdy nemohli oženiť s niekým, kto by nebol ľavičiar. Keď sa Židov opýtali, či by si vzali za manželku nežidovku, zaváhali, boli prekvapení otázkou a bolo im ťažké na ňu odpovedať. Nakoniec povedali, že svadbu so židovkou vždy považovali za samozrejmú. Ich oddanosť ako Židov bola ďaleko silnejšia ako oddanosť ľavici."

Profesor McDonald vraví, že mnohí americkí Židia opustili komunizmus, keďže sa stával čoraz viac antisemitským. Bývalý aktivista SDS hovoril bezpochyby za mnohých, keď tvrdil. "Ak by som si mal vybrať medzi židovskou otázkou a progresívnou anti-izraelskou SDS, vybral by som si židovskú. Keď sa postavia barikády, budem bojovať ako Žid." Americký neokonzervativizmus môže byť opísaný ako povrchový presun vonkajšej politiky, ktorý prenecháva viac odhodlania nezmenenej židovskej identite. Preto bývalí ľavičiari opustili ideológiu, ktorá sa otočila proti Izraelu a zmenili americký konzervativizmus do iného hnutia, ktoré podporuje Izrael. Neokonzervatívci podporujú tiež imigráciu a sú aktívni v zničení bielej rasovej identity z hľadiska "rešpektovateľnej" pravice.


Námietky

Existuje množstvo námietok na profesorove McDonaldove tvrdenia. Prvou je, že sú postavené na predpoklade, že Židia sú nečestní. Je vždy riskantné predpokladať, že rozumieme motívom iných lepšie, než oni sami. Židia sa vždy považovali za "svetlo národov", za "vyvolených ľudí". Dnes to doznieva v echu židovského obrazu samých seba ako vylúčených a utláčaných. Väčšinu toho, čo považovali za "sociálnu spravodlivosť" malo výsledný efekt znevažovania tradícií nežidovských spoločností. Znevažujú Židia tieto hodnoty úmyselne, alebo len "opravujú" to, čo oni považujú za zlé?
Profesor McDonald pripúšťa, že veľa Židov je úprimných v ich podpore liberálnych cieľov a svoje tvrdenie stupňuje "najlepší podvodníci sú tí, ktorí podvedú samých seba." Inými slovami, mnohí Židia, ktorí v skutočnosti pracujú za židovské záujmy najprv presvedčili samých seba. Žid, ktorý chce, aby sa Amerika stala menej bielou, musí najprv presvedčiť sám seba, že Amerika bude mať z multikulturálnej spoločnosti prospech. Ak presvedčí sám seba, ľahšie a efektívnejšie presvedčí aj ostatných.

Mnohí si nie sú ani sami vedomí rozsahu a dôležitosti "židovstva" v dosahovaní svojich cieľov. Cituje rabína Abraháma Joshuu Heschela, ktorý vášnivo podporil izraelskú stranu vo vojne roku 1967: "Ani som nevedel akým som bol Židom:" Je to zaujímavé počuť od muža, ktorého považovali za jedného z najväčších židovských mysliteľov svojej doby. A či už to je dôležité pre ich ciele alebo nie, Židia majú veľmi vyvinutý zmysel pre národ. Profesor McDonald cituje teológa Eugena Borowitza, ktorý vraví že "väčšina Židov je vybavená osobným zmyslovým zariadením typu "priateľ či nepriateľ", ktoré dovolí odhaliť prítomnosť ďalšieho Žida napriek silnému maskovaniu." Myslenie v intenciách "priateľ či nepriateľ" tiež nie je zanedbateľné.

Profesor McDonald je preto veľmi skeptický k židovským popieraniam: "Povrchné prehlásenia o nedostatku židovskej identity môžu byť veľmi zavádzajúce." Poznamenáva ďalej, že židovské publikácie píšu o židovskej moci a vplyve v Amerike jazykom, ktorý by bol okamžite Židmi prehlásený za antisemitský ak by ho použili nežidia." Súhlasí s Jozephom Sobranom, ktorý tvrdí "chcú byť Židmi medzi sebou, nechcú však aby sa na nich kresťania pozerali ako na Židov. Chcú nasledovať svoje vlastné rozdielne záujmy, zatiaľ čo sa pretvarujú, že žiadne takéto záujmy nemajú..."

Profesor McDonald tvrdí, že úspech hnutí, ktoré viedli Židia bol možný len vďaka tomu, že ich židovský charakter bol skrytý. Ak by multikulturalizmus alebo masová emigrácia bola podporovaná ortodoxnými Židmi v dlhých čiernych plášťoch, židovský element by bol zrejmý. Naopak "židovská politická agenda nebola aspektom teórie a teórie samé nemali zjavný židovský obsah." Nežidovskí intelektuáli, ktorí nahliadli to týchto teórií ich preto nespoznali a nevideli v nich aspekt židovsko - nežidovského súperenia alebo súčasť špecifickej židovskej agendy."
Židia sa často pokúšali ukryť židovský charakter intelektuálnych hnutí aj tým, že na viditeľné pozície najímali známych nežidov alebo kresťanov. Táto taktika bola tak populárna v americkej komunistickej strane, že nežidia ju často prekukli a stranu opustili.

Ako sa ale môžeme dozvedieť motív? Profesor McDonald vynašiel test podľa ktorého "najlepším dôkazom zistenia, či ľudia nekonajú v mene židovských cieľov je to, ak si vyberú taký politický názor, ktorý evidentne neslúži židovským záujmom. V absencii jasne vnímaného konfliktu so židovskými záujmami ostáva možným, že rôzne politické možnosti medzi etnickými Židmi sú jedinými rozdielmi v taktike ako najlepšie dosiahnuť židovské záujmy."

Tento štandard sa môže zdať prehnaný - až kým ho neaplikujeme na biele spoločnosti. Imigrácia z krajín tretieho sveta, afirmatívne akcie, antidiskriminačné zákony, nútená integrácia - ani jedno určite nie je v záujme bielych, napriek tomu je veľa bielych ľudí, ktorí toto podporujú, čo demonštruje fakt ako niektorí bieli ľudia úplne opustili svoju rasovú identitu.

Profesor McDonald nakoniec načrtáva možnosť, že niektorí Židia, vďaka storočia dlhému konfliktu s kresťanmi a nežidmi, aktívne nenávidia nežidovské spoločnosti a vedome sa usilujú o ich zničenie. "Základnou motiváciou židovských intelektuálov, ktorí sa podieľali na sociálnej kritike bola jednoduchá nenávisť k nežidovskej mocenskej štruktúre, ktorá bola vnímaná ako antisemitská." Opisuje nemeckého židovského básnika Henricha Heina, ktorý "používal svoje schopnosti, reputáciu a popularitu na zneváženie intelektuálnej dôvery zriadenia."

Bez ohľadu na otázku motívu, je to otázka čísel. Židia sú v USA malá menšina a tak isto i v mnohých ďalších štátoch. Ako je možné, že sú zodpovední za tak dramatické zmeny v intelektuálnej kultúre? Podľa profesora McDonalda vysvetlenie spočíva v inteligencii, energii, oddanosti a spolupatričnosti Židov. Pripisuje to tiež priemernému židovskému IQ - okolo 115, ktoré je vyššie ako priemerné IQ u nežidov a tiež ich "ťažkej práci, oddaniu, úsiliu zanechať na svete stopu a snaženiam vzrásť vo svete, dosiahnuť ocenenie..." Verí tiež, že Židia spolupracovali medzi sebou veľmi obetavo v každej otázke, ktorú považovali za nevyhnutnú na prežitie: "Intelektuálne aktivita je ako každé iné ľudské snaženie. Súdržné skupiny vyhrávajú nad individuálnymi stratégiami." Poznamenáva, že v žiadnom období neexistoval tak veľký počet Američanov, ktorý by podporoval nebielu imigráciu, je to kohézna odhodlaná menšina, ktorá premohla neorganizovaný odpor väčšiny.

Profesor McDonald verí, že vďaka efektívnosti niektorých Židov nebolo ani potrebné aby väčšina Židov aktívne podporovala proti - majoritné hnutia. Židovské aktivity však boli stále rozhodujúce: "Židmi dominované intelektuálne hnutia boli kritickým faktorom /nevyhnutnou podmienkou/ na víťazstvo intelektuálnej ľavice v neskorom 20. storočí v západných spoločnostiach." Cituje Waltera Kerra, ktorý tvrdí, že "čo sa stalo po 2. sv. vojne je fakt, že americká citlivosť a vnímavosť sa stala čiastočne židovskou, možno židovskou ako čokoľvek iné...Vzdelaná americká myseľ začala do určitej miery myslieť židovsky."

Odhliadnuc od toho, či má profesor McDonald pravdu alebo nie, stojí tu otázka, aký dopad má na nás fakt, ak pravdu má? Jeho názory vrhajú svetlo na rýchlosť s akou bieli ľudia strácajú vplyv. Len pred niekoľkými desaťročiami boli bieli pyšnou rasou, hrdou na svoje výdobytky. Dnes ich počty miznú, stávajú sa previnilcami, hanbiacimi sa za svoje dejiny, neistí ani svojim právom na zem a krajinu, ktorú obývajú po stáročia. Je veľmi vzácne vidieť úplné prevrátenie elementárnych konceptov v priebehu jednej alebo dvoch generácií, tak, ako sa to stalo s náhľadom na rasu.
Takáto rýchlosť nám napovedá, že sa deje čosi viac ako len kultúrne zmeny.

http://www.heretical.com/miscellx/culturec.html
http://www.csulb.edu/~kmacd/review-AR.html
http://www.angryharry.com/revealing6.htm
http://www.solargeneral.com/jeff/primer/Jewish%20Involvement%20in%20Destroying%20White%20Racial%20Solidarity.html

http://www.csulb.edu/~kmacd/

Kevin McDonald je profesorom psychológie Kalifornskej štátnej univerzity