NATO sa môže rozpadnúť vďaka Francúzsku, Nemecku a Belgicku, ale treba si dať pozor na vilňuskú desiatku vazalských štátov, v ktorých okrem jednej výnimky vládnu bývalí komunisti. Je to obyčajná "liga odroňov" východnej Európy, momentálne túžiaca po členstve v NATO. Nedávno podpísala vyhlásenie, že podporuje vojnu proti Iraku. Prirodzene nebude posielať svoje vojenské jednotky do bojov, ale iba tvrdí, že je na našej strane.
Verejná mienka v Európe, to je celkom iný pojem, na aký sme zvyknutí. Nedávny medzinárodný výskum Gallupovho ústavu zistil, že "noví Európania" sa názorovo priveľmi nelíšia od Francúzov a Nemcov. S vojnou v Iraku súhlasí vo východných krajinách najviac obyvateľov Rumunska, kde je za vojnové riešenie irackej krízy 45 % respondentov. Najmenšiu popularitu má vojna v Bosne, kde s ňou nesúhlasí 84% obyvateľstva. Lenže treba si položiť otázku, kedy verejná mienka vo východnej Európe niečo znamenala?
Vo všetkých štátoch bývalého východného bloku okrem jedného, dnes vládnu exkomunisti, ktorí sa mnoho desaťročí hlboko klaňali Sovietskemu zväzu. (V Československu platilo heslo "Na večné časy So Sovietskym zväzom a nikdy inak). Dnes sa tí istí ľudia klaňajú Spojeným štátom americkým.
Jedinou výnimkou z desiatky vazalských štátov, kde nevládnu bývalí komunisti je Lotyšsko, v ktorom všetci politickí vodcovia súhlasia s vojnou proti Iraku. V zostávajúcich deviatich štátoch - v Albánsku, Bulharsku, Chorvátsku, Estónsku, Litve, Macedónsku, Rumunsku, Slovensku i Slovinsku - platí: "Predstav sa novému šéfovi presne tak, ako si sa predstavoval starým šéfom."
"To, že bol niekto radovým komunistom, ešte nič neznamená. Dôležité je, či patril do vysokej komunistickej elity", povedal John Laughland, člen britsko-helsinskej komisie pre ľudské práva. "V týchto štátoch v priemere traja zo štyroch vysokopostavených súčasných politikov boli vlastne komunistickými šéfmi v bývalých režimoch."
Estónsky prezident Arnold Ruutel bol predsedom Najvyššieho sovietu ZSSR. Terajší premiér v Litve Algirdas Brazaukas bol prvým tajomníkom komunistickej strany. Rumunský prezident Ion Iliescu bol zakladateľom Rumunskej študentskej únie, neskôr bol tajomníkom komunistického ústredného výboru. Bulharský prezident Georgi Parvanov bol ešte primladý, aby sa vypracoval v komunistickej strane. Stalo sa to až neskôr, keď sa r. 1990 strana premenovala na Bulharskú socialistickú stranu. Parvanov je prvým exkomunistom, ktorý sa stal prezidentom Bulharska po páde komunizmu.
Slovenský prezident Rudolf Schuster bol 20 rokov členom ústredného výboru československej komunistickej strany. Počas jeho, poslednej účasti na komunistickej schôdzi v roku 2000 chvastavo vyhlásil: "Som pyšný na to, čo som dokázal za bývalého režimu."
Situácia v Poľsku a Maďarsku je v podstate totožná. Veľká prevaha obyvateľstva je proti vojne s Irakom: V Poľsku 63%, v Maďarsku 82%, ale v obidvoch štátoch exkomunistickí vodcovia podporujú USA.
Zápas o zvrhnutie komunizmu v Poľsku rozvíril Lech Walesa, hrdina robotníckeho hnutia Solidarnošč a oponent Alexandra Kwasniewského a Lezska Millera. Kwasniewski bol straníckym propagandistom a Miller členom Ústredného výboru komunistickej strany v Poľsku.

Špionáž za sovietskej éry

Dnes je Lech Walesa odstavený a Miller s Kwasniewskym zastávajú znova vysoké pozície: prvý ako prezident a druhý ako predseda vlády.
Maďarský premiér, socialista Peter Medgyessy vykonával za sovietskej éry špionážnu službu v kontrarozviedke pod krycím číslom D - 200- Medgyessyho víťazstvo v minuloročných voľbách bolo výsledkom zásahu a pomoci USA nastoliť socialistickú vládu v Maďarsku. Vo východnej Európe sa všetko odohráva tak, ako si to želajú USA. Od konca studenej vojny vydali Spojené štáty miliardy dolárov na volebné kampane politických strán v prospech zvolenia vlád, aké chceli mať. Čas rozpočtu sa disponovala cez dve organizácie: International republican Institute a National Democratic Institute. Obe inštitúcie sú dotované federálnou vládou cez National Endowmnet for Democracy a US Agency for International Development. Osem miliárd dolárov USAID išlo na podporu priamo "preferovaným zákazníkom" v dotyčných štátoch. Napríklad USAID cez Polish American Enterprise darovalo 240 miliónov dolárov súkromným osobám, občanom Poľska. Fond tiež dal viac ako 200 miliónov dolárov Polish American Freedom Foundation na "rozvoj demokracie a súkromného podnikania." Toto financovanie sa vykonáva pomocou mimovládnych organizácií ako napríklad Open society Institute a American Institute of Teachers.
Open Society Institute, založená miliardárskym finančníkom George Sorošom je pravdepodobne najaktívnejšia organizácia a najľavičiarskejšia mimovládna organizácia vo východnej Európe. Jej hlavnou úlohou je triedenie občanov na prijateľných a neprijateľných, na dobrých a zlých (good guys- bad guys). Dobrí dostanú podporu USA, na zlých sa poukazuje ako na vinníkov. Na Slovensku je čosi ako dobrý chlapík Rudolf Schuster, zlým je Vladimír Mečiar. Mečiar bol neprijateľný, pretože sa veľmi neangažoval za vstup do NATO a prekazil rozpredaj štátnych podnikov (plyn, energiu a telekomunikačný priemysel) zahraničným záujemcom. "Nehovorím, že pán Mečiar je muž, ktorý by mal vytiahnuť Slovensko z kaše. Zodpovednosť je na pleciach vládnej koalície, ktorá rozpredáva všetko, len aby uspokojila zahraničných žralokov", povedal John Vacval, obchodník z Chicaga a predseda Svetového kongresu zahraničných Slovákov.

Účeloví spojenci

V septembrových voľbách slovenskí voliči dali Mečiarovej strane (HZDS) najväčší počet mandátov, ale menšie strany sa zoskupili proti nemu.
"JA som sa nenarodil včera a viem veľmi dobre, čo od nás očakáva zahraničie,", povedal jeden z kandidátov na vládny post. Keď ho požiadali o bližšie vysvetlenie, povedal: "Nie Mečiar".
Nemyslíme si, že slová podpory z úst staronových nomenklatúr východnej Európy znamenajú, že ich štáty stoja za politikou USA. Tí páni hovoria iba to, čo sa od nich očakáva. "Sú to ľudia s mentalitou komunistických otrokov, navyknutých podať sa a slúžiť najväčšiemu bastardovi, ak má vplyv", povedal John Laughland. "Im ide len o moc, sú to politickí oportunisti, ktorí sa ponúknu do služieb hocikomu, kto je dostatočne silný a má plné vrecká."
Brian Mitchell

Extra Plus, 11/12. 25.3 - 7.4.2003