30.08.2009

Vážení členovia Svetového združenia Slovákov v zahraničí,
milí priatelia,

            prijmite moje srdečné pozdravy. Mnohí už možno máte podobný pocit ako ja: Obávate sa otvoriť ďalší e-mail, lebo je vám nepríjemné, koľká špina z nich padá. Prijmite hneď na úvod môj prísľub, že ani naďalej sa nenechám vyprovokovať a znížiť na úroveň tohto spamu (teda otravnej nevyžiadanej pošty), písaného jedovatou slinou. Nejdem na rozdiel od autorov hanopisov ani robiť priehľadnú, lacnú a ešte k tomu čisto negatívnu predvolebnú kampaň.

Ak Vám píšem list, robím to preto, aby som sa pred Vami a s Vami zamyslel nad zmyslom nášho spoločného úsilia a jeho budúcnosťou. Viacerí z Vás si možno spomínajú tak ako ja na dnes už historické momenty, keď sme pripravovali prvé Stanovy Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Mal som tú česť predsedať komisii, ktorá ich zostavovala. Nebolo to ľahké, názory boli aj vtedy rôzne, ale našli sme kompromis, pretože sme chceli. Pretože sme zjednotenie slovenského sveta považovali za hodnotu a historický míľnik. Bol som po tom dlhom rokovaní unavený, ale šťastný, keď som niekedy o polnoci prepisoval znenie Stanov, aby sme ich druhý deň ráno mohli predložiť plénu. A to ich po konštruktívnej debate, ktorú som moderoval, schválilo. Mali sme zrazu Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Strešnú organizáciu, akú nemá dodnes zďaleka každý európsky národ, akú nemajú napríklad ani Česi, ktorí nám iba závidia našu jednotu, naše úspešné vystupovanie na medzinárodnom fóre, naše spoločné projekty. Ba ani takým Francúzom sa nepodarilo zlúčiť všetky prúdy do jediného. Máme byť teda na čo hrdí.

Zakladateľský akt bol čistý, nerobili sme to vtedy so žiadnym karierizmom v srdci, to napokon dokazuje fakt, že o funkciu predsedu sa nezviedol dramatický a už vôbec nie takýto nečistý boj ako dnes. Bol som na tento post navrhnutý aj ja, nepochybne na základe mojej úlohy pri dohováraní kompromisov okolo Stanov, teda základov nášho združenia. Dal som však prednosť iným, cítil som aj istú pokoru, že vzhľadom na vek som ešte mal aké skúsenosti získavať. Urobil som vtedy i neskôr to, čo som považoval za správne pre SZSZ, nie pre svoje ego. Aj vtedy, keď som na kandidatúru na tretí pokus pristúpil. Urobil som to preto, že sme mnohí nechceli, aby bolo SZSZ vedené do zbytočných sporov s orgánmi Slovenskej republiky, aby sa nedemokraticky prijímali s nikým nekonzultované vyhlásenia, a tiež preto, že sme chceli konečne realizovať mnohé zablokované projekty. To všetko sa podarilo, hoci nie vždy v prajnom prostredí a bohužiaľ, aj s palicami vrhanými pod nohy z vlastných radov.

Bojoval som o to, aby Svetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo a budem ako lev bojovať proti tým, čo nás chcú rozoštvať, rozdeľovať na východ a západ, starú a novú emigráciu, starších a mladších, čiernovlasých, blonďavých a zelenobodkovaných. Všetci sme Slováci žijúci v zahraničí!

Premýšľam teraz často nad tým, o čom sme vlastne snívali, keď sme naše združenie zakladali, čo sme chceli, čo sme si predstavovali. Domnievam sa, že iste nehovorím iba za seba, ak poviem, že sme chceli byť bližšie jeden druhému, chceli sme sa viac poznať, chápať sa, pomáhať si, organizovať spoločné projekty, presadzovať silou našej jednoty to, čo je dôležité pre zachovanie slovenskosti v zahraničí, pre Slovensko a Slovákov, nech už žijú kdekoľvek na svete. Predstavoval si niekto z nás, že by malo byť združenie zámienkou na otravné e-maily, zlomyseľnosti, lživé obvinenia, hnus, ktorý sa slušný človek aj sám pred sebou hanbí čítať? Určite nie. Ani esenciálnu zlobu na istom odštiepeneckom – amatérsky vedenom - internetovom fóre, ktoré si niektorí musia zakladať len preto, aby bolo v ich vlastníctve, keď by pritom mohli publikovať na profesionálne pripravovanom portáli www.slovacivosvete.sk nášho združenia. Aký signál toto všetko vysiela?

Že naozaj sme takí, ako o nás hovorí stereotyp: nesvorní, rozhádaní, neužitoční. Ale my takí vo svojej absolútnej väčšine nie sme. Takto náš obraz poškodzuje iba pár ľudí, ktorí svoje ambície nedokážu podriadiť spoločným záujmom, ktorí nedokážu ctiť demokraciu, ani ľudskú dôstojnosť názorových oponentov. Ak sa chce niekto znižovať dokonca na úroveň, keď naznačuje, že som ja či niekto iný hlupák, nech sa páči. Svedčí to skôr o jeho inteligencii, než o inteligencii niekoho z nás, napadnutých. Ja si s ním svoj IQ test rád porovnám (zhodou okolností mi ho robili kedysi pred medzinárodnou fyzikálnou olympiádou). Oni však za hlupákov členov SZSZ naozaj zjavne považujú – myslia si, že lacnými marketingovými metódami typu „tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou“ nás presvedčia, že čierna je biela a naopak.

Mýlia sa však, pretože členovia SZSZ sú skúsení ľudia, ktorí už čosi preskákali.
Keď som v budove Národnej rady SR písal konečné znenie Stanov SZSZ, kompromis zrodený z dobrej vôle, nevedel som si ani v najhoršom sne predstaviť, že diskusia dospeje do takejto podoby. Veľakrát som sa povzniesol nad naozaj nechutné urážky a podával oponentom ruku na zmierenie, v záujme jednoty, ktorú potrebujeme. Bolo na ňu vždy znovu napľuté, a keďže niektoré tvrdenia som skutočne už nemohol nechať bez odozvy, budú autori spomínaných nehorázností dokazovať nedokázateľné aj pred patričnými justičnými orgánmi. Klamať sa nemá, to učíme aj deti, hovorí to desatoro, aj zákony. Nemôžeme donekonečna  tolerovať lož ako pracovnú metódu. Bolo ich veľa a orgány činné v trestnom konaní to posúdia. Zostával a zostáva nad tým rozum stáť, od obvinení pomaly aj zo zavinenia prvej svetovej vojny po celkom nepochopiteľné debaty typu, že som navštívil maďarský parlament ako jediný a nenašiel si čas nikdy navštíviť slovenský.

Tento nezmysel sa mi zjavil v mysli ako príklad pars pro toto (jeden za všetky) aj preto, že skutočne i tie prvé Stanovy SZSZ sa zostavovali v budove NR SR. Bol som tam mnohokrát predtým i potom, rovnako ako som bol mnohokrát na pôde oboch komôr českého parlamentu, alebo ako som bol pár týždňov pred tým maďarským aj vo švédskom zákonodarnom zbore, kde sme rokovali s nastupujúcim švédskym predsedníctvom v Rade EÚ – informoval som o tom, pisatelia to museli vedieť. V maďarskom parlamente nás prijala jeho predsedníčka v rámci Dní Slovákov žijúcich v zahraničí, v debate sme sa vôbec nevyhli kontroverzným témam, pripomenul som jej osobne záväzok parlamentného zastúpenia Slovákov v Maďarsku a výsledkom rokovania bol mimoriadne cenný prísľub, že Maďarsko, nachádzajúce sa vinou svojej nešťastnej ekonomickej politiky v obzvlášť hlbokej kríze, nesiahne v budúcom roku na balík financií pre národnostné menšiny. Je to typický príklad práce SZSZ – Slovákom v Maďarsku sme tým nepochybne pomohli.

Takto prekrútené sú všetky tvrdenia tých pár ľudí, ktorí sa nám snažia urobiť zo SZSZ bojovú zónu a znechutiť nám prácu v ňom. Jej odpočet predložíme na Valnom zhromaždení a nemáme sa za čo hanbiť.
Najnovšou zámienkou je aj termín III. Valného zhromaždenia SZSZ. Bude sa konať v sobotu 31. októbra a nedeľu 1. novembra. Znovu tá istá skupinka ľudí sa snaží dosiahnuť, aby sa termín zmenil. Treba povedať, že títo ľudia by kritizovali každý termín – keby to bolo o týždeň neskôr, vyčítali by, že je to viac než tri roky po predchádzajúcom VZ, keby o týždeň skôr, tvrdili by, že tak znemožňujeme zúčastniť sa ľuďom, ktorí chcú uctiť pamiatku svojich predkov na Slovensku  nepocestujú predsa dvakrát. Keby to bolo v týždni, argumentovali by, že musia pracovať, nemajú dosť dovolenky a podobne.

Ak ma teraz vyzývajú k zmene termínu, je to výzva na porušenie Stanov. Valné zhromaždenie totiž musí byť zvolané 90 dní vopred. To už nie je možné zrealizovať tak, aby sa súčasne VZ konalo nanajvýš tri roky po predchádzajúcom. Ak by som tomu vyhovel, bol by som krajne nezodpovedný. Celé Valné zhromaždenie by mohlo byť vyhlásené za neplatné. Čo by sme potom robili? Nevytvára si takto ústupovú cestu niekto, kto pomaly začína chápať, že neuspeje? Ba dokonca, chce takto paralyzovať našu organizáciu niekto, kto po svojom neúspechu chce založiť odštiepeneckú novú organizáciu a rozboriť našu ťažko získanú jednotu?

Samozrejme, každý termín má svoje pre a proti. Než som ho stanovil, vec som konzultoval s Výkonným výborom. Ten to zvážil veľmi zodpovedne, aj so zreteľom na sviatočnosť dní. Práve v tomto termíne sa na Slovensko chystá celý rad členov SZSZ, dokonca aj organizovaný zájazd – tým vychádzame v ústrety. Niekomu inému to naozaj nemusí vyhovovať, to ma mrzí, ale žiadny termín by nevyhovoval každému. V nedeľu sa uskutoční aj ekumenická bohoslužba, termín umožní uctiť si pamiatku svojich blízkych na drahom Slovensku, ale aj vrátiť sa včas domov, či už v nedeľu večer, alebo aspoň v pondelok na Pamiatku zosnulých. O probléme s pracovnými dňami som už písal. Samozrejme, podstatné sú aj také skutočnosti, ako sú priestorové možnosti (v piatok nie je voľná kongresová sála v City hoteli Bratislava ani v hoteli Bôrik). Pýtal som sa už v predchádzajúcom mojom liste: Nie je vari dôstojné osláviť tieto sviatky spolu? Alebo nie je dôstojné osláviť ich na Slovensku? Je pozoruhodné, že zvolanie VZ SZSZ kritizujú tí istí, ktorí ho v predchádzajúcom období zvolali v rozpore so Stanovami, čo priamo na zasadnutí konštatovala aj Revízna a zmierovacia komisia.
Čelíme teda útokom.

Nie ja alebo členovia Výkonného výboru, Generálnej Rady, Revíznej a zmierovacej komisie, ale všetci, čo považujeme SZSZ za hodnotu. Raz sú napadnutí všetci z takzvaného východného bloku, inokedy tí, čo majú normálne vzťahy s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ešte inokedy staršia generácia funkcionárov. Šíritelia tejto atmosféry nenávisti nás mnohých otrávili. Chápem to, aj mňa, samozrejme. Musíme to však prekonať. Myšlienka celosvetového združenia Slovákov v zahraničí je nosná a bola škoda nechať ju zničiť. Dosiahli sme aj nejeden úspech, od navýšenia a garantovania grantového systému, cez presadenie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, zvýšenie informovanosti o nás, zriadenie portálu www.slovacivosvete.sk, vydanie antológií slovenskej literatúry v zahraničí, zriadenie sekretariátu v centre Bratislavy vrátane jeho personálneho zabezpečenia, organizovanie Dní slovenského zahraničia, presadenie kľúčových požiadaviek v Štokholmskej deklarácii Európanov vo svete a mnohé iné. Ďalšie nás v blízkom čase čakajú, pokiaľ dokážeme dotiahnuť projekty, napríklad vysielanie Slovenskej televízie do zahraničia, Pamätník slovenského vysťahovalectva, alebo prelomové výročné rokovanie Európanov vo svete v Bratislave na pozvanie SZSZ.

Máme medzi sebou majstrov, čo dokážu spochybniť všetko, avšak realita predsalen nepopustí. Výsledky sú a vy ich cítite a ucítite. Práve preto psi štekajú. Ale karavána musí ísť ďalej v záujme slovenského sveta. Mrzí ma, že musím reagovať na niektoré nízkosti, mávol by som nad nimi rukou, ale naozaj je ich už príliš. Na druhú stranu, nemám záujem vypisovať listy každý deň. Vás takéto spory netešia a otravujú, mňa tiež. A Vy i ja sa na rozdiel od niektorých iných zaoberáme najmä prácou.
Preto Vás prosím. Zamyslite sa nad tým, čo potrebujeme a čo naozaj nie, a príďte rozhodnúť. Alebo dáme signál: Vieme, čo chceme a ideme naďalej za jasným cieľom. Alebo dáme ten signál, o ktorom som už písal: Slováci vo svete sa vedia len hašteriť. Urobíme tým ohromnú radosť všetkým, čo nám neprajú.
Srdečne a s naozaj krajanským pozdravom

Vladimír Skalský,
predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí