Slovenská televízia zrušila externú spoluprácu s víťazom konkurzu p. Háberom na moderovanie publicistickej relácie Sféry dôverné na základe jeho pracovného pomeru v HZDS pred 12 rokmi. Je prirodzené, že počas života sa človek ocitne vo viacerých pracovných pozíciách, je však neprípustné, aby za tú, ktorú vykonával pre legitímny a zákonom uznaný subjekt, bol diskriminovaný.

Mgr. Stanislav Háber pracoval v HZDS v pracovnej pozícii hovorca niekoľko mesiacov v roku l995. Vzhľadom na to, že STV nevypovedala externú spoluprácu pre profesionálne nezvládnutie relácie (teda nedostatočný moderátorsky výkon, neobjektívne moderovanie, nezvládnutie obsahu témy a pod.), jednoznačne je jej postup diskriminačný.

V SME som nezaregistroval podobne kritické komentáre v prípadoch, ktoré uvádzam nižšie. Nevedeli ste to slečna Žemlová alebo len jednoducho ignorovali, či sa absenciu uvedenia týchto príkladov vo Vašom kritickom článku o p. Háberovi  skryjete za inú výhovorku?

Marián Kardoš bol zamestnancom STV počas pôsobenia riaditeľa R. Rybníčka a pritom pôsobil ako riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády SR v čase, keď bol premiérom V. Mečiar. A neskôr bol riaditeľom tlačového odboru HZDS.

Juraj Hrabko pracoval na Úrade vlády SR u podpredsedu Pála Csákyho ako generálny riaditeľ sekcie pre ľudské práva a kandidoval za politický subjekt SMK. (Pričom pán Háber nikdy nekandidoval za nijaký politický subjekt.) Dnes J. Hrabko pracuje ako moderátor vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase. Každý pracovný deň má zásadnú mienkotvornú reláciu v rozhlasovom primetime K veci.

Robert Beňo, hovorca exministra J. Malchárka, teraz pôsobí v Slovenskom rozhlase, kde má pravidelnú reláciu.

Róbert Kotian šéfom volebnej kampane Slobodného fóra. Dnes spolupracuje s viacerými médiami, vrátane Slovenského rozhlasu.

Ľuba Lesná pracovala ako hovorkyňa politického subjektu ODÚ- VPN a jej vtedajšieho predsedu Ivana Mikloša, neskôr pracovala v STV a dnes vystupuje v Slovenskom rozhlase.

Silvester Lavrík robil kampaň SDKÚ a je v top manažmente Slovenského rozhlasu (riaditeľ Rádia Devín).

Richard  Rybníček sa stal generálnym riaditeľom STV, hoci predtým bol podpredsedom Kresťansko- demokratickej mládeže Slovenska, mládežníckej organizácie KDH.

Branislav Záhradník počas výkonu funkcie štatutárneho zástupcu STV bol aktívnym komunálnym a regionálnym politikom za SDKÚ a vykonával aj funkciu v jeho orgánoch (bol a je podpredsedom krajskej organizácie SDKÚ-DS v Bratislave).

Jana Lepéňová–Žitňanská bola podpredsedníčkou Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska  a aj kandidovala za KDH v komunálnych voľbách. Pôsobila aj v Rade STV a Rade pre vysielanie a retransmisiu. V istých obdobiach pracovala ako moderátorka v STV. (Pričom jej blízky príbuzný v tom čase pôsobil vo vedení spravodajstva verejnoprávnej STV a blízka príbuzná bola ministerka vlády SR.)

Ľuba Oravová ako manželka aktívneho poslanca NR SR a poradcu predsedu vlády SR moderovala mienkotvornú diskusnú reláciu v STV O päť minút 12.

Jozef Heriban kandidoval za  generálneho riaditeľa STV, hoci predtým bol poslancom NR SR za politickú stranu ANO a roku 2002 viedol volebnú kampaň ANO.

Marián Leško pracoval pred rokom 1989 ako zástupca šéfredaktora týždenníka Nové slovo, ktoré bolo orgánom ÚV KSS, teda bol nomenklatúrnym kádrom. Bol na kandidátke SDĽ. V súčasnosti pracuje v denníku Sme a externe aj v televízii Markíza.

Martin Lengyel bol hovorcom politického subjektu SDK a predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Firma, v ktorej pôsobil, získala licenciu na prevádzkovanie súkromnej spravodajskej televízie TA3.

Aneta Parišková–Dočekalová bola volebnou líderkou v parlamentných voľbách politického subjektu ANO a pracuje ako moderátorka televízie JOJ.

Branislav Ondruš bol prvým podpredsedom SDĽ, dnes moderuje v JOJ.

Karol Farkašovský, hovorca exministra R. Zajaca, pôsobí v TV Markíza.

Verím slečna Žemlová, že ignorovanie týchto faktov spôsobila len Vaša nevedomosť. Na stránkach svojho blogu hovoríte o ukážkach neprofesionality, napriek tomu, že nielen denník SME ale aj Váš predmetný príspevok je priam ukážkou tendenčného a neobjektívneho spravodajstva.

S úctou

Horovský