Zatiaľ čo naša opozícia má problém so schválením novej hospodárskej dohody s Kubou a aktivisti tzv. 3.sektora koordinujú svoje aktivity so zámermi USA na dlhodobý bojkot Kuby na všetkých frontoch, našim nezávislým médiám „uniklo“, že Kuba pristúpila minulý týždeň k dvom dôležitým dohodám OSN, týkajúcim sa ľudských a občianskych práv.

Viacej ako 47 ročná hospodárska a finančná blokáda Kubu nielen pripravila o nevyhnutné zahraničné dodávky, ale tiež o trhy pre jej produkty, úvery nevyhnutné pre normálny obchod, zabránila jej v prístupe k potravinám a liekom, lekárskym zariadeniam, sanitárnym prostriedkom pre boj proti chorobám a ich nosičom, celkovo vytvárala vo všetkých  smeroch prekážky ekonomickému rozvoju a spôsobila škody vyčíslené podľa  striedmych odhadov na viac než 86 miliárd dolárov.

Blokáda Kuby zo strany USA však nepriniesla relevantné výsledky. Napriek tomuto všetkému, v porovnaní s ostatnými „slobodnými“ krajinami v regióne, nie je na Kube hlad, negramotnosť, je zabezpečená zdravotná starostlivosť, ktorú jej mnohí závidia. Lekárske služby dokonca vyváža. V stredoamerickej oblasti vyniká v športoch a kultúre. Je vyhľadávanou dovolenkovou destináciou. Občasné mediálne kampane len svedčia o tom, že u nás absentuje akékoľvek bližšie poznanie krajiny a ľudí na Kube. 

Kubánsky minister zahraničia Felipe Pérez Roque podpísal vo štvrtok v New Yorku dve centrálne vyhlásenia OSN o ľudských právach. Havana tým pristúpila k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.

Tento krok bol avízovaný socialistickou vládou v Havane už koncom minulého roku – 10. decembra, v Deň ľudských práv.
Kuba doteraz odmietala pristúpenie k obom dohodám z odkazom na selektívne zaobchádzanie s ľudskými právami zo strany západných štátov. Tento názor sa zmenil potom, čo bola v  r. 2006 rozpustená Komisia OSN pre ľudské práva s dominanciou USA a nahradená demokratickejšie štrukturovaná Radou pre ľudské práva OSN.

Tým bola skončená aj »diskriminačná politika« a  »nespravodlivé vyčlenenie«. »Tento podpis formalizuje a potvrdzuje záväzky Kuby k ochraňovaným právam oboch dokumentov, ktoré moja krajina systematicky uplatňovala od revolúcie 1959«, povedal Pérez Roque na tlačovej konferencii v New Yorku, kde má hlavné sídlo OSN.

Zatiaľ čo zahraničné médiá, ako britská BBC bezprostredne po podpise dokumentov požadovali slobodu cestovanie, informácií, zhromažďovania a slobody tlače, poukázal kubánsky politik na americkú blokádu. »Táto hospodárska, obchodná a finančná blokáda, ktorá je USA v rámci ich agresívnej a ohrozujúcej politiky voči Kube naďalej udržiavaná, je najväčšou prekážkou pre kubánsky ľud, aby mohol užívať práva definované v týchto dohodách«, povedal Pérez Roque.

Štátny denník Granma medzitým napísal, tieto zodpovedajúce práva »požívajú v právnom poriadku našej krajiny ochranu«. V r.2009 bude OSN po prvý raz skúmať stav ľudských práv na Kube. Za bývalej Komisie pre ľudské práva Havana takúto kontrolu vždy odmietala.

»Kuba nikdy nereagovala na tlak z vonku a nebude naň reagovať ani teraz«, povedal Pérez Roque vo štvrtok v New Yorku, po stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Ban Ki Moonom. Stretol sa aj s prezídiom Hnutia nezúčastnených, ktorému Kuba v súčasnosti predsedá.

Autor: Harald Neuber
http://www.jungewelt.de/2008/03-01/044.php?print=1