rubrika: slovensko 2009

            23. februára sa uskutočnila konferencia v Zichiho paláci, hlavného mesta Slovenskej republiky. Mala dve časti, tajnú a verejnú. Tajnej časti sa zúčastnilo len pár vyvolených kde sa zúčastnilo  len niekoľko vyvolených  ľudí v Konzultačnom  a informačnom
centre energetiky, na  Konventná ul. 9,   v Bratislave.  Bolo zjavné že na verejnej časti bolo prítomné len niekoľko záujemcov, ktorí majú potešenie zo samostatnej Slovenskej zvrchovanej republiky.

Dostávate informáciu o tejto konferencii s komentárom. Konferenciu zorganizoval Inštitút pre verejne otázky (IVO) v spolupráci s Ústavom sociológie Maďarskej akadémie vied (MAV) a Ústavom  pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied za podpory Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Názov konferencie bol Menšiny a národnostná politika v kontexte slovensko-maďarských vzťahov.

Svoje názory predniesli:  Pál Tamáš (riaditeľ Ústavu sociológie MAV), László Szarka (riaditeľ Ústavu pre výskum etnických menšín MAV), Géza Jeszenszky (historik, bývalý minister zahraničných vecí MR a veľvyslanec MR v USA), Kálmán Petőcz (programový riaditeľ Fórum Inštitútu, bývalý veľvyslanec SR pri OSN v Ženeve), Štefan Šutaj (riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach), Rudolf Chmel (riaditeľ Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií Karlovej univerzity v Prahe, bývalý veľvyslanec ČSFR v MR).  Moderátorom bol  Martin Bútora, čestný prezident  IVO a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v USA.

            Áno je pravdou, že konferencia s takouto témou v tejto dobe a za účasti osobností z Maďarskej strany ako povedal pán Bútora, má veľký  medzinárodný a diplomaticky kontext o to prekvapujúcejšie až šokujúce je neúčasť až ignorácia  reprezentantov slovenských záujmov. Mladá slovenská historická veda  už zhromaždila dostatok vedomosti na to, aby vedela nielen obhajovať, postavenie Slovákov v dejinách, ale poukázala na ich autochtónnosť.

Maďarská strana zdôraznila potrebu spracovania problematiky medzinárodných konfliktov, tak ako boli katastrofy spracovane v prírodných vedách.
To že je maďarská národnostná politika v predstihu oproti nám je neúprosným faktom a skutočnosťou. Obdobie od novembra 1989 v ktorom došlo k sebaurčovaniu slovenského národa, prirovnáva  maďarská strana k postupnej otrave arzénom. Zánik slovenskej menšiny v predchádzajúcom socialistickom období a rozvoj maďarskej menšiny hodnotia skôr kladne. Maďarská strana prezentovala návody slovenskej politiky slovenskej vlády na juhu Slovenska. Problém vidia Maďari v rôznom fraimingu, (utvorenom obraze) oboch  strán.

Tu si však treba uvedomiť, že maďarský obraz histórie je v mnohom totožný so zmaďarizovaním  vládnych vrstiev 19. storočia, pričom slovenský obraz  je spojený s počiatkami kresťanstva a štátnej moci v prvom tisícročí, sa odkrýva a zdôrazňuje len v poslednom období. Maďarský obraz stojí na základných mýtoch (nezmyselne spájanie hunského Atilu s maďarským národom, výmena krajiny za bieleho koňa, ignorovanie vzniku súvislosti vzniku uhorského štátu na tu existujúcich kresťanských a politických základoch slovanskej štátnej tradície  nesprávne stotožňovanie mnohonárodného uhorského štátu s Maďarskom, popieranie násilnej maďarizácie národov Uhorska v 19. storočí  atď.).

Akoby zástupca slovenskej strany pán Szutaj z Košíc, hovoril o politike Status Quo, pravdepodobne čo vzhľadom na existujúce nadštandardné práva Maďarskej menšiny na Slovensku a zdecimovaní Slovenskej menšiny v Maďarsku  by Maďarska strana iste  uvítala. Uvádza, že od roku 1989 neexistuje koncepcia menšinovej politiky na Slovensku, čo je iste v rozpore s existujúcimi a cieľavedomo formulovanými autonomistickými snahami politikov. Pán Szutaj pozitívne hodnotí decentralizáciu samospráv, ktorá ako vieme, vedie k zakonzervovaniu Status Quo na južných územiach a k oslabeniu moci ústredných organov slovenskej republiky. Skúsenosti s mocou  miestnych samospráv   sú pre uplatnenie práv miestnych Slovákov veľmi neblahé.
Géza Jeszenszky, ak si spomenieme  na boj o „Gabčíkovo – Nagymaros (Veľka Morava), z obdobia prvých rokov novovzniknutej Slovenskej republiky, bol neblaho známy ako minister zahraničných veci MR.  Jeszenszký povedal, že je zakorenený na Slovensku a pochádza z Turóc (Turiec).

Maďarská politika má 3 oblasti záujmu:  „zmena orientácie z Východu na Západ,  regionálna spolupráca Vyšegrád (prenikanie Maďarského vplyvu na okolité územia), podpora Maďarov v zahraničí“.  Na realizácii týchto úloh prakticky pracujú kontinuálne všetky maďarské vlády a vládne  i mnohé mimovládne organizácie, domáce aj zahraničné. Verejne priznal, že politicky vývoj na Slovenku  nesplnil jeho sny a očakávania. Pravdepodobne to súvisí s tým, že napriek podľa mena pochádzajúci zjavne zo slovenského rodu, bol  odchovaný maďarskou ideológiou, hoci sám je exemplárnym príkladom maďarskej asimilačnej politiky. Aj keď je historik, neberie reálne fakty. Ignorujúc fakt, že Uhorsko bolo tak štátom Slovákov a Maďarov ale i Srbov, Chorvátov, Rumunov, Nemcov a Rusínov. Minister zahraničných vecí Géza Jeszsenszký dogmaticky opakuje, že územie juhu Slovenska patrilo Maďarsku a vznikom Československa, Slovensko vraj zdecimovalo maďarskú menšinu, napriek tomu že na Slovensku už žije pol milióna Maďarov. 

To, že v Maďarsku zostalo len 17 000 Slovákov dáva za vinu ľahostajnosti Pražského vedenia a kádarovskému režimu.
Na záver vystúpil Miroslav Kusý, zdôvodňoval politiku SMK, ktorá sa vraj dostala proti svojej vôli  do pozície obrany maďarskej menšiny. Všetky doterajšie slovenské vlády údajne hrali na nacionalistickú kartu a tak isto je aj súčasná vláda nacionalistická, lebo Fico prebral rétoriku svojich  koaličných partnerov. „Starí Slováci“, (na rozdiel od starých Maďarov), „kráľ Svätopluk“ sú  pre neho neprípustné pojmy.
Po prednáškach bola časovo veľmi obmedzená diskusia. Na otázku Jeszenszkému,  ktorého predkovia údajne pochádzajú z Jasenovej, prečo  so svojimi slovenskými koreňmi neobhajuje slovenské záujmy, tiež nebola daná odpoveď.  

Objektívne ladený diskusný príspevok Dr. Siváka bol znevážený komentátorom pánom Bútorom, tým že „veď vy ste boli  predsa expertom v Rade Európy za Mečiara“.

Obsah vedenie a priebeh konferencie ktorá mala dve časti, tajnú a verejnú časť jednoznačne  vyznel protislovensky. Smutné a verme že nie tragické dôsledky bude mať neúčasť politikov, ktorí majú v pracovnej náplni obhajobu slovenských záujmov.  Kde boli slovenskí historici, keď pán Bútora popieral prítomnosť predkov dnešných Slovákov v oblasti Blatenského jazera, zľahčil publikáciu Jána Stanislava „Slovenský juh v stredoveku“, tým že pozná aj objektívnejších autorov . Prečo nemal kto oponovať pánovi Szarkovi, keď tvrdil že Maďari na juhu Slovenska sú autochtónni a Slováci v Maďarsku sú len prisťahovalci, napriek autochtónnosti Slovákov napr. v oblasti Peleša (Piliš), napriek tomu, že Maďarsko je posiate názvami ktoré majú prapôvodne slovanské korene. Prinajmenšom rozpačito vyznela teatrálna arogantná komická kreácia, po vyjadrení diskutujúcej, o tom že Slováci sú pôvodným obyvateľstvom Slovenska, ktorú predviedol pán Mesežnikov – takto sa sprava osoba na Slovensku prichýlená?

Politici ktorí sú v riadiacich funkciách vďaka hlasom národne uvedomelých Slovákov by si mali neodkladne uvedomiť, že ak stratia svojou pasivitou ich dôveru, nebude ich mať kto voliť.  Výhovorky vedúcich činiteľov o pasivite podriadených sú zvrátené.

Mária Gyurcseková