| "Špinavé tajomstvo Európy“ |
09.04.2010
Jadrové zbrane USA v Európe |
Letisko Krajina Počet zbraní |
Buechel D 10 - 20 |
Kleine Brogel B 10 - 20 |
Volkel NL 10 - 20 |
Aviano IT 50 |
Ghedi-Torre IT 40 |
Incirklik TR 90 |
Spolu : NATO 210 - 240 |
Európske jadrové zbrane : |
Na ponorkách GB cca. 150 |
Na ponorkách a stíhač. FR cca. 300 |
200 amerických atómových bômb je uskladnených v Taliansku a Nemecku
Viedeň – Nemeckí, talianski, holandskí, belgickí, alebo tureckí piloti si nechajú svoje stíhačky vyzbrojiť atómovými bombami B-61 americkej produkcie a vyštartujú do útoku? Áno, to je ešte stále, po viacej ako 20 rokoch od konca Studenej vojny, ešte možné. Americké ozbrojené sily vlastnia a skladujú ešte dnes cca 200 atómových zbraní v štyroch európskych štátoch a v Turecku (pozri tabuľku). Tieto môžu byť na príkaz prezidenta v prípade konfliktu dané k dispozícii partnerom v NATO.
Vo vojenskom žargóne značí táto veľmi sporná kooperácia "burden sharing" . Naproti tomu Magazín Time ju nazýva neprikrášlene "Európske špinavé tajomstvo" – čo znamená: mnohé európske štáty sú de facto atómové mocnosti bez toho, aby to otvorene priznali. Naviac odporuje táto prax duchu zmluvy o nešírení atómových zbraní.
Nová americká nukleárna doktrína zostáva v tejto oblasti predbežné vágna. Prezident Barack Obama chce najskôr s európskymi spojencami v NATO rokovať predtým, než sa definitívne rozhodne, čo sa má stať s B-61 v Európe. Zdá sa však fixným, že zbraň bude v každom prípade modernizovaná. V rozpočte USA pre budúce roky sú predpokladané viaceré miliardy pre obnovu bômb, ktoré môžu byť nasadené podľa ich stavby tak pre strategické (v zázemí nepriateľa), ako aj taktické účely (v boji proti nepriateľským jednotkám).
Predovšetkým v Nemecku existujú posledné týždne ostré debaty o odsune atómových arzenálov. Minister zahraničia Guido Westerwelle to dokonca nedávno verejne požadoval. Aj v žlto-čiernej koaličnej dohode je odzbrojenie zapísané. U CDU/CSU sa prejavuje naproti tomu skôr zdržanlivosť.
V ostatných postihnutých štátoch stojí a padá debata s výmenou stíhacích bombardérov. Ak sa objednajú namiesto starých amerických Tornád Eurofightery, nevedia tieto tieto „európske bomby" niesť a zhadzovať. To vedeli len stíhačky F-15, F-16, alebo nový Joint Strike Fighter. USA museli svoj nukleárny arzenál z dôvodov chýbajúcich lietajúcich zariadení už stiahnuť z Grécka.
Pre mnohých bezpečnostných expertov zostane americký nukleárny dáždnik ponad Európu existovať aj bez bômb B-61. Poukazujú na južnú Kóreu, odkiaľ USA už v r. 1991 stiahli všetky nukleárne zbrane.
Paríž sa rozhodol modernizovať svoje "Force de frappe". Stavia na kombináciu ponoriek a leteckej podpory. Naproti tomu Londýn stojí ešte len pred rozhodnutím, či získa za svoje zastarané rakety Trident na atómových ponorkách vôbec náhradu. Podľa rôznych odhadov by bolo na to treba skoro 100 miliárd Funtov.
(Christoph Prantner/DER STANDARD, Printové vydanie, 7.4.2010)
"Europas schmutziges Geheimnis“ http://derstandard.at/1269449010384/US-Atombomben-Europas-schmutziges-Geheimnis
|
