Na úsvitu 11. apríla 1996 začal Izrael brutálny útok proti Libanonu. Výbuchy bolo možné počuť všade. Lietadlá bombardovali každú dedinu a každé mesto. Izrael následne zbombardoval, použijúc fosforové zbrane, stredisko UNIFIL, kde sa civilisti schovali pred bombardovaním. V operácii „Grapes of Wrath“ (Víno hnevu)  bolo zmasakrovaných 109 Libanončanov a ďalších 127 bolo zranených

Quana (Kvana), Južný Libanon

Bol to masaker. Od Sabry a Šatily som nevidel nevinných zmasakrovaných takýmto spôsobom.  Libanonskí utečenci, ženy, deti a muži ležali na hromadách, ich ruky alebo nohy chýbali, boli bez hláv alebo zmrzačení. Bolo ich vyše sto. Dieťa ležalo bez hlavy. Izraelská strela ich zasiahla, keď ležali v utečeneckom centre OSN, veriac, že tam sú v bezpečí pod ochranou sveta...

Telo dieťaťa bez hlavy

Pre horiacou budovou OSN dievčatko drží v rukách zhorené telo – telo sivovlasého muža, ktorého oči sa na ňu upierajú. Kolíše ju zo strany na stranu, kľačiac a plačúc, opakujúc dookola tie isté slová: „Otecko, otecko.“
Vojak OSN stojí medzi morom tiel a bez slova drží telo bezhlavého dieťaťa.

„Izraelci nám práve povedali, že prestanú oblasť ostreľovať,“ povedal vojak OSN, trasúc sa od hnevu. „Mali by sme im poďakovať?“  Vo zvyškoch horiacej budovy, horia aj telá. Priamo na ne sa zrútila strecha pred mojimi očami. Keď som kráčal tým smerom, potkol som sa o ľudskú ruku...

Izrael zmasakroval civilistov v hroznom 10 dňovom útoku, doposiaľ 206. V sobotu bola napadnutá sanitka, sestry zabité v Yohmow deň predtým, 2 ročnému dieťaťu odrezala hlavu izraelská strela pred 4 dňami. Včera Izraelci zmasakrovali 12 – člennú rodinu, najmladšie bolo 4 dňové dieťa – izraelský pilot vystrelil strelu do ich domu.

Krátko po tom tri izraelské lietadlá vystrelili zhadzovali bomby len 250 metrov od konvoja OSN, v ktorom som cestoval aj ja. Do vzduchu vyhadzovali domy priamo pred mojimi očami. Keď som cestoval späť do Bejrútu, aby som odoslal správu o Quanskom masakri do novín Independet, zistil som, že dvaja Izraelci z člna strieľali na civilné autá blízko mosta rieky Sidon.

Masakry v Sabre a Šatile, ktoré vykonali izraelskí spojenci v roku 1982 odsúdil celý svet. Dnes majú zakrvavené ruky opäť masakrom v Quane, malom mestečku, o ktorom Libanončania veria, že tu Ježiš premenil vodu na víno...

Odrazu sme sa stali nie pracovníkmi OSN a novinármi, ale západniarmi, izraelskými spojencami, predmetom nenávisti. Jeden bradatý muž na nás uprene pozeral, jeho tvár bola od zlosti červená: „Ste Američania,“ kričal na nás. „Američania sú psy. Vy ste to urobili. Američania sú psy.“

V tejto vojne proti „terorizmu“ sa prezident Bil Clinton spojil s Izraelom a Libanončania vo svojom smútku na to nezabudnú. Oficiálne izraelské vyjadrenie ľútosti pridalo soli do ich rán.
“Chcel by som byť bombou a vyhodiť sa do vzduchu medzi Izraelcami,“ povedal ďalší muž.

_____________________________________________

krátené, Robert Fisk, novinár pre britský Independent
http://www.bintjbeil.com/E/occupation/robert_fisk_qana.html

Súvisiace:
Fotografie z masakru v Quane 18. apríla 1996
http://almashriq.hiof.no/lebanon/300/350/355/april-war/qana/index.html

Masaker v Quane - 30. júla 2006 (60 mŕtvych Libanončanov)
Masaker v Sabre a Šatile (zahynulo okolo 2000 Palestínčanov)
Masaker v Džaníne (zahynulo okolo 500 Palestínčanov)