12.04.2010

Masarykov vzťah ku Slovákom a Slovensku bol čisto účelový. Pre Európu neznáme osoby, Masaryka a Beneša, na najvyššiu diplomatickú úroveň pozdvihol v najvyšších kruhoch známy M. R. Štefánik, ktorý sa už vtedy preslávil zorganizovaním légií, rokovaniami v USA, ale aj v Rusku a Taliansku. Kým Štefánik bojoval a drel, Masaryk s Benešom intrigovali. Výsledkom intríg bola údajná letecká nehoda a smrť Štefánika. Masaryk neskrýval, že Slovákov potreboval iba do počtu občanov budúceho štátu a Slovensko ako koloniálne územie pre české domínium. Ignoroval plnenie záväzkov Clevelandskej zmluvy a Pittsburskú zmluvu, ktorej bol jedným zo signatárov, označil za falzum a podvrh, čo bola lož. Po celý svoj život popieral Slovákov ako národ a slovenčinu ako jazyk, ale považoval ju iba za odnož češtiny. Masarykovské Slovensko bolo pre príliš veľa ľudí trpkým sklamaním. Slovensko zaplavili českí prisťahovalci, úradníci, ale aj remeselníci, obchodníci, rôzne profesie, ktorých na Slovensku bolo dosť. S pedagógmi prišli aj školníci, železničiari, ale aj traťoví robotníci. To však bol iba začiatok.

Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, avšak iba krátko. Masaryk dal demontovať viac ako štyristo tovární, dielní a najrôznejších priemyselných podnikov a dal ich previesť do Čiech a tam nainštalovať. Poľnohospodárstvo na Slovensku bolo dôležitým odvetvím pôsobiacim v náročnejších klimatických podmienkach, bez subvencií zo strany štátu. Česká poľnohospodárska konkurencia bola zvýhodňovaná, slovenský vidiek sa zbedačoval, bieda hnala ľudí do vysťahovalectva.

Bolo však masarykovské Československo pre Slovákov, ktorí sa zbavili maďarského jarma, tou vytúženou zemou a vlasťou o ktorú usiloval Štefánik? Masaryk bol „tatíčkom", ako sa dával titulovať, iba pre Čechov, voči Slovákom prejavil železnú ruku diktátora bez súcitu. Protestné hladové zhromaždenia robotníkov, nezamestnaných, či zbedačených poľnohospodárov Masaryk riešil streľbou českých žandárov do zhromaždeného davu - hrôza! Slovenskou krvou sa sfarbili Trenčín, Nové mesto nad Váhom, ale aj južné Slovensko. Ten istý Masaryk vnucujúci Slovensku cudzorodé husitské kališníctvo, dával vytvárať o sebe svätožiaru ľudomila a demokrata. Jeho vzťah ku Slovákom bol trvalo povýšenecký, urážlivý a vysmieval sa slovenskému úsiliu o rovnocenné postavenie Slovenska. A práve tejto protislovenskej osobnosti radní konšeli na čele s primátorom Ďurkovským, starostom Andrejom Petrekom, servilnými kozmopolitnými poskokmi a odporcami slovenskej štátnosti chcú vybudovať pomník so sochou a to pred Slovenským národným múzeom. Nehoráznosť.

Krvavý masaker poľnohospodárov českými žandármi v Košútoch prispel k definitívnemu rozhodnutiu Slovákov vo veci orientácie na vlastnú štátnu zvrchovanosť, zatiaľ čo z Hradčian sa stupňoval protislovenský útlak a šikanovanie slovenských osobností, ktoré zapĺňali české väznice. Masarykovsko-benešovská protislovenská zaslepenosť rúcala ilúzie československej demokracie a niet žiadneho dôvodu tejto českej protislovenskej diktatúre budovať pamätník v metropole Slovenskej republiky so sochou politika popierajúceho náš národ a jazyk.
Titulok NIFMV

Ing. Roman Hofbauer, CSc.