"Európu máta duch - duch komunizmu. Všetky mocnosti starej Európy sa spojili v aliancii, aby toho ducha vyhnali: pápež, cár, Metternich a Guizot, francúzski radikáli, i nemeckí policajní špióni."
Karl Marx a Fridrich Engels (Komunistický manifest, 1848)

Účinok ruskej invázie do Gruzínska stále pretrváva. Denník Daily Mail píše, že tlač, komentátori a politici v oblasti prirovnávajú moskovské operácie v Gruzínsku k sovietskej intervencii v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v roku 1968, keď tie krajiny potrestali za to, že zamýšľali stratiť sa z orbitu Moskvy. Aj Los Angeles Times prišli s fotografiami z invázie do Československa v roku 1968 popri fotografiách z Gruzínska 2008, ktoré okomentovali slovami: "Až príliš familiárne".

Lenže v tomto je obrovský rozdiel. Ako sme uviedli v článku "Neocons versus Russia" (http://www.theoccidentalobserver.com/), Rusko je teraz, za Putina, národne orientované. Niet dôkazov, že Rusku by išlo o komunistický internacionalizmus a jeho ideológiu svetovej revolúcie. Tie dni sú už dávnom za nami (vďaka Bohu!).

Rusko sa líši od iných spoločností vo svete, v ktorých prevažuje biela väčšina a to preto, že jemu nevládnu elity, odhodlané zlikvidovať to obyvateľstvo a kultúru, ktorej vďačia za svoju existenciu.

Ruský nacionalizmus sa prejavuje mnohorakým spôsobom. Podľa "Los Angeles Times ide v Cchinvali, hlavnom meste Južného Osetska, o "vlastenecký koncert": "Pred ťažko poškodenou vládnou budovou hral ruský orchester diela Čajkovského a Šostakoviča a okolo tisíc obyvateľov držalo v ruke zapálené sviece a zástavky Ruska a Južného Osetska - katalyzátor konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom, ku ktorému došlo tento mesiac".

Nacionalizmus v bielej krajine, to je pre západné elity strach naháňajúci koncept. Nie je prekvapujúce, že u neokonzervatívcov to vyvoláva obrazy nacionálno-socialistického Nemecka: neokonzervatívec Robert Kagan sa rýchlo poponáhľal prirovnať ruskú inváziu do Gruzínska k nemeckej okupácii Sudetov v roku 1938. Neokonzervatívna rétorika je zmáčaná v jazyku Mníchova, Neville Chamberlaina a v "lekciách snahy ulahodiť".

Dobrou správou je, že ruský nacionalizmus je pravdivý. Len vezmite do úvahy vymenovanie Dmitrija Rogozina, ruského pro-národne orientovaného politika, za veľvyslanca v NATO. Rogozina popisujú ako "jedného zo zakladateľov Kongresu ruských komunít, čo je politické hnutie, ktoré si kladie za cieľ upozorňovať na problémy etnických Rusov a presadzovať záujmy nacionalistov."

Rogozin sa v roku 2003 stal šéfom koalície nacionalistickej Rodiny (Vlasť). Keď ho z tej pozície vytlačili, angažoval sa v Hnutí proti ilegálnej imigrácii, "bojujúc za práva etnických Rusov a organizujúc protestné nacionalistické demonštrácie". Kým bol šéfom Rodiny, strana vysielala v televízii reklamu, kde osobne vystupoval. Video klip ukazuje troch nevľúdnych Azerbajdžancov, jediacich melón a odhadzujúcich šupy na zem; aby bolo jasné, akej sú národnosti, v pozadí počuť azerbajdžanskú melódiu. Dôstojná ruská matka, tlačiac pred sebou detský kočík, prechádza naokolo a nevedomky stúpi na šupy. Jeden z Azerbajdžancov jej začne nadávať. Rogozin a jehoviceprezident to sledujú, zatiaľčo v pozadí začne znieť hudba z filmu Terminátor. Požiadajú Azerbajdžancov, "aby po sebe upratali", ale tí ich ignorujú. Vtom Rogozin pevne položí ruku na plece jedného z nich a dôrazne sa ho pýta: "Rozumieš po rusky?" Vtedy sa objaví logo strany Rodina a slová v tom logu: "Vyčistíme Moskvu od špiny".

Obraz ochrany ruskej matky s dieťaťom pred cudzincami je mimoriadne výrazný. Predstavte si, že by niečo podobné odvysielala americká politická strana v hlavnom mediálnom prúde a mierila by tým na imigrantov. Keby mal niektorý americký alebo európsky politik niečo spoločné s takým videom, odsúdili by ho alebo ju ako extrémistu/ku a vytlačili z politického života a už nikdy by nemal/a šancu dostať sa na vplyvné miesto. Mocní by sa dokonca postarali o to, aby mal/a ťažkosti nájsť si akékoľvek zamestnanie. Ale v Rusku Rogozina pozdvihli do nanajvýš dôležitej zahraničnej pozície a môže teraz vyjadrovať svoje nacionalistické presvedčenie na pôde NATO, ktoré je už celé roky tŕňom v päte ruských nacionalistov. A toto si mnohí všimli. Jeho vymenovanie do funkcie "mnohí chápu ako predĺženie bojového tónu Vladimíra Putina voči Západu a zvlášť voči NATO. Ako silný hlas ruských záujmov a nacionalizmu, počas pôsobenia vo funkcii nezmenil tón, ale je to v princípe predĺženie Putinovej rétoriky.

Možno, dúfajme, že Medvedev a Putin tomu rozumejú správne. Zdá sa, že ruská elita chápe, že etnický nacionalizmus je zdravý a prirodzený - aj pre bielych ľudí. Jednali veľmi rozhodne voči židovským oligarchom, ktorí boli verní čomusi cudziemu a ktorých správanie by bolo malo na svedomí podriadenosť Ruska Západu. Takisto sa ubránili tlakom a odmietli otvoriť brány ne-ruskej imigrácii - čo veľmi zarmucuje Jeffa Mankoffa, sionistického autora medzinárodného vydania New York Times (nebudeme márniť čas popisovaním pokrytectva tých, ktorí sú v prvom rade verní svojej krajine, ktorá má biologické štandardy pre imigráciu a pritom poučujú Západ o morálnom imperatíve masovej multi-etnickej imigrácie. Ani si nemyslíme, že také idey by sa mohli objaviť vo vydaní New York Times. Aký to šok!)...

Zaujímavé je, že jednou z prvých reakcií Ruska na inváziu Gruzínska bolo začatie rozhovorov so Sýriou o dodávkach protileteckých a protitankových zbraní. Rusi očividne rozumejú realite americkej zahraničnej politiky, vycentrovanej okolo záujmov Izraela a sú odhodlaní potrestať Izrael za jeho vojenské a politické vzťahy s Gruzínskom. Rusko pritom stále dodáva Iránu jadrový materiál, ako aj výzbroj na ochranu jadrových inštalácií.

Neokonzervatívci a iné elementy západných elít urobia teraz všemožné, aby ruský nacionalizmus zničili. Ako sme spomenuli,niektorí z nich už prirovnali ruské činy v Gruzínsku k činom Nemecka v 30-tych rokoch. Také prirovnania zaručujú tie najextrémnejšie a najnásilnejšie reakcie, pretože nacionálny socializmus je v súčasnom západnom lexikone stelesnením zla. A národne orientovaný, etnicky uvedomelý biely národ, to je nočná mora pre týchto elitistov, pretože to reprezentuje žiarivý protikladný príklad k ich snahe o zničenie bielej rasovej identity a tradičnej kultúry Západu. Môžeme očakávať, že tieto elity budú reagovať s toľkou silou, akú sú len schopní vyvinúť.

Biele, rasovo uvedomelé Rusko je pre nich veľmi nebezpečné, pretože sa môže stať žiarivým mestom na vŕšku, zatiaľčo iné západné krajiny sa budú potápať do multikulturalizmu, kde bieli budú napokon len menšinou, prenasledovanou afirmatívnou akciou, zločinnosťou voči bielym a časom čoraz neprívetivejšími koalíciami ne-bielej väčšiny.

Predstavte si svet o dvadsať rokov, kde budú bieli v Spojených štátoch predstavovať už takmer menšinu (štatistický úrad nedávno posunul priečku a uvádza, že k tomu dôjde v roku 2042, čo sa však naisto urýchli, berúc do úvahy paru pro-imigračných síl). Ale takisto si predstavte, že Rusko v tom čase bude už prosperujúcou, hrdou, technologicky pokročiloua energeticky nezávislou krajinou, v ktorej sa medzitým podstatne zvýši prírastok novonarodených a ktorá si pritom udrží etnickú čistotu a odolá mnohým nátlakom, aby tiež otvorila svoje brány cudzincom a ktorá si zachová svoju kultúru a vedomie jednoliateho obyvateľstva.

Niet pochýb, že ukričané triedy na Západe budú Rusko i naďalej odsudzovať a ponosovať sa na nedostatočnú demokraciu. Ale jasný rozdiel v osude bielych v Rusku a na osvietenom, multikulturálnom Západe potom už bude príliš očividný na to, aby ho niekto mohol ignorovať. A to bude mať nepochybne na svedomí krízu epických proporcií.

(krátené)
Occidental Observer: "The Spectre of Russian Nationalism"
http://www.theoccidentalobserver.com
/articles/Editorial-RussianNationalism.html