Prečo sú pekinské Hry 2008 iné, ako moskovské 1980

Novoveké olympijské hry boli skoro vždy bojkotované jednotlivými štátmi. Napríklad v Melbourne v r. 1956 chýbalo Holandsko, Španielsko a Švajčiarsko, na protest proti potlačeniu maďarského povstania, ďalej Egypt, Irak, Libanon a Kambodža pre Suezskú krízu. 1976 sa hier v Kanade nezúčastnil Taiwan, pretože sa nesmel nazývať "Republik China". V roku 1988 boli hry v Soule bojkotované Severnou Kóreou, pretože krajina nebola akceptovaná ako spoluporiadateľ. A tak ďalej. Pri čínskych hrách nebude vôbec žiadny prípad bojkotu. Len Irak musí chýbať: IOC mu účasť zakázalo, pretože iracká vláda pred štvrťrokom rozpustila domáci Olympijský výbor. (Medzitým sa však situácia zmenila a Irak sa môže zúčastniť).

To, že nad hrami v Číne sa dlho vznášal meč bojkotu je, zdá sa, včerajší sneh. Tento pokus o bojkot bol práve preto, že sa nepodaril, dôležitou udalosťou. Pripomína moskovské hry 1980. Vtedy sa nezúčastnilo viacej ako 50 štátov: USA a celý západný svet s výnimkou Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Rakúska a Švajčiarska. Na zdôvodnenie poslúžil vstup Sovietov do Afganistanu, zároveň sa malo protestovať proti sovietskemu porušovaniu ľudských práv. Masívna inštrumentalizácia ľudských práv bola vtedy novinka – krok k finálnemu zostreniu studenej vojny, hodilo sa k práve prebiehajúcemu „dozbrojeniu“ NATO. Kto sa mohol diviť, že Západ podnikne všetko, aby veľkému protivníkovi skazil hry?

Dalo sa očakávať, že sa pokúsia aj o bojkot voči Číne – krajine, ktorá sa ešte stále snaží, pokračovať v histórii komunizmu. O to dôležitejšie je, že tento pokus stroskotal. Čiastočne to bolo aktuálnym dôvtipom čínskej politiky. Keď nastali nepokoje v Tibete, vedeli všetci, že tieto nevzplanuli spontánne, ale sa celkom vedome držali v predvečer hier, pretože sa mala vybudovať hrozba bojkotu. Čínska vláda sa mohla teraz pokúsiť, presvedčiť Západ o dvojtvárnosti Dalai Lamu, ktorý v našich médiách najčastejšie figuruje ako "duchovná hlava Tibeťanov", hoci je stále aj šéfom exilovej vlády. Namiesto toho bola okamžite ochotná k rokovaniam s touto organizáciou. Potom bola téma Tibet, nahradená témou zemetrasenie a západné médiá museli čínskej vláde uznať, že urobila všetko potrebné a nič neprikrášľovala.

Aktuálna múdrosť čínskej politiky len zdôrazňuje, čo je pre Čínu už dlhý čas typické. Už tri desaťročia uskutočňuje krajina svoju nezápadnú cestu s politikou uvoľňovania a narastajúcim otváraním sa svetu – vo všetkých rovinách: ekonomickej, politickej a ako korunu, teraz aj na olympijskej úrovni. Integrovala sa do svetového trhu. Nie je ľahké urobiť si z Číny obraz nepriateľa. Pokusy samozrejme stále existujú. V zlej spomienke je výpad jedného hamburského časopisu (Spiegel) spred troch rokov, urobiť z Číny ekonomické monštrum, pretože si získala nedovolené konkurenčné výhody, a samozrejme, porušuje ľudské práva.

Každý deň prichádzajú nové výpady. Minulú sobotu sa stretol americký prezidentský kandidát McCain s Dalai Lamom a následne žiadal, že Čína „musí“ prepustiť tibetských zajatcov. Ten istý deň vyzvala ministerka zahraničia USA Riceová Čínu k tomu, aby nepostupovala pod "pláštikom" olympijských bezpečnostných opatrení proti politickým protivníkom. A predsa sú hrozby bojkotu zo stola zmetené. Aj Condoleezza Ricevá cestuje do Pekingu, k záverečným slávnostiam. Prezident Bush sa zúčastní  otvorenia. Tak isto Nicolas Sarkozy, britský premiér Brown a mnohí iní. Možno si hovoria, že by nebolo múdre, Čínu dráždiť.

Tento štát kopí západné devízy, treba ho ako partnera na zdolanie približujúcej sa hospodárskej krízy. Nemecká kancelárka zatiaľ ostáva doma. Číňania sa však preto nebudú trápiť k smrti, ale budú sa tešiť tomu podstatnému: že diskusia o bojkote sa už dávno točí len o otváracej ceremónii. Merkelovej gesto bojkotu sa teraz otáča proti nej samotnej. Pýtame sa, prečo sa vylučuje. Možno, že sa predsa len zúčastní. K účasti na  prísahe regrútov Bundeswehru sa rozhodla tiež na posledný moment. Teraz sa ponúka dokonca šanca, poslúžiť porozumeniu medzi národmi.

Michael Jäger
Ein Schwert wird zur Pflugschar
http://www.freitag.de/2008/31/08310601.php