Rubrika: Slovensko 2007

Oblasťou, o ktorej sa pri hodnotení Ficovej vlády v médiách takmer nehovorí, je kultúra a mediálna politika. Ministerstvo kultúry úspešne dofinancovalo nové sídlo Slovenského národného divadla, riaditeľka SND a herci dostali svoje. No duchovná, dramaturgická vyprázdnenosť našej prvej scény pretrváva. Do všetkých sfér nášho kultúrneho života zasahuje komercia ako všivavá epidémia, ktorá vyciciava z ľudí zvyšky zdravého úsudku a vkusu. Smejeme sa rozličným oplzlostiam na scéne i mimo nej, akoby nejestvoval iný druh kultúry. Na kultúrne či literárne časopisy ministerstvo kultúry nemá peniaze.

Finančne živoriace noviny Kultúra a Literárny týždenník sa robia „na kolene“ a vychádzajú v nepatrných nákladoch, takže širšia verejnosť o nich často ani nevie, hoci sa tu prezentujú odborne fundované názory na široké spektrum kultúrnych a spoločenských otázok, ktoré sa dnes nedostanú ani do verejnoprávnych médií. Slovenská kultúra a najmä jej literárna súčasť pôsobí dojmom disidentskej tvorby pre hŕstku zakríknutých intelektuálov.

mediálnej oblasti takmer neexistuje pluralita názorov. Z ústavy vyplýva, že štát by mal podporovať nezávislú tlač, ale v praxi to vyzerá tak, že už roky finančne podporuje najmä denník Új Szó. Ten síce patrí do nemeckej vydavateľskej skupiny Petit Press, no prakticky stojí na názorovej platforme SMK, a teda patrí do kategórie straníckej tlače. To isté by sa dalo povedať o dennom maďarskom spravodajstve v Slovenskej televízii a diskusných reláciách v maďarskom jazyku, z ktorých trčia protislovenské nálady ako slama z juhászovej čižmy.

Slovenský rozhlas stratil s príchodom nového manažmentu punc verejnoprávnosti a kedysi najdôveryhodnejšieho média. Dosadenie Miloslavy Zemkovej, bývalej vépéenkárskej starostky Starého Mesta Bratislavy, na čelo tohto verejnoprávneho média bolo posledným zabezpečovacím ťahom Dzurindovej vlády pred voľbami. Udialo sa to, čo urobil v STV Rybníček: likvidácia pôvodných osvedčených formátov, otvorené stavidlá pre komerciu, prepustenie profesionálov, jednostranosť publicistiky, v ktorej hrajú prím spolupracovníci denníka SME a Hríbovho časopisu Týždeň. Všetci tí verejne známi vtáci iba presadli zo súkromného pravicového konára na konár verejnoprávny.

ituácia v STV je stále programovo nejasná. Prišli noví manažéri, ale dosiaľ nič nové nepribudlo, iba ak nové vzťahy a priestor na exploatáciu STV pre nové firmy. Vláda nekladie dostatočný dôraz na mediálnu politiku a teraz je konfrontovaná s totalitou médií. Vláda kontra médiá, to je osobitná téma. Apelovať na objektivitu súkromných médií je zbytočné, médiá nikdy nebudú objektívne, lojálne budú iba k takej vláde, ktorá vyhovuje ich majiteľom. Po roku vládnutia novej koalície je mediálny obraz takmer nezmenený - všetci proti Ficovi a jeho vláde. Čo s tým?

_____________________________________________

Ľudovít Števko
uverejnené v Extra Plus, júl 2007, krátené, nadpis ::prop.sk

Diskusia: