Po prečítaní správy o slovenskej mediálnej slobode na špici sa človek aspoň čiastočne znalý slovenských pomerov musí pousmiať - v lepšom prípade...
Na Slovensku vraj existuje sloboda tlače a dokonca je na špici. Nezisťoval som kritériá posudzovania slobody tlače, pretože necítim potrebu čítať vágne, nič nehovoriace traktáty oslavujúce demokraciu, aby som pochopil, že sú zlé, že tu je čosi choré a nesprávne.

V tejto súvislosti ma napadá jeden prípad "slobody tlače na Slovensku." Nemenovaný dvojtýždenník sa ocitol "na indexe", pretože si dovolil byť pro-slovenský. Nič iné, žiadny skrytý význam, žiadne "rasistické" články, jeho jediná "chyba" bola tá, že si dovolil zastávať pro-slovenské názory. Obsahovo išlo o veľmi kvalitné noviny.
V týchto novinách uverejnila istá automobilka inzerát. Išlo o malú inzerciu (cca. 3 krát 5 cm). Po jeho uverejnení zavolali predstavenstvu materskej firmy banky, ktoré pohrozili automobilke zrušením úverov ak bude uverejňovať inzeráty vo "fašistických novinách."

Podobných príkladov je viac než dosť. Ekonomický tlak a likvidácia opozičnej tlače nadobudla na Slovensku hrozivé rozmery. Vládna moc ukrývajúca sa za všemocnú formulku "demokratická" likviduje opozičnú tlač účinnejšie ako v časoch "totalitných." Za komunizmu existovali aspoň jasné pravidlá, dnes sa tak deje v čase, kedy "slovenská tlač je na špici slobody."
S touto špicou slobody súvisí i vyjadrenie Hríba, ktorý otvorene priznal, že súčasná vláda koalícia sa dostala k moci pomocou lží. Súvisí s tým i trápne divadlo s názvom "zachráňme Markízu" alebo deratizačný tím, ktorý pozavieral redaktorov na 28. poschodie budovy STV tým najtotalitnejším spôsobom. Svetová verejnosť, mimovládne organizácie a tiež organizácia Novinári bez hraníc vtedy záhadne mlčali.

Po denníku Nový deň, Večerníku, týždenníku Súvislosti a dvojtýždenníku Kultúra hrozí v krátkom čase zánik aj ďalším periodikám šíriacim slobodné či opozičné názory, nezávislé od monopolných výrobcov informácií.
Mediálna prezentácia slovenskej kultúry a národnej identity sa scvrkla na minimum. Na Slovensku sa krok za krokom zavádza čosi ako informačné stanné právo. Jednostranný tok informácií zo zahraničia a filtrovanie správ z domáceho servisu nie je v našom mediálnom priestore ničím neobvyklým.

Narcizmom poznačení moderátori v početných tolkšou nás denne presviedčajú, že arogancia a provokácia je najlepšou žurnalistickou metódou v demokratickom zriadení západného typu. Slušnosť a úcta k človeku je trápny prežitok.
Mediálna kultúra kŕmením národa tvárami amerických celebrít, pornohviezd a supermanov sa prenáša do všetkých vrstiev spoločnosti, vytvárajúc tak neurotizovaný dav ľudí bez uvedomenia si vlastného miesta a identity.

Roman
Extra Plus