31.08.2009

Dňa 25. 08. 2009 sa navečer uskutočnil v Nových Zámkoch pochod pod názvom „Za budúcnosť našich detí“, ktorý vyvrcholil kultúrnym programom na Hlavnom námestí. Organizátori si za účel zhromaždenia vytýčili hlavne poukázať na neistú budúcnosť detí novej slovenskej generácie v novovznikajúcich policajných štátoch v euro-atlantickom civilizačnom priestore či pripomenúť si násilnícke správanie sa totalitnej štátnej moci spred roka 1989, ďalej nájsť paralely medzi (17.) novembrom 1989 a (8.) augustom 2009 (Šarišské Michaľany), ap.

Napriek tomu, že bodov, ktorým sme sa vo svojich prejavoch venovali, bolo hneď niekoľko, mediálni trpáci, menovite redaktorka televízie Markíza, Denisa Czibulka (slovenská Maďarka) a redaktor TA3, Daniel Horňák (kto vie, čo je to za firmu), vyrukovali s „osvedčenými“ dvoma titulkami: „Pochod proti cigánskej kriminalite“ a „Pochod proti zákroku polície“. A keďže aj táto akcia nacionalistov sa niesla v pokojnom duchu, médiá sme zrejme rozumnými myšlienkami unudili. Reportáž, ktorá by ukázala, že tí zlí „extrémisti“ hrajú na gitare (pán hudobník Miroslav Vranský), spievajú hymnu či recitujú básne (Kika) a prijímajú memorandum, by isto vyznela trápne. Extrémizmus a báseň tak akosi v očiach rozumných ľudí nejde dohromady. Média sa teda rozhodli na myšlienky akcie uvaliť informačné embargo. Miesto toho, opäť raz ukázali svoju špinavú tvár a potvrdili tak, kto je ich hlavným chlebodarcom.

Mediálna krysa, Denisa Czibulka (bytom na Nábrežnej ulici v Nových Zámkoch) sa zmohla v honbe po senzácii akurát na reportáž, ktorá mala za účelom kompromitovať Maticu slovenskú, s Miestnym odborom ktorej sme ako organizátori nadviazali pred akciou dialóg. S Dr. Janou Garajovou, podpredsedníčkou MO MS, sme rokovali o tom, či by nám nepomohli so zabezpečením aparatúry na ozvučenie akcie. Keďže nám pani doktorka povedala, že MO MS v Nových Zámkoch nedisponuje prenosnou aparatúrou, rozhodli sme sa hľadať inde – a našli sme – u môjho známeho, ktorý nám aparatúru prenajal a prenájom ktorej som zaplatil z vlastných peňazí.

Ale neprofesionálnosť Denisy Czibulky, slovenskej Maďarky túžiacej zrejme pre svoj maďarský šovinizmus skompromitovať národnú ustanovizeň Slovákov, práve v týchto miestach prekročila medze únosnosti: v reportáži sa spomína, že Matica slovenská, ktorú dotuje štát, a teda na jej aktivity prispievame všetci, podporila pochod extrémistov tým, že im zabezpečila aparatúru.

Neskutočné! Rozhovor s doktorkou Garajovou je zostrihnutý po prvú čiarku, „Oslovili nás...“, ale dôvetok, že napokon sme sa rozhodli od Matice slovenskej nežiadať čo i len halier, sa už do spravodajstva nedostal... Navyše, kto sa pohybuje v národných kruhoch vie, že Slovenské Hnutie Obrody, ktoré bolo jedným zo spoluorganizátorov, je najumiernenejším národným hnutím na Slovensku (veď je za to aj často kritizované).

Dokonca sme ako organizátori po dlhej a vášnivej porade odriekli možnosť vystúpiť pred zhromaždením zástupcom Slovenskej pospolitosti a Národného odporu, práve z dôvodu prítomnosti Matice slovenskej. Chceli sme predísť tomu, aby nejakí maďarskí šovinisti nemohli účelovo kompromitovať túto ustanovizeň Slovákov, ktorej pôsobenie je na juhu Slovenska veľmi náročné. Napriek tomu sa nám to nepodarilo a v ušiach národovcov muselo isto až smiešne vyznieť, keď nejaká trpáčka z médií označila Slovenské Hnutie Obrody za „extrémne“.

Miesto toho, aby médiá objektívne informovali o tom, čo odznelo v prejavoch predsedu Okresnej rady SHO v Nových Zámkoch, Radomíra Veselého, či člena rady predsedov Nového Slobodného Slovenska, Radovana Novotného, alebo zástupcu Odboru mladých matičiarov v Košiciach, vykonštruovali, ako už býva ich podlým zvykom, obludnú reportáž o ohavných extrémistoch.

Ani v jednom riporte, ktorý pokrýva akciu sa nedozviete, že na zhromaždení v Nových Zámkoch bolo prijaté sedemnásť bodové Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže. Asi preto, že v tomto memorande sú po prvý raz sformulované svetonázorové východiská prvej ponovembrovej generácie (89-93), ktorá práve v týchto dňoch dospieva a uvedomuje si, aký svet plný ohavností ju čaká.

Médiá o obsahu tohto memoranda neinformovali, pretože v ňom konštatujeme, že po osemdesiatom deviatom roku jednoducho neprišlo k žiadnej zmene, že sa nechceme začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov či Izraela, že súcitíme so srbskými rodinami v utečeneckých táboroch a mnoho iného. Média a ich mecenáši si jednoducho nemohli dovoliť nechať priestor takým myšlienkam, ktoré ich identifikujú ako zradcov národa!

Nevadí, my sa nenecháme odradiť. S memorandom budeme chodiť i po ďalších mestách a budeme sa snažiť osloviť ľudí angažovaných v národných hnutiach, aby sme nazbierali čo najviac podpisov. Nechceme v zbieraní podpisov konkurovať novovznikajúcej politickej strane Nové Slovensko – jediné čo chceme je, 17. novembra 2009 predstúpiť s memorandom pred jeho excelenciu, prezidenta Slovenskej republiky. Uvidíme, či sa nám to podarí. Ide nám o spoločnú vec!

Zatiaľ naše memorandum putuje v listových zásielkach všetkým rektorom slovenských vysokých škôl a tej inteligencii, ktorej ešte záleží na budúcnosti nášho národa. Informácie o osude memoranda budeme pravidelne aktualizovať na http://sites.google.com/site/memorandumppgsm/ . Aj touto cestou prosíme všetkých národne cítiacich ľudí, aby Memorandum prvej ponovembrovej generácie šírili na svojich internetových stránkach a dúfame, že aspoň v predvečer dvadsiateho výročia pseudorevolúcie vyvoláme v spoločnosti takú diskusiu, ktorá by začala ľuďom otvárať oči...

- čp-