V médiach sa zľahla po tomto probléme akoby zem. Po Mníchovskom diktáte to bola jedna z najväčších krívd na území starého kontinentu-samostatné Kosovo. Všetko to vyvrcholilo 17. februárom, kedy kosovskí Albánci vyhlásili na území Srbska nový štát-Kosovo. Azda najväčším paradoxom tohto všetkého je fakt, že Kosovo susedí s Albánskom, čiže Albáncom sa dostalo nevýdaného luxusu - mať dva štáty a to dokonca susediace vedľa seba. Škoda, že o takomto šťastí nemôže hovoriť 20 miliónový kurdský národ, alebo americkí Indiáni žijúci v rezerváciach ako nejaké zvieratká v zoo.

Všetko sa to stalo na nátlak USA a niektorých členských štátov EÚ, ktorí jednohlasne tvrdia, že Srbsko stratilo Kosovo kvôli Miloševičovi. Miloševičova vláda sa ale skončila v roku 1999 a v roku 2005 zomrel. Srbsko si za tých osem rokov vybudovalo štandartnú európsku a demokratickú vládu, za čo bolo odmenené odtrhnutím Kosova, ktoré bolo hrubo v rozpore s medzinárodným právom, keďže rezolúcia OSN z roku 1999 hovorí o Kosove jednoznačne ako o súčasti Srbska. Porušené je tu tak isto právo krajiny na územnú celistvosť. Kosovskí Albánci za to isté spomínané 8-ročné obdobie taktiež nezaháľali a konali veľmi aktívne. Od roku 1999 bolo pred očami vojakov NATO a mierových jednotiek OSN vyhnaných 250 000 kosovských Srbov zo svojho domova a bolo zničených 150 srbských kostolov. Na povrch prenikli aj správy o unášaní Srbov kosovskými Albáncami, ktorí im následne odoberali orgány a predávali ich ďalej na čiernom trhu. A odmena za tieto aktivity kosovských Albancov? Druhý albánsky štát vytvorený na území suverénnej demokratickej krajiny.

Skutočne otázne je, prečo však boli albánski separatisti tak vytrvalo podporovaní Spojenými štátmi a dokonca aj najvernejším americkým spojencom, židovským Izraelom, čo je už fakt neuveriteľné keď si predstavíme aké spory vládnu v súčasnom svete medzi židmi a moslimami, ktorými sú aj Albánci. Jedna verzia, ktorú hlásajú aj samotní Američania, hovorí o pokračovaní šírenia americkej demokracie a spravodlivosti po celom svete. A kosovskí Albánci su len jedným z ďalších utláčaných národov, ktorým chcú Američania nezištne pomôcť. Koniec koncov, ako dopadlo nezištné americké šírenie demokracie v Afganistane a Iraku môžme vidieť dennodenne v správach.

Druhá verzia, tá realistickejšia, hovorí o tom, že podporovanie vzniku samostatného Kosova Američanmi nebolo až tak nezištné ako oni sami tvrdia. Získanie si vplyvu nad Kosovom, ktoré je najväčším vývozcom drog do európskych krajín a Afganistanom, najväčším svetovým producentom ópia, ktoré je Američanmi už dávno obsadené, je pre týchto zámorských šíriteľov demokracie určite veľmi výhodné. Získali tak vplyv nad najväčšou svetovou drogovou sieťou v ktorej prúdia skutočne rozprávkové peniaze. Istým dôležitým ľuďom zahmleli tieto drogové miliardy zrak natoľko, že už nedokážu vidieť fakty o tom, že Kosovo bolo odjakživa srbské, že tam žije stále nemalý počet Srbov, ktorý s vytvorením samostatného Kosova nesúhlasili, že Albánci majú paradoxne dva susediace štáty a že sa vytvorením samostatného Kosova porušila rezolúcia OSN a medzinárodne uznané právo národa na celistvý štát.

Milan Ftorek