Rubrika: balkán 2008

Rozhovor s Dietmarom Hartwigom
Cathrin Schütz

Štáty ako USA a Nemecko zdôvodňovali uznanie protiprávneho odštiepenia Kosova s argumentom, že Srbsko kvôli etnickým čistkám kosovských Albáncov koncom rokov 1990 prehrali svoje morálne právo na Kosovo. Čo ste vy, ako očitý svedok v Kosove zažili?
Masívne, dokonca štátne usmerňované zločiny proti obyvateľstvu, ako etnické čistky mi neboli v čase medzi koncom r.1998 a vypuknutím vojny NATO, či už zo správ pozorovateľov, ako aj z rozhovorov s vedúcimi kosovsko-albánskymi politikmi, známe. Napriek tomu hovorili médiá neustále o bezdôvodnej brutalite srbských bezpečnostných orgánov proti obyvateľstvu. Zároveň zatajovali útoky samozvanej kosovsko-albánskej »Oslobodzovacej armády« UCK na štátne zariadenia a na srbské osoby. Mediálne informácie, ktoré som mal k dispozícii počas mojej doby v Kosove a potom, ukazujú obraz, ktorý nemá s realitou nič spoločného. Srbské bezpečnostné sily spravidla len reagovali na útoky UCK, tieto neboli vôbec bezdôvodné. Práve v čase neustále pribúdajúcich útokov UCK na juhoslovanské policajné a vojenské zariadenia sa srbská exekutíva pozoruhodne držala späť.

Na jeseň 1998 sa začala spomínať opcia útoku NATO na záchranu kosovsko-albánskeho obyvateľstva pred zúrením Srbov. Čo sa odohrávalo v Kosove 1998/99 ?
Od novembra 1998 existoval typický boj podzemnej armády proti štátu. Policajti a z času na čas aj funkcionári, ako starostovia a aj obyčajní občania boli UCK zraňovaní, alebo zabíjaní, odstreľované automobilové hliadky polície, ich trasy podmínované, útočené na policajné stanice a neskôr aj vojenské zariadenia. Teroristi pritom útočili zo zálohy, po útoku zmizli a zamiešali sa nenápadne medzi miestne obyvateľstvo. Bezpečnostné sily prehľadávali dediny a domy, aby zistili útočníkov. Často boli pritom odstreľovaní zo zálohy. To zasa eskalovalo reakcie – nezúčastnené obyvateľstvo sa dostalo medzi paľbu UCK a bezpečnostných síl. Dediny potom utekali skoro preventívne, po prepade na Srbov, zo svojich obcí.

UCK chcelo teda civilné obyvateľstvo zatiahnuť do svojho boja proti Srbom ?
S čo možno najväčším počtom údajne Srbmi zavraždených, chceli  zrejme predviesť novinárom »ukrutnosti srbských bezpečnostných síl«. Obete UCK boli nielen Srbi, ale aj vlastní rodáci, ktorí pracovali pre srbskú správu, alebo pre srbských obchodníkov, alebo len neboli ochotní aktívne podporovať UCK.

Viete, boj proti neviditeľnému, ale nie nečinnému nepriateľovi patrí medzi najťažšie policajné a vojenské operácie. Cca od polovice januára 1999 zavraždila UCK denne priemerne dvoch policajtov a ďalších ťažko ranila. Tým sa čoraz viac provokovala a podporovala odveta exekutívy. Existovalo aj opodstatnené podozrenie, že UCK sledovala cieľ nazávislého Kosova bez srbského obyvateľstva.

Od februára 1999 muselo byť väčšine politikov jasné, že vojna proti Srbom otvorí »Pandorinu skrinku«. Dalo sa očakávať, že vojna povedie ku chaosu a narastajúca nenávisť na oboch stranách sa odreaguje kriminálnymi prechmatmi. Som presvedčený, že až vojna NATO vytvorila možnosti pre zločiny, ktoré boli v tejto dobe spáchané.

William Walker, svojho času vedúci pozorovateľov OSZE v Kosove, tvrdí, že by sa dnes nehovorilo o nezávislosti Kosova, ak by predtým nebolo žiadneho Miloševiča a žiadne masakre na civilistoch.
Počas jeho doby v Kosove použil Walker len raz výraz »masaker« – zhruba dve hodiny potom, čo v dedine Račak boli nájdení mŕtvi. Bez akejkoľvek indície tvrdil na mimoriadne narýchlo zvolanej tlačovke, že „masaker“ spôsobili Srbi. Walker je politický úradník a príjmateľ pokynov vlády USA. USA vtedy kosovským Albáncom dávali nielen nádeje a prísľuby, ale aj materiálne a logisticky podporovali budovanie UCK. Račak konečne poslúžil NATO ako spúšťač vojny. Ak Walker menuje teraz Miloševiša ako dôvod vojny a dôvod pre nezávislosť Kosova, tak je to len jeho vlastné politické a osobné vysvedčenie ubohosti.