V utorok Rusko uznalo nezávislosť územia Južného Osetska a Abcházska. Nebol to ľahký krok bez dôkladného  zváženia dôsledkov. Avšak je potrebné zvážiť všetky možné dopady a triezvo zhodnotiť situáciu – dejiny abcházskeho a osetského národa, ich slobodnú túžbu po nezávislosti, tragické udalosti minulých týždňov a medzinárodný precedens pre takýto krok.

Nie všetky národy majú svoj štát. Mnohé existujú šťastne v hraniciach, ktoré zdieľajú s nými národmi. Ruská federácia je príkladom harmonického spolunažívania desiatok národov a národností.  Avšak niektoré národy zistia, že je nemožné žiť pod silným vplyvom iných. Vzťahy medzi národmi, ktoré žijú „pod jednou strechou“ je potrebné riešiť s maximálnou citlivosťou.

Po páde komunizmu sa Rusko muselo zmieriť so „stratou“ 14 bývalých sovietskych republík, ktoré dostali vlastnú štátnosť, aj keď 25 miliónov Rusov bolo ponechaných v krajinách, ktoré už nie sú ich vlasťou. Niektoré z týchto štátov nie sú schopné zaobchádzať so svojimi menšinami ako by si zaslúžili. Gruzínsko okamžite obralo svoje „autonómne regióny“ Abcházsko a Južné Osetsko o ich autonómiu.

Viete si predstaviť aké to bolo pre abcházsky ľud mať svoju univerzitu v Suchumi zatvorenú tbiliskou vládou pod zámienkou, že nemajú  správny jazyk a dejiny a tak nepotrebujú univerzitu?  Nové nezávislé Gruzínsko začalo proti svoji menšinám zákernú vojnu  čím zasadili semeno nesúhlasu, ktoré rástlo. To boli napätia priamo na prahu Ruska, ktoré ruské mierové sily zo všetkých síl držali na uzde.

Západ však, ignorujúc citlivosť situácie, nevedome (alebo vedome) choval nádeje Južných Oseťanov a Acbcházov za slobodu. Gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorého prvý krok bolo potlačenie autonómie ďalšieho regiónu Adžárska, sa netajil svojimi plánmi zlomiť Oseťanov a Abcházcov.

Medzitým, ignorujúc ruské varovania, západné krajiny sa ponáhľali k nelegálnemu uznaniu Kosova od Srbska. Stále sme tvrdili, že po tom bude nemožné povedať Abcházcom a Oseťanom (a desiatkam iných skupín na celom svete) že to, čo je dobré pre kosovských Albáncov nie je dobré pre nich. V medzinárodných vzťahoch nemôžete mať jeden meter pre jedných a iný pre druhých.

Keďže sme videli varovné signály, neustále sme sa pokúšali presvedčiť Gruznčanov, aby podpísali dohodu o nepoužití sily v Osetsku a Abcházsku. Pán Saakašvili odmietol. V noci zo 7. na 8. augusta sme pochopili prečo.

Len šialenec mohol začať taký hazard. Myslel si, že Rusko bude neaktívne prizerať  ako on zaháji masívny útok na spiace mesto Chcinvali, zavraždiac stovky pokojných civilistov, väčšina z nich ruských občanov? Veril, že Rusko sa bude prizerať ako jeho „mierové“ jednotky strieľajú na ruských kamarátov, s ktorými mali udržiavať Južné Osetsko v mieri a pokoji?

Rusko nemalo na výber, len potlačiť útok a zachrániť životy. Túto vojnu sme nechceli. Nemáme žiadne plány s gruzínskym územím. Naše jednotky vstúpili do Gruzínska, aby zničili základne, z ktorých boli zahajované útoky. Obnovili sme mier, avšak nemohli upokojiť strach  a ašpirácie Južných Oseťanov a Abázcov – nie v čase, keď Saakašvili pokračoval (s účasťou a podporou USA a niektorých krajín NATO) v tvrdeniach o prezbrojení a zabratí „gruzínskeho územia.“  Prezidenti dvoch republík vyzvali Rusko, aby uznalo ich nezávislosť.

Na mojich ramenách bolo ťažké rozhodnutie. Vzal som do úvahy názory Oseťanov a Abcházcov a na základe princípov charty OSN a ďalších dokumentov medzinárodného práva som podpísal rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť Južného Osetska a Abcházska.

Úprimne dúfam, že gruzínsky ľud, ku ktorému pociťujeme historické priateľstvo a sympatie, bude mať raz vodcov, ktorých si zaslúži, ktorí sa budú starať o krajinu a tiež o vzájomné vzťahy so všetkými národmi Kaukazu. Rusko je pripravené podporiť dosiahnutie takéhoto cieľa.
Napísal prezident Ruskej federácie.

Why I had to recognise Georgia’s breakaway regions
http://www.kp.ru/daily/24153/369068/

Diskusia: