rubrika: slovensko 2009

            Dňa 23.2.2009 sa uskutočnilo v Bratislave podujatie s uvedeným názvom, ktoré usporiadal Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s Ústavom sociológie Maďarskej akadémie vied a Ústavom pre výskum etnických menšín (!) Maďarskej akadémie vied za podpory Trust of Civil Society in Central and Eastern Europe. Celodenné rokovanie bolo za uzavretými dverami, popoludní o 17,00 hod. sa v Zichyho paláci konala „verejná diskusia“, na ktorej som sa zúčastnil. Z disponibilného času zabrali vystúpenia účastníkov akcie takmer dve hodiny a na „diskusiu“ čiže na otázky verejnosti zostalo 20 minút. Podujatie viedol Martin Bútora, ktorý oznámil, že akcia je pokračovaním stretnutia v Budapešti a že organizátori založili k predmetnej téme akúsi „pracovnú skupinu“ na akademickej úrovni.

Vystúpenia organizátorov:
Lászó Szarka, riaditeľ Ústavu pre výskum etnických menšín MAV (hovorí aj po slovensky) sa predstavil ako reprezentant Maďarskej republiky na tomto podujatí. Vyhlásil, že na Slovensku sa autonómia menšín kriminalizuje a že lojalita menšiny sa považuje za základný predpoklad uznania jej existencie.
Vyhlásil svoje tézy k tejto problematike:

1. len lojálne menšiny môžu požadovať kolektívne práva
2. menšinová autonómia neznamená jej getoizáciu (k tejto téze informoval, že v MR existuje vyše 2 000 „menšinových samospráv“).

Vytýkal, že hoci maďarská menšina na Slovensku už vyše 80 rokov prejavuje taký vysoký stupeň lojality voči štátu (!), predsa doteraz nie je odmenená kolektívnymi právami a autonómiou!
Kálmán Petőcz, programový riaditeľ Fórum inštitútu, bývalý veľvyslanec SR pri OSN v Ženeve (!!), položil otázku, prečo sa švajčiarske riešenia nedajú aplikovať aj na Slovensku? Vyhlásil, že menšinová politika je základným a dôležitým predpokladom dobrých susedských vzťahov a že MR a SR sa rovnako (!!!) nedobre správajú k ľudským právam menšín.
Pál Tamáš, riaditeľ Ústavu sociológie MAV (vie po slovensky) tvrdil, že slovensko-maďarské vzťahy majú charakter pomaly narastajúceho konfliktu! Vyhlásil, že reciprocita vo vzájomnej menšinovej politike nemôže byť (!!!), lebo na to treba veľa zmeniť na myslení elít v Budapešti (!!) a vraj preto, lebo Slováci sa do Maďarska dostali v 18. storočí, keď ešte nebolo moderné slovenské povedomie, kým Maďari sa dostali do ČSR v roku 1918 ako vyspelý maďarský národ. Pokračoval podobnými nezmyslami a klamstvami a uzavrel „filozofickou úvahou“, že „Preto musíme hľadať nový rám na starý obraz!“.

Štefan Šutaj, riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach (!), vyhlásil, že „Asimilácia menšín v Maďarsku nie je problémom, ktorým by sme sa mali zaoberať“ (!!!), že neexistuje koncepcia menšinovej politiky SR, ale status quo nemôže zostať a preto sa menšinové práva v SR musia navyšovať!

Géza Jeszenszky, bývalý minister zahraničných vecí MR a veľvyslanec MR v USA, predstavil sa ako historik, vyhlásil že jeho rodina pochádza z Turca, ale on nie je renegát a oznámil, že jeho spolupráca s Bútorom vo Washingtone bola výborná. Vyhlásil, že prevrat v roku 1989 nesplnil maďarské očakávania, keďže hlavnými cieľmi maďarskej poprevratovej politiky boli úlohy:

1. zmena orientácie štátu smerom na Západ
2. zlepšenie regionálnej spolupráce, realizované neskôr vo Vyšehrade  
3. zlepšenie postavenia a zvyšovanie menšinových práv maďarských menšín v susedných štátoch.

Prvé dve úlohy sa splnili, tretí cieľ sa nenaplnil (!!!).
Položil otázku, prečo sa neuskutočnilo maďarsko-slovenské vyrovnanie (kiegyezés) a vyhlásil, že na slovensko-maďarské vzťahy treba zaviesť moratórium! (to znamená, že Budapešť je mimoriadne spokojná s terajším priepastným rozdielom v menšinovej politike medzi MR a SR a dúfa, že slovenskú menšinu v MR zakrátko zlikviduje úplne a až potom začne s menšinovými zámienkami frontálny útok proti SR – pozn. J.H.). Tvrdil, že základom našich sporov je strach – strach Slovákov z maďarskej iredenty a strach Maďarov zo zániku (!) maďarskej menšiny. Ako historik sa pritom nehanbil klamať, že Slováci prišli do dnešnej MR ako kolonisti až v 18. storočí a že názvy obcí, majetky a s nimi aj priezviská rodín udeľovali v Turci husiti!
Miroslav Kusý hovoril hlavne o postavení maďarskej štatistickej menšiny na Slovensku, čiže o Strane maďarskej koalície, pričom tvrdil, že k vytvoreniu tejto strany prinútili slovenských Maďarov Mečiarove volebné zákony (a nie ich vlastný monolitný nacionalizmus). Vyhlásil, že súčasná Ficova koalícia je tvrdo nacionalistická a že v súčasnosti Maďari a Cigáni (on ich nazýva Rómovia, čiže Ľudia) nemajú na Slovensku nijakú politickú reprezentáciu (!!) a toto sa musí urýchlene vyriešiť!

„Diskusia“ bola z časových dôvodov veľmi krátka:
Dr. Sivák upozornil na vážne nedostatky v informovaní, resp. na dezinformácie o Slovensku „predstaviteľmi SR“ v medzinárodných organizáciách vrátane orgánov OSN. Jeho vystúpenie smerovalo k činnosti Kálmána Petőcza.

Ďalšia diskutujúca (meno som nezachytil) sa obrátila s viac-menej osobnými otázkami na G.Jeszenského o jeho etnicite a pod. a usvedčila ho z klamstva pri jeho tvrdení, že Slováci v Maďarsku sú kolonistami z 18. storočia, poukazujúc na dielo profesora Jána Stanislava Slovenský juh v stredoveku. Odpoveďou bol infantilný smiech od predsedníckeho stola a vyhlásenie M.Bútoru, že iní profesori napísali iné diela.

V mojom diskusnom príspevku som vyslovil počudovanie nad tým, že hoci toto podujatie má byť oficiálne o slovensko-maďarských vzťahoch, vo vystúpeniach organizátorov bola reč iba o ďalších požiadavkách maďarskej štatistickej menšiny na Slovensku, ale o skutočných „menšinových právach“ Slovákov v Maďarsku nepadlo ani jedno konkrétne slovo. Slovensko-maďarské vzťahy sú také, akými ich chce mať a akými ich robí maďarská politika! Ak sú zlé, treba sa obracať na Budapešť – len tá ich môže napraviť. Slovenská politika, vrátane menšinovej politiky, od 1.1.1993 až doteraz len neprimerane zdržanlivo reaguje na všetky maďarské aktivity, vrátane absurdných nerecipročných požiadaviek lídrov maďarskej štatistickej menšiny. Napriek tomu Maďarská menšinová politika je vychvaľovaná alebo prinajmenšom akceptovaná ako dobrá a vyhovujúca, ale Slovenská menšinová politika je všestranne kritizovaná a znevažovaná ako nevyhovujúca a teda naďalej neudržateľná!

Preto treba žiadúcu zmenu myslenia elít v Budapešti, ako to navrhuje pán Pál Tamáš, zo slovenskej strany urýchliť bezodkladným uplatnením rovnakej všestranne akceptovanej menšinovej politiky, aká sa v praxi uplatňuje v Maďarsku  voči Slovákom a začať treba od rovnakého štandardu menšinového školstva, aby sa aj myslenie elít v Budapešti primerane akcelerovalo.         

Július Handžárik
V Bratislave dňa 25.2.2009