rubrika: európa 2009

Celý slovinsko-chorvátsky hraničný spor, blokujúci pokračovanie prístupového procesu Chorvátska do EÚ má ešte jeden zaujímavý faktor. Európska únia v tomto spore jedného svojho člen  uprednostňuje politický výsledok vyslovený tzv. Radou múdrych, pred verdiktom riadneho medzinárodného súdu. Radu múdrych EÚ v tomto prípade opäť vedie Fín Marti  Ahtisaari, známy ako architekt nezávislosti Kosova a šéf Crisis Management Initiative (CMI) financovanej veľkými medzinárodnými koncernami a nadáciami, ako je tá Sorosova. Tipnite si, ako by postupovala EÚ pri riešení prípadného maďarsko-slovenského sporu o autonómiu južného Slovenska.

Viedeň – Chorvátsky prezident Stjepan Mesic zdôraznil požiadavku svojej krajiny na medzinárodné rozhodnutie v hraničnom spore so Slovinskom, severnému susedovi ale zároveň ponúkol "zmluvu" na Ljublijanou požadovaný prístup k medzinárodným vodám jadranského zálivu Piran. V interview s poludňajším žurnálom Ö1 vo štvrtok, vyslovil Mesic znovu jasné odmietnutie komisárovi pre rozšírenie EÚ Olli Rehnovi k navrhovanej medzinárodnej Rade múdrych na urovnanie hraničného konfliktu.

"To je spor o faktoch a skutočnostiach, a fakty môže potvrdiť len súd", zdôraznil chorvátsky prezident. Politici nemôžu kresliť slovinsko-chorvátske hranice. To sa už nepodarilo politikom oboch štátov, a zahraničným politikom sa povodí podobne, povedal Mesic s narážkou na fínskeho nositeľa Nobelovej ceny mieru Martti Ahtisaariho, ktorý by mal trojčlennú Radu múdrych EÚ v hraničnom spore viesť. "EÚ nesmie vychádzať v ústrety svojmu členovi, keď tento jednoznačne nie je v práve", povedal podľa Ö1 Mesic.

Prístup k medzinárodným vodám
Hlavným bodom sporu je priebeh hranice v jadranskom zálive Piran a pred ním. Chorvátsko argumentuje, že záliv musí byť v polovici rozdelený. Slovinci naproti tomu poukazujú na to, že záliv bol až do rozpadu Juhoslávie celý pod slovinskou kontrolou. Vedenie hranice v zálive je rozhodujúce pre otázku, či Slovinsko má tiež prístup k medzinárodným vodám horného Jadranu.
Mesic povedal, s narážkou na chorvátsku pozíciu, že otázky morských hraníc sú regulované medzinárodnými konvenciami. "Prostredníctvom zmluvy by sme mohli (potom) upraviť právo Slovinska na prístup k otvorenému moru", povedal chorvátsky prezident k hlavnej požiadavke Slovinska. Tým očividne myslel právo na slobodnú plavbu cez chorvátske vody, čo však susedský štát Slovinsko, podľa medzinárodného práva, beztak má. Minister zahra-ničia Samuel Zbogar práve koncom týždňa zdôraznil, že jeho krajine ide v tomto konflikte o   „priamy kontakt s medzinárodnými vodami".

Ťažké obvinenia proti Slovinsku
Chorvátsky prezident vyjadril podľa Ö1 ťažké obvinenia proti Slovinsku, že pri svojom vstupe oklamali EÚ. Oni totiž vyhlásili voči Komisii EÚ, že všetky hraničné otázky si s Chorvátskom vyjasnili. V priebehu prístupových rokovaní Slovinska do EÚ obe vlády skutočne uzavreli dohodu o priebehu hraníc, od ktorej ale Chorvátsko jednostranne znovu upustilo. 
Mesic obvinil Ljubljanu, že so svojou, od decembra trvajúcou, blokádou chorvátskych prístupových rokovaní do EÚ zdržuje „podnik tisícročia“ – rozšírenie EÚ. Ljubljana totiž blokuje nielen Záhreb, "ale celú juhovýchodnú Európu" a nahráva tým do rúk tým štátom EÚ, ktoré sú vôbec proti akýmkoľvek budúcim krokom rozširovania. (APA)

Mesic bietet Slowenien Abkommen zu Meereszugang an
http://derstandard.at/druck/?id=1237229008198