Prvého júna 2005 žalobca Medzinárodného trestného tribunálu prehral počas výsluchu svedka generála Obrada Stevanoviča videozáznam. Medzinárodné médiá oznamovali, že záznam je konečným dôkazom o tom, že srbskí policajti sa zúčastnili údajného masakru 7000 moslimov v Srebrenici v júli 1995.
To, že toto video sa premietalo na desiate výročie údajného masakru v Srebrenici nie je náhoda. Pfremietanie videa nielenže chcelo zobraziť Srbsko a Miloševiča ako zodpovedného, poskytlo tiež zámienku pre pro-amerického srbského prezidenta na ospravedlnenie – čím vlastne prijal zodpovednosť.
Videozáznam priniesli do súdnej siene cez bočné dvere a nebol na zozname dôkazových materiálov. Bol ukázaný svedkovi s otázkou, či spoznáva niekoho na páske. Keďže tento dôkaz nebol ohlásený vopred, Miloševičovi bolo zakázané spochybniť jeho autenticitu. Keď sa o to pokúsil, tribunál prerušil výsluch a obvinil ho z marenia procesu z politických dôvodov.
Keď sa bližšie pozrieme na videozáznam, nenájdeme tak napriek tomu žiadnu spojitosť so Srebrenicou. Tá sa na ňom ani nespomína. Časť, kde sú ukázané popravy nemá na rozdiel od úvodnej časti dátum ani čas. Video sa zdá byť pripravené, niektoré časti chýbajú, zvuk sa zdá byť upravovaný. Miesto, kde sa popravy konali nie je na páske viditeľné. Záznam mohol byť natočený kdekoľvek, kedykoľvek.
Čo je zaujímavé, vidozáznam pochádza od Natašy Kandičovej, ktorá je riaditeľkou mimovládnej organizácie v Belehrade pod názvom Law Center, ktorá je financovaná americkou vládou cez NED (National Endowment for Democracy).
Tribunál chce raz a navždy uzavrieť otázku Srebrenice napriek vážnym otázkam o tom, čo sa tam vlastne stalo. Chce vykopať hrob a pochovať v ňom pravdu s náhrobným kameňom „Srbsko je vinné.“
Ani srbská polícia, ani juhoslovanská armáda nemá nič dočinenia s udalosťami v Srebrenici alebo vojnou v Bosne. Tento fakt je priznaný dokonca aj v správach krajín NATO. V hlavnej správe holandskej vlády z apríla 2001 sa vraví: „Neexistujú náznaky, žeby tieto akcie boli vykonané so spoluprácou Belehradu. Ani spôsobom politickým, ani vojenskou koordináciou.“
Napriek tomu, čo žalobcovia chcú aby sme verili, Miloševičove úsilia boli upriamené na nastolenie mieru. Namiesto prikázanie masakru, jeho náhľady na srebrenických moslimov je možné vidieť na jeho rozhodnutí udeliť 1000 srebrenickým moslimským vojakom, ktorí boli chytení pri rieke Drina, útočisko. Na žiadosť Carla Bildta, Miloševič prikázal odviesť týchto vojakov bezpečne do Maďarska.
Ďalším dôležitým faktom o ktorom verejnosť nevie, je ten, že juhslovanské úrady zatkli niekoľko ľudí, ktorí boli zapletení do udalostí v Srebrenici. Toto je aj prípad Dražena Erdemoviča, Chorváta, ktorý tvrdil, že osobne popravil viac ako 100 ľudí. Zatknutý bol v Novom Sade v Srbsku a obžalovaný z vojnových zločinov. V Juhoslávii čelil krutému trestu a tak si vyžiadal, aby bol súdený v Hágu. Hágsky tribunál ho odsúdil na 5 rokov väzenia, potom mu však pustil a poskytol mu novú identitu. Miloševičova vláda zatkla niekoľko členov Erdamovičovej jednotky, avšak postupne boli po nástupe novej vlády v roku 2000 prepustení.
Všetko toto dokazuje, že obvinenia proti srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi sú absurdné a použitie vidozáznamu nebolo nič iné, len politický ťah. Chcú manipulovať verejnou mienkou, pretože sú v beznádejnej situácii. Za tri roky neboli schopní usvedčiť Miloševiča z jediného obvinenia.
Čo sa stalo v Srebrenici nie je stále jasné. Ako to povedal srbský prezident Slobodan Miloševič v súdnej sieni: „Chcem vedieť pravdu o tomto nezmyselnom zločine v mene spravodlivosti. Musí byť svetovej verejnosti vysvetlená.“
Aj kvôli tomu Miloševič žiada medzinárodné a nezávislé prešetrenie tohto vážneho prípadu. Je zrejmé, že jednostranný hágsky tribunál na tento účel vhodný nie je.
_______________________________________________
The Srebrenica video: Media circis against justice
Slobodan Milosevic Freedom Center - July 1, 2005, Press release
http://www.slobodan-milosevic.org/news/smfc070105.htm |
